Tu je prehľad jednotlivých kapitol:
Časť 01 - "Traumberuf" koncertný fotograf?
Časť 02 - Právne otázky
Časť 03 - Špecifiká koncertnej fotografie
Časť 04 - Správanie v "priekope"
Časť 05 - Rozumné vybavenie pre koncertných fotografov
Časť 06 - Tipy a triky profesionálov (v oblasti koncertnej fotografie)
Časť 07 - Tvorba obrazu (časť 1)
Časť 08 - Tvorba obrazu (časť 2)
Časť 09 - Odporúčané nastavenia fotoaparátu
Časť 10 - Nachádzka
Úvod
Akkreditovaným fotografom je už bežným štandardom, že môžu fotografovať iba tri piesne. Samozrejme existujú výnimky, ale ak chcete fotografovať známeho umelca alebo známy band, budete sa musieť uspokojiť s fotografovaním iba troch skladieb. Okrem toho sú svetelné podmienky veľmi ťažko odhadnuteľné, pretože sa na väčšine koncertov (aspoň na koncertoch popu a rocku) neustále menia - a rýchlo.
Koncertní fotografi nie sú u všetkých zúčastnených vítanými hosťami: Pre ostatných divákov (aspoň tých v prvej rade) sme väčšinou v ceste. Robíme prácu organizátorovi (akreditácia). Obeznaní s bezpečnostnými aspektmi sú proti nám, pretože hovoria proti tomu, aby sa priepasť pred pódiom naplnila novinárskymi fotografmi. Hudobníci sa často cítia rušení, aj keď fotíme bez blesku.
Stojíme veľmi blízko a hudobníci nás preto vnímajú. To môže odviesť pozornosť od hudby a publika. Preto je "neviditeľné správanie" najvyšším pravidlom koncertných fotografov. Manažéri hudby nás taktiež nemajú radi, pretože by najradšej cenzurovali všetky fotografie, ktoré im nie sú príjemné, ak ukazujú chránených jedincov v nepriaznivej pozícii.
A nakoniec, ale nie najmenej dôležité, aj právne znalosti sú stále viac súčasťou náradia koncertných fotografov. Obrázky sa rýchlo uverejňujú - ale bez (písomného!) súhlasu je to "odvážny" krok!
Fotografovanie na koncertoch je však veľmi pútavé. Možno práve preto, že sú podmienky také ťažké? A určite aj preto, že atmosféra na živých koncertoch poskytuje krásny rámec.
Okrem toho naše fotky profitujú aj z použitia náročnej techniky udalostí, najmä z oslavy svetiel. Impozantné obrazy sú často výsledkom našich úsilia; sú zmesou schopností fotografa, správneho vybavenia, skvelých svetelných efektov a, ako pri takmer všetkých dobrých fotografiách, malou dávkou šťastia.
Jens Brüggemann, v novembri 2013
Obrázok 0-1: Pri čítaní prajem hodne zábavy, Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de.
(Foto © 2013: WHG Neuse)
"Traumberuf" koncertný fotograf?
Konzertná fotografia je určite jedným z najobľúbenejších žánrov fotografie. Nikde inde sa tak rýchlo ako tu dostanete k špektaulárnym záberom, pretože koncertní fotografi profitujú zo záväzku koncertných organizátorov a umelcov, aby mohli publiku ponúknuť úspešný program s ohromujúcou show.
V závislosti od hudobného žánru existujú samozrejme výnimky, kde nie je potrebné ponúknuť spektakulárny program, ale môžeme s istotou tvrdiť, že väčšina všetkých významných koncertov sa už nezaobíde bez náročnej svetelnej a pódiovej „show“. A aj umelci sú vo väčšine prípadov usilovní, aby svoje skladby predviedli nielen technicky dokonale, ale - s veľa „akcie“ (stačí si predstaviť vypustenie kanóna u AC/DC alebo zrútenie „stenu“ u Pink Floyd/Roger Waters) - priamo „divadelne“ predstavili.
