Profesionálna osvetlovacia technika a vedenie svetla: Časť 1 - Čo je správne osvetlenie?

Úvod „Profesionálna technika osvetlenia a vedenie svetla“

Profesionálny bleskový systém automaticky nezaručuje lepšie fotografie. Avšak v rušnom pracovnom rytme profesionálneho fotografa ide predovšetkým o efektivitu. Na pracoviskách fotografa nie je vždy čas na dlhé experimentovanie. Vo väčšine prípadov má kľúčový význam pomer cena-výkon v vopred stanovenej (a vždy príliš krátkej) časovej zóny. Väčšinou sa fotografi účtujú za prácu podľa času ("denne"). A zákazníci samozrejme očakávajú rýchly a bezproblémový postup výroby. (Že to môže ísť na úkor kreativity, je len okrajovo zdôraznené) ...

Určite veľkou pomocou pri vykonávaní práce fotografa je osvetľovacia technika, na ktorej je spoľahnutie a ktorá sa môže rýchlo a bez problémov použiť a ovládať!

• Čo je „správne“ osvetlenie?

• Prečo vlastne fotograf potrebuje osvetľovaciu techniku?

• Aké svetelné zdroje sú vhodné pre profesionálnu fotografiu a ako ich najlepšie použiť?

• Aké nastavenia fotoaparátu sú potrebné?

• Existujú bleskové sústavy, ktoré sú vhodné ako pre interiér, tak aj pre exteriér?

• Aké chyby môžu nastať pri použití bleskových sústav a ako im predísť?

• Aké sú rozdiely pri nastavovaní svetla v exteriéri a interiéri?

• Na čo si musím dať pozor pri nákupe bleskových sústav?

• Akým požiadavkám by mali profesionálne systémy vyhovovať?

• Ktoré systémy sa odporúčajú - a prečo?

V priebehu tejto série tutoriálov vysvetlím všetky tieto otázky.

Tu je prehľad jednotlivých kapitol:

Časť 1 - Čo je „správne“ osvetlenie?

Časť 2 - Tri dôvody, prečo by sa mala použiť osvetľovacia technika

Časť 3 - Svetelné zdroje relevantné pre profesionálnu fotografiu (?)

Časť 4 - Požiadavky na profesionálne bleskové sústavy

Časť 5 - Bleskové systémy pre interiér a exteriér?

Časť 6 - Alternatívy?

Časť 7 - Nastavenia fotoaparátu pri práci so studiovými a mobilnými bleskovými systémami

Časť 8 - Praktické tipy na prácu so studiovými a exteriérovými bleskovými systémami

Časť 9 - Profesionálne vedenie svetla v interiéri

Časť 10 - Profesionálne vedenie svetla v exteriéri

Okrem mnohých praktických tipov na osvetlenie a osvetlenie predstavím rôzne profesionálne bleskové sústavy. Dôraz sa kladie na „profesionálne“ bleskové sústavy. „Elektronický odpad“ z internetu nebude v tomto texte útretlený. Zameriam sa na tie zariadenia, s ktorými som pracoval počas 15 rokov ako reklamný fotograf a lektor osvetľovacej techniky, alebo ktoré mi boli odporúčené inými profesionálnymi fotografmi ako vhodné pre profesionálne požiadavky.

To nemôže byť prehľad trhu; pre mňa bolo dôležité, že som opísal len techniku, ktorú osobne poznám. Praktická správa bude preto veľmi subjektívna a niekedy aj kritická. Nakoniec chcem poskytnúť skutočné usmernenie pri výbere vhodných bleskových sústav (a nie len združiť technické údaje rôznych zariadení, ako sa to zvykne robiť).

Pri bleskových systémoch ide napokon o investičné rozhodnutia, ktoré platia nasledujúcich dvadsať alebo viac rokov. Preto je rozumné veľmi pozorne sa informovať, ktorý systém najlepšie vyhovuje konkrétnym individuálnym požiadavkám.