Obrázok 1-1: Aj Kylie Minogue (tu v Berlíne počas jej turné „Aphrodite - Les Folies“ v roku 2011) si uvedomuje silu obrazov. Ohromujúca show je súčasťou jej koncertov už roky. Nákladné scénografie, akrobatickí tanečníci, úžasné kostýmy - všetky tieto prvky ponúkajú dosť pre oči diváka, aby mohol hlboko dojatý odísť domov po koncerte. Hudobné potešenie sa zdá byť občas trochu pozadu…
(Foto © 2011: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Keď si spomenieme na začiatky punku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, môžeme s istotou povedať, že technická dokonalosť piesní na mnohých koncertoch mohla byť skôr druhotná - pokiaľ show bola v poriadku a kapela šírila dobrú (pogo-) náladu.
Ale aj v predchádzajúcich desaťročiach sa našli kapely, ktoré pochopili, že návštevníci koncertov nechodia len kvôli hudobnému zážitku, ale že okrem pocitu spolupatričnosti hrá veľkú úlohu aj vizuál - pri úspechu alebo neúspechu koncertov. The Who napríklad začali byť známi a nakoniec aj slávni až vtedy, keď Pete Townshend počas živého koncertu v roku 1964 v londýnskej Railway Taverne neúmyselne počas jedného zo svojich špringlov narazil s príliš nízkym krkom gitary do stropu a tento sa zlomil. Zo zlosti okamžite zdevastoval zvyšok gitary, čo diváci prijali tak nadšene, že tento akt skladania gitary na konci každého koncertu dlhú dobu patril k „štandardnému“ programu od The Who - a bol milovaný aj jednoznačne očakávaný fanúšikmi pri každom koncerte.
(Dôsledkom bolo, že The Who a Hendrix sa v budúcnosti odmietali zúčastňovať veľkých koncertov pred sebou navzájom, aby nevyzerali ako lacná kópia toho druhého. Na Monterey Pop Festival 1967 v Kalifornii, kde už boli obaja obsadení, nakoniec rozhodla mincová hodička organizátora festivalu, ktorý smel hrať prvý).
Abbildung 1-2: Nemusí to vždy byť deštrukcia alebo obeta. V závislosti od hudobného žánru nie je vhodné rozbíjať svoje nástroje. Namiesto toho niektorí umelci predvádzajú umelecké vystúpenia. Či klavír znie lepšie, keď Dick Brave, alias Sasha, stojí na jednej nohe ako krasobruslárka točiaci sa piruety (a pritom hrá), je otázne. Ale vyzerá to dobre a diváci to milujú. A nám fotografom to prospieva. Nakoniec aj my sa však tešíme, keď na pódiu prebieha trochu „akcie“ …! Nikon D4 s objektívom 1,4/85mm-Nikkor. 1/400 sekundy, clona 2,5, ISO 2500.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Konzertfotografia: Krásne a menej príjemné stránky
Abbildung 1-3: Pri koncertnej fotografii sa zlučuje dve rôzne záľuby: počúvanie hudby a fotografovanie. Pravdepodobne je preto koncertná fotografia u mnohých fotografov tak obľúbená. Často nejasná právna situácia, organizačné problémy pri získavaní akreditácie, nehorázne ťažké zmluvy a obmedzenie fotografovania na často iba 1-3 piesne sú však temné stránky tohto vzrušujúceho žánru. Nikon D4 s objektívom 2,8/14-24mm širokouhlým Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 14mm. 1/640 sekundy, clona 2,8, ISO 4000.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Konzertfotografia: Krásne stránky
Konzertní fotografi môžu kombinovať dve svoje záľuby: fotografovanie a počúvanie hudby. Ak sa radi zúčastňujú hromadných podujatí, aby sa zapojili do kolektívneho pocitu, budú sa na koncertoch cítiť mimoriadne dobre, pretože tlak v koncertnej sieni (a často aj v odklone pre novinárov) je nevyhnutný. Takto však rýchlo spoznáte aj iných ľudí; rovnako zmýšľajúcich; čo je taktiež pekný aspekt tejto práce. Návštevníci koncertov sú zvyčajne všetci „v pohode“, bavia sa, chcú sa zabávať. V tomto príjemnom prostredí teda fotografovanie prebieha (ak fanúšikov v prvých radoch neberiete voľný výhľad na ich idolov, čo by mohlo viesť k nepríjemnému kriku teenagerov).