Nakoniec budú predstavené rôzne svetelné formátory v porovnaní. Takže môžete na základe charakteristiky svetla vidieť, ktorý formátor svetla je vhodný pre aké úlohy. Príklady profesionálneho vedenia svetla (z fotografií, ktoré boli vytvorené tak v interiéri, ako aj v exteriéri) uzatvoria tento tutoriál.

Obrázok 0.1: Prajem príjemné čítanie a vždy „Veľa svetla“ vám želá Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de, v apríli 2013.



(Foto © 2013: Hodzic ; Svetlo: Brüggemann).

1. Osvetlenie a vedenie svetla

Aby bol fotografov obrázok „správne“ osvetlený, musí najprv zmerať jas motívu. Kombinácia hodnôt času, clony a ISO citlivosti potom vedie k „správnemu“ osvetleniu. Okrem toho, ak je príliš tmavý, fotograf musí zabezpečiť osvetlenie, aby fotoaparát mohol osvetliť motiv dostatočne jasne.

Obrázok 1.1: Ľudské oko sa prispôsobuje rôznym jasom, preto aj profesionálnym fotografom ťažko obhájiť správne osvetlenie. Dokonca aj v manuálnom režime profesionáli riadia podľa výsledkov automatického osvetlenia, ktoré sa zobrazuje ako informácia v hľadáčiku a je fotografom použité tak, aby bolo vybrané vhodné kombinácia času, clony a ISO citlivosti (manuálne zaostrovacie meranie).



(Foto © 2013: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)



Ale je to naozaj také jednoduché? Funguje to vždy tak hladko?

1.1 Čo je „správna“ expozícia?

Najprv je vhodné sa spýtať, čo vlastne je „správna“ expozícia. Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné najprv objasniť, aké rôzne metódy merania expozície existujú a prečo často vedú k odlišným výsledkom.

1.1.1 Metódy merania expozície: Meranie svetla vs. objektu

Rozlišuje sa medzi meraním svetla a meraním objektu. Pri meraní svetla sa meria skutočné existujúce svetlo na mieste, ktoré je pre fotografiu podstatné, či už na tvári, pri fotení produktov atď. Na to je potrebný ručný expozíciu meter.

Tento meter (zvyčajne) držíme pred objektom tak, aby biela kalota smerovala smerom k pozícii fotografa (pozícia fotografa počas snímania).

Čas a citlivosť ISO sú obvykle stanovené fotografom, takže výsledkom merania je clona. Kombinácia prednastaveného času, prednastavenej citlivosti ISO a zistená clona potom vytvára expozíciu, ktorá poskytuje správne expozovaný obraz. Treba však povedať, že expozícia je správna len vzhľadom na miesto, kde bola svetelnosť odmeraná.

Obrázok 1.2: Tento expozíciu meter od broncoloru umožňuje nielen meranie existujúceho a bleskového svetla, ale tiež (bezdrôtovo) ovládanie bleskovej jednotky v 1/10 clonových krokoch. Tým sa ušetrí čas pri zvyšovaní alebo znížení intenzity osvetlenia. Meranie existujúceho svetla (nápis ambi pre ambience) v tomto príklade (pri prednastavenom ISO 100 a čase 1/60 sekundy) dalo výsledok clonu 4,0 ½ (teda 4,8).

Expozíciu meter meria množstvo svetla skutočne existujúceho svetla. Tomu sa hovorí meranie svetla. Je oveľa presnejšie než pri meraní odrazeného svetla (meranie objektu), ktoré vykonávajú interné expozície metery v fotoaparátoch. Môže totiž dôjsť k chybným expozíciám kvôli odrazovým vlastnostiam motívu, napríklad pri fotení veľmi svetlých alebo veľmi tmavých motívov. Tieto rôznorodé reflexie sú nesprávne vnímané interným expozíciou metrom v aparáte ako rôzne silné svetelné podmienky. Lepším názvom pre „meranie objektu“ by teda bolo: meranie reflexie.