Abbildung 1-4: Koncerty sú hromadné podujatia. Sem prichádzajú návštevníci koncertov, aby sa zabávali a užívali si zábavu. V závislosti na tom, ktorý umelec alebo skupina vystúpi, je publikum skôr ženské a veľmi mladé (ako na tomto snímku, ktorý bol zachytený krátko pred koncertom Tima Bendzka v Zeltfestivalu Ruhr 24. augusta 2012) alebo sivovlasé a „so životnými skúsenosťami“. Alebo niekedy aj farebne zmiešané. Nikon D4 s 2,8/14-24mm širokouhlým Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 14mm. 1/100 sekundy, clona 4, ISO 3200.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Ako už bolo povedané, fotografi profitujú z veľkého množstva „akcie“ a divadelnosti vystupujúcich umelecov a ich náročných pódiových show.
Osobitne svetelné efekty sú extrémne účinné a každá ešte taká jednoduchá fotografia pôsobí už len tým, že pri zábery došlo k osobitnej osvetľovacej situácii (za predpokladu správnej expozície).
Fotografovanie koncertov nie je ako pracovať. Skôr je to ako zábava vo voľnom čase, ako zážitok, ktorý poteší. To však nesmie zakryť fakt, že koncertná fotografia môže viesť k značnému úsiliu, či už v plánovaní a príprave, tak aj po udalosti. O tom však neskôr viac.
Abbildung 1-5: Nálady v podobe svetelných efektov najmä v pozadí zabezpečujú (osvetlenostnú) pestrosť a zaistia, že vizuálne sa nezačne nudiť, aj keď sa ináč veľa nestane. Tu je vidieť Milow, na koncerte 1. septembra 2011. Nikon D3S s 4/24-120mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/200 sekundy, clona 4, ISO 1600.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Abbildung 1-6: Ďalšou výhodou koncertnej fotografie je, že sprievodní fotoreportéri sa dostanú tak blízko k hviezdám, ako nikdy nikto z publika. Vidíme detaily (napríklad mimiku alebo texty pesničiek nalepené na pódiu), ktoré nikto iný z publika nemôže vnímať. V skratke: Stojíme v prvom rade – aj keď len na tri piesne. Tu je vidieť Adel Tawil z dua ich & ich na koncerte 1. septembra 2010 v Bochume/Wittene v rámci Zeltfestival Ruhr. Nikon D3S s 2,8/24-70mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/640 sekundy, clona 3,2, ISO 3200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Konzertfotografia: Menej príjemné stránky
Avšak existujú aj temné stránky koncertnej fotografie, pretože ako koncertný fotograf sa pracuje v podmienkach obmedzených:
• Zvyčajne nemožno používať vlastné svetlo. Sme teda odkázaní na to, čo si koncertný organizátor predstavuje ako osvetlenostné riešenie.
• Počet piesní, pri ktorých sa môže fotografovať, je bežne stanovený. Zvyčajne sú to prvé tri piesne. Nič viac. Občas však ešte menej: Napríklad na „The Wall“ koncerte Rogera Watersa 7. septembra 2013 v Düsseldorfe sa mohlo fotografovať iba počas prvého songu. Koncertní fotografi sa cítia vždy trochu „naháňaní“, aj napriek časovým obmedzeniam na odovzdanie dobrej fotografie.
• Koncertní fotografi nemajú žiaden vplyv na postavenie, pózy, mimiku atď. fotografovaných umelcov.
• Použitie fotografií je často silne obmedzené úpravou manažérom skupiny alebo koncertným organizátorom. Môžu byť napríklad použité iba na aktuálnu správu.
• Koncertní fotografi sa zvyčajne môžu pohybovať len v veľmi malej oblasti, ktorá je často priamo pred pódiom a z perspektívnych dôvodov nie je optimálna. Nižšia poloha oproti hudobníkom na pódiu znamená, že väčšina koncertných fotografií má typickú perspektívu (fotografované zvnútra dolu doprava).
• Koncertní fotografi sú dokonca často presne predpísaní, ako dlho a odkiaľ môžu fotografovať umelca alebo umelcov (napríklad z ktorej strany). Takže napríklad na vystúpení Britney Spears sa mohli fotografovať iba prvé 30 sekúnd prvých troch piesní (čo predstavuje celkový fotografovacia doba 1,5 minúty!), lebo manažment nechcel na obrázkoch svojho štars vidieť potenie ... Pri vystúpení Robbieho Williamsa manažment dokonca do zmluvy už presne určil pohľadové uhly, z ktorých bolo dovolené fotografovať.
Abbildung 1-7: Koncertné fotografie sú často fotené pod prísnymi obmedzeniami. Jedným z nich je určený pohľad na kameru: Ak je odkladisko, z ktorého sa fotí, priamo pred pódiom, zostáva fotografom jediná možnosť fotenia s pokrčenou kamerou zvnutra von. Efekt je silnejší, ak sú hudobníci pri okraji pódia a ak je pódium malé. Potom v najhoršom prípade už vôbec nevidíte hlavne hudobníkov, zatiaľ čo v popredí sú len topánky a nohy. Tu som na 20. augusta 2011 fotografoval Culcha Candelu, ktorí boli tak blízko na pódiu, že by som im mohol rozviazať šnúrky ...
Určitú mieru zmierne toto následovanie, ak nie fotografovať hudobníkov priamo pred vami na okraji pódia, ale tých, ktorých môžete fotografovať ľahko zo strany a sú trocha ďalej (potom nie s širokouhlým, ale skôracím objektívom). Nikon D3S s 4/24-120mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 98mm. 1/400 sekundy, clona 4, ISO 3200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Fotografi koncertov sa často cítia ako nežiadúci "rušivý faktor" pre kapely, návštevníkov, bezpečnostnú službu, organizátorov, atď.:
• Hudobníci sú nedôverčiví. Majú strach, že budú zachytení v nevhodný alebo dokonca trapný okamih. Koncertní fotografovia sú pre nich to isté ako paparazzovia.
• Iní návštevníci koncertov sa niekedy cítia rušení fotografov. Aspoň diváci v prvé radoch nemajú radi, keď sa fotografi dostanú do fotovory a postavia sa medzi pódium a prvými radmi divákov. Proste sú v ceste.
• Pre bezpečnostnú službu prítomnosť koncertných fotografov znamená nielen viac práce, ale aj zvýšené bezpečnostné riziko. Okrem toho rušia koncertní fotografovia pri prípadoch, kde je potrebné vyŕtať divákov, ktorí omdleli z davu a previesť ich cez horu vonku k zdravotníkom.
• Pre organizátorov znamenajú koncertní fotografovia viac práce. A kto vie, čo všetko je potrebné organizovať pri organizovaní koncertu alebo festivalu, môže pochopiť, že každá ďalšia námaha je len "otrava".
• Pre kolegov, iných koncertných fotografov, znamená každý ďalší fotograf navyše v horúci, že práca bude ťažšia, pretože fotografovia sa nevyhnutne (ale neúmyselne) obmedzujú navzájom. Toto platí aspoň pri koncertoch známejších kapiel, kde sa prirodzene akredituje oveľa viac fotografov.