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Obrázok 1.3: Bielu pologuľu na expozíciu metri nazývame kalota. Pri meraní sa expozíciu meter zvyčajne drží tak, aby smerovala k fotografovi. Existujú však výnimky: Pri proti- a bočnom svetle je najlepšie držať ju tak, aby kalota smerovala k stredovej priamke (teda do stredovej pozície medzi pozíciou fotografa a smerom svetla). Iným spôsobom by nebolo možné vykonať správne meranie svetla.



(Foto ©: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)

Meranie objektu sa naopak vykonáva prostredníctvom fotoaparátu. Využíva sa teda vstavaný expozíciu meter v fotoaparáte. Zásada spočíva v tom, že pred snímaním sa jas motívu zmeria vstavaným expozíciou metrom, a to z pozície fotografa (teda z diaľky).

Ale čo sa v skutočnosti meria? Svetelnosť na objekte, ktorý sa má fotografovať? Nie! Meria sa len odraz svetla, teda to, čo je odrazené z objektu smerom k fotoaparátu. Je zrejmé, že táto metóda je veľmi náchylná na chyby, pretože existujú motivy, ktoré napríklad vďaka farbám objektu odrážajú veľa svetla a niektoré len málo.

Nehrá žiadnu úlohu, či sa postupuje podľa matricového (viaczónového), bodového alebo integrovaného merania. Zásada merania odrazeného svetla je spoločná pre všetky tri metódy.

Obrázok 1.4: Odfotil som bielu plochu a čiernu plochu s programovou automatikou za inak rovnakých podmienok (najmä pri úplne identických svetelných podmienkach). Vstavaný expozíciu meter v aparáte z oboch vytvoril sivú plochu. Dôvodom je to, že expozíciu meter je kalibrovaný na priemernú šedú hodnotu (18% sivá). Metóda merania objektu vedie k nesprávnym výsledkom, ak priemerná svetelnosť motívu nezodpovedá 18% šedej.

Obrázok 1.5: Ak by som použil ručný expozíciu meter (a teda metódu merania svetla), výsledok by sa podobne sformuloval. Táto metóda je teda oveľa presnejšia ako metóda merania objektov, je presnejšia.

Na úvod treba však priznať, že vo väčšine prípadov vedie metóda merania objektov k použiteľným výsledkom. Motívy ako rodinné oslavy, krajiny, ľudské zástupy atď. vo svojom priemere poskytujú pomerne strednú svetelnosť v záverečnom súčte všetkých hodnôt jasu. Avšak fotograf by mal byť schopný rozpoznať výnimky a následne korigovať, aby dosiahol použiteľné výsledky.

Obrázok 1.6: Pri fotografovaní s jedným z kamerových automatizmov je možné pri kritických motívoch (ktoré vďaka svojim odrazovým vlastnostiam vedú k očakávaniu príliš tmavých alebo príliš svetlých výsledkov) prostredníctvom expozíciou korekcie (nazývanej aj Plus-Mínus korekcia) dosiahnuť optimálne výsledky. Ak hrozí, že bude motív zobrazený príliš tmavo (napríklad pri fotení blondínky v bielom oblečení pred bielou stenou), expozíciou korekcia by mala byť nastavená približne na +2.

To isté platí pri fotografovaní snehuliaka na zasneženej lúke. Ak má byť na fotografiách zobrazený žiarivo biely namiesto špinavosivého, expozíciou korekcia by mala byť tiež nastavená na +. Inak tomu je, ak sa napríklad snažíme odfotiť komínskeho čistiteľa z Južnej Afriky pred čiernou stenou. V takom prípade je potrebná expozíciou korekcia približne -1 alebo -2, aby sa fotografia nestala príliš svetlou.