Záver
Koncertní fotografovia nie sú od mála "obľúbení"; sú iba tolerovaní. Ale aj keď si to nikto nechce priznať, koncertní fotografovia nie sú úplne zbytoční, pretože práve oni vytvárajú a šíria reklamné fotografie zo súťažení, z ktorých potom všetci ostatní profitujú. Keby totiž spravodajstvo zo súťažení chýbalo, bolo by oveľa menej koncertných podujatí a tým pádom viac nezamestnaných hudobníkov, viac nezamestnaných bezpečnostných zamestnancov, viac nezamestnaných organizátorov koncertov atď. Dostatočný dôvod pre každého koncertného fotografa, aby sebavedome presadil svoje záujmy aj napriek odporu.
Obrázok 1-8: Aj pri tomto Koncerte Jana Delaya- 28. augusta 2010, boli pôvodne niektorí diváci znechutení, keď sme fotografi, hneď na začiatku koncertu, pustili do fotovory. Dievčatá v prvých radoch mysleli, že budú mať nerušený pohľad na svojich štars - kým sme neprišli my. V takýchto prípadoch sa odporúča iba krátko oznámiť divákom v prvých radoch, že sa po prvých troch piesňach znova stiahneme z poľa, aby si mohli väčšinu koncertu užiť bez rušenia. To potom celkom rýchlo upokojí pobúrených fanúšikov. Nikon D3S s 2,8/24-70mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/100 sekundy, clona 3,5, ISO 3200.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Možnosti pre začiatočníkov
Všeobecne platí: Čím slávnejší a populárnejší je aktuálny umelec alebo umelecká skupina, tým ťažšie bude získať "oficiálny" štatút ako akreditovaný fotograf. Pre začiatočníkov v oblasti koncertnej fotografie je preto ťažké byť akreditovaným. Nakoniec je potrebné pochopiť aj organizátorov, ktorí samozrejme podozrievavo pozorujú každú akreditáciu. Určite existuje dosť milovníkov hudby a fanúšikov, ktorí sa voľne riadia heslom "ak si vezmem fotoaparát s sebou, nemusím platiť vstupné" a pokúsia sa bezplatne - ako údajní fotografi - dostať na koncertné zážitky.
Ak je však umelec alebo skupina ešte stále pomerne neznáma alebo nie je aktuálne v hitparádach zastúpená, môže byť ľahšie získať akreditáciu, pretože aj novinári, ktorí chcú o koncerte informovať, sú už len zriedkajúci.
Kto ešte nemá žiadne fotografie ako koncertný fotograf, mal by najlepšie - na cvičenie - navštevovať koncerty, ktoré sú pre každého voľne prístupné. Takéto koncerty sa každé leto konajú napríklad v mnohých mestských centrách. Vstup je zadarmo a mnohé festivaly aj napriek tomu - a vďaka sponzorom - ponúkajú skvelé živé vystúpenia.
Obrázok 1-9: Počas letných mesiacov sa koná veľa "vonkajších a bezplatných" festivalov (tu záber z koncertu Mega! Mega!- 12. júla 2013 na Bochum Total), kde možno nečakať práve medzinárodné top hviezdy, ale kde vystupujú stále zaujímaví nováčikovia a národne známi umelci. Tieto festivaly sú pre koncertných fotografov vynikajúcim miestom na cvičenie; stačí len, ak sa neskoro dostanú cez dav, aby získali lepšiu pozíciu (najlepšie v prvom rade). Nikon D800 s 2,8/70-200mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 70mm. 1/125 sekundy, clona 5,6, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggeman.de)
Kto sa ponáhľa a polhodinu pred začiatkom koncertu príde k pódiu, určite ešte získa jeden z voľných miest v prvom rade, odkiaľ sa excelentne, napríklad so šošovkou telezoom (kvôli trochu väčšej vzdialenosti od pódia), dá fotografovať.
Hoci počas koncertu nemáte - na rozdiel od tlačového záberu - možnosť ľubovolne meniť svoju pozíciu (ak nechcete rušiť ostatných návštevníkov koncertu), ponúka síce miesto zo zápasiska aj nevýhody oproti miestu v zákulisí: Vzhľadom na trochu väčší odstup od pódia (zvyčajne iba 3-4 metre rozdielu) sú možné zábery, ktoré nemajú taký úplne dolňajšiu perspektívu. Takto môžete hudobníkov viac priamo vyobraziť - a nie tak výrazne od spodu.