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Výhoda objektívneho merania (ktoré by sa mohlo lepšie nazvať meranie reflexií) spočíva v pohodlnom ovládaní pre fotografa. Bez ďalšieho úsilia nechá pred záznamom priamo vstavaný expozimetrom v kamere zmeranie. Nemusí opustiť svoju polohu a ani nezabaví čas. Ideálne pre novinárov a športových fotografov alebo pri fotografovaní veľmi vzdialených objektov (napríklad krajiny), kde nie je možné zmerať skutočne existujúce svetlo priamo na fotografovanom objekte.

Fotograf, ktorý pozná problémy a premýšľa (a následne pri kritických motívoch kompenzuje pomocou expozitnej korekcie), môže dosiahnuť s objektívnym meraním optimálne výsledky. Ten, kto vlastní rukovne meradlo expozície a má kľud ho aj použiť, dostane presné výsledky a dodá správne expozované fotografie.

Zradnosť pri práci s rukovným meradlom expozície spočíva v tom, že čas medzi meraním svetla a skutočným záznamom môže byť dostatočný na to, aby sa svetelné podmienky nepatrne, ale stále relevantne zmenili, takže pod novými svetelnými podmienkami môžu byť zmerané hodnoty už zastarané (to sa týka samozrejme len existujúceho svetla; blesky v ateliéri obvykle zostávajú konštantné vzhľadom na výstup).

Ilustrácia 1.7: Ľudské oko sa rýchlo adaptuje na meniace sa svetelné podmienky. Rozdiely vo svetle, pokiaľ nenastanú náhle, môžu zostať nezaznamenané. Kombinácia oblakov a vetra často (najmä pri mori) vedie k neustálym zmenám svetelných podmienok. Ten, kto sa snaží fotografovať manuálne bez zabudovanej automatickej expozície a bez použitia meradla expozície, je "stratený":



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Aj profesionálni fotografi nemôžu expozíciu jednoducho odhadnúť tak, aby čas, clona a nastavenie ISO boli zvolené tak, že všetky fotografie budú správne expozované. Aj profesionáli potrebujú orientačnú hodnotu, podľa ktorej zvolia svoje nastavenia.

Manuálna práca s následným meraním totiž neznamená, že fotograf odhaduje všetky parametre, ale že kombináciu času, clony a hodnoty ISO zvolí tak, ako sa mu zdá vhodné, no na základe merania (interného alebo externého) expozimetra.

1.1.2 High key a Low key

Nie vždy však zistené „správne“ meranie vedie aj k želanému cieľu. Je totiž dosť príkladov, kde nechceme mať fotografie založené na strednej hodnote jasu. Kto by chcel napríklad pozerať fotky z lyžiarskej dovolenky, kde snehom pokrytá krajina vyzerá ako špinavosivá? Alebo kde nový čierny sveter na fotke vyzerá vyblednuto?

Ilustrácia 1.8: Ten, kto sa spoľahne pri tomto záberu na zabudovaný expozimetr, dostane príliš tmavú fotografiu. Takéto fotky, kde svetlé miesta obrazu výrazne prevažujú, sa nazývajú High-key zábery.



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)



Mnohí fotografi zamieňajú High key s „veľa svetla“ a Low key s „málo svetla“. To je nesprávne! Charakter High key alebo Low key fotografie nezávisí na tom, či je prítomné alebo použité veľa svetla, ale len na tom, či a do akej miery bola preexponovaná alebo podexponovaná alebo aké farby a reflexné vlastnosti fotografovaného motívu a s ním zobrazeného prostredia boli.

Ilustrácia 1.9: Pri tejto Low key fotografii som použil „veľa“ svetla, aby som mohol mať clonu úplne otvorenú s cieľom dosiahnuť čo najväčší rozsah zaostrenia. „Veľa svetla“ tu znamená: 1 200 wattsekúnd. Nikon D3X s objektívom 2,8/70-200mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 200 mm. 1/160 sekundy, clona 22, ISO 100.