Obrázok 1-10: Aj začiatočníci v oblasti koncertnej fotografie majú možnosť vytvoriť dojímavé fotografie hudobníkov počas ich koncertov. Dobrým príkladom sú verejné, voľne prístupné koncerty, ktoré sa často konajú v lete v centrách mnohých miest. Tam nemusíte požiadať o akreditáciu, len fotíte zo publiku. Ak sa vám podarí prísť pol hodiny pred začiatkom koncertu k pódiu, môžete si obvykle ešte zachytiť miesto v prvom rade (za predpokladu, že kapela nie je práve na ceste na pódiový trón a je už taká známa, že groupies už hodiny pred začiatkom obsadzujú tie najlepšie miesta).
Odtiaľ máte takmer rovnako dobré podmienky na fotografovanie ako z tlačového záberu - jednoducho stojíte o niečo ďalej od pódia ako tlačoví fotografi. Tento nevýhodu môžete potom ľahko zmazať tým, že napríklad použijete telezoom. Dobrým kandidátom je napríklad 2,8/70-200mm, ktorý je k dispozícii od takmer každého výrobcu.
Tento záznam z koncertu KMPFSPRT- sa zrodil 13. júla 2013 na Bochum Total. Nikon D800 s objektívom 2,8/70-200mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 200mm. 1/640 sekundy, clona 5, ISO 1000.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Na cvičenie sú tieto "vonku a zadarmo" festivaly vhodné preto, lebo v letných mesiacoch je dlhšie svetlo. To znamená, že svetelná situácia na pódiu je pre nás fotografov zvyčajne oveľa jednoduchšia na ovládanie ako napríklad pri koncertoch v interiéroch (ako sú haly, kluby, stany, atď.).
Poznámka
Vo fotografii koncertov je rozhodujúce, že začiatočník má najprv túžbu čo najrýchlejšie robiť dobré až výnimočné fotografie umelcov (aby tieto referencie mohli otvoriť ďalšie dvere), zároveň má flexibilitu a vytrvalosť ísť svojím smerom aj v prípade odporov a je pripravený riešiť okrem fotografických úloh aj organizačné a právne problémy.
Perspektívy pre koncertných fotografov
Perspektívy pre koncertných fotografov sú mätúce. Ešte mätúcejšie ako svetelné pomerne v šeravých kluboch, kde vystúpia len miestne hviezdy a menej známe skupiny.
Avšak prečo je to tak?
• V dôsledku technického pokroku (kľúčové slovo internet) klesajú predaje zvukových nosičov už roky nemilosrdne, čo viedlo k tomu, že umelci by mohli vo väčšine prípadov už len ťažko žiť z príjmov z predaja zvukových nosičov. Zatiaľ čo skôr mali koncertné turné na cieľ podporiť predaj zvukových nosičov, dnes je to takmer naopak: Tantiémy z predaja CD a stiahnutí sú tak nízke, že turné musí slúžiť na získanie peňazí. To viedlo k tomu, že manažéri koncertov veľmi kriticky pohl'adali na spravodajstvo slovom a obrazom z koncertov: Už majú veľký vplyv na to, kto, ako a kedy môže o koncerte spravodajčiť. To šlo na úkor slobodného spravodajstva a tým aj na úkor rozmanitosti a slobody tlače.
Obrázok 1-12: Len ten, kto sa dokáže prebiť aj cez odpor, neskôr nevzdá a má ambíciu, sa môže stať koncertným fotografom. Avšak len z predaja svojich koncertných fotografií si už žiť fotográf nemôže. Na fotografii je Marius Müller-Westernhagen na svojom koncerte „Hottenmusik“ 23. septembra 2012 v Berlíne. Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 4/24-105mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/160 sekundy, clona 4, ISO 1000; clonová automatika.
(Foto © 2012: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