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Existujú teda dva spôsoby, ako dosiahnuť High-key alebo Low-key fotografiu:

1. cez cielené preexponovanie alebo podexponovanie alebo 2. ak je motív zložený predovšetkým z jasných (alebo tmavých) obrazových prvkov (a je správne exponovaný, teda napríklad meraním svetla pomocou rukovného meradla expozície).
   
   Niekedy však aj veľmi jasné body v obraze (napríklad lampy ako svetlá automobilov, ktoré svietia do kamery) spôsobia, že obrázok (často nechceným spôsobom) podxponovaný a stane sa tak Low-key fotkou.
   
   Ilustrácia 1.10: Tento záber vznikol pri silnom protisvetle, 21. októbra 2008, popoludní o 15:57 na Ibizie, za jasného slnečného počasia. Aby som mohol efektne zviditeľniť tvary skalísk a postáv, rozhodol som sa neupravovať protisvetelnú fotografiu jasovými korekciami. Canon PowerShot G9 s 7,4-44,4 mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 7,4 mm. 1/6000 sekundy, clona 8, ISO 80. Automatický program. Meranie viacerých oblastí.
   
   
   
   (Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
   
   

1.1.3 „Teória relativity“ vo fotografii

To, čo subjektívne vnímame ľudia ako „veľa svetla“ alebo „málo svetla“, nie je kvantitatívne merateľné. V fotografii neexistuje „veľa svetla“ alebo „málo svetla“, pretože záleží na tom,

1. ako veľa svetla
2. ako dlho
3. povolíme na svetlo citlivom médiu.
   
   Výrok „Bolo tam veľa svetla“ je teda relatívny. Nevyjadruje nič o tom, či je fotografia normálna, preexponovaná alebo podexponovaná.
   
   Takže v letných mesiacoch počas dňa môže byť veľmi svetlo – ak si fotograf želá, môže napriek tomu vytvoriť podexponované fotky. Rovnako aj v šere sa dá (pomocou statívu a dlhého expozičného času alebo výberom extrémne vysokého ISO citlivosti) vytvoriť preexponované fotografie. Fotograf sám (v ideálnom prípade) rozhoduje, ako bude fotografia vyzerať.
   
   

1.1.4 Význam histogramu

Už niekoľkokrát počas mojich workshopov ma účastníci zavolali a upozornili, že fotka vyzerá celkom dobre, ale expozícia musí byť ešte opravená, pretože histogram ešte nemá ideálny priebeh. Títo účastníci sťažovali, že krivka má výbuchy skoro výlučne v svetlách. A to je aspoň suboptimálne, ak nie úplne chybné.

Môj návrh posúdiť záber na základe fotky a nie na základe priebehu krivky histogramu zostal bez ohlasu: Nie, histogram jednoznačne ukazuje, že záber je preexponovaný a teda chybný, tvrdili účastníci. No, mýlili sa. Všetko bolo správne, pretože sa fotila blond modelka v bielej blúzke pred bielou stenou. Histogram musí mať opísanú formu. Úprava by viedla k tomu, že blúzka modelky by vyzerala sivá; rovnako aj stena. A toto by bolo chybné!

Niekoľko fotografov sa po záberoch okamžite po zhotovení zobrazuje histogram na kontrolu. Dúfajú, že prostredníctvom histogramu môžu odhaliť chyby v expozícii fotky.

Pre mňa histogram nemá absolútne žiadnu vypovedaciu schopnosť. Nepomáha mi objaviť nič, čo by som neobjavil pri zhotovení snímky. Nemusí byť všetko, čo je technicky možné, aj zmysluplné…! Žiadny angažovaný fotograf nechce byť prichytený, ako fotí pomocou niektorého z programov motívu (napríklad „Portrét“ alebo „Krajina“ alebo „Šport“) - prečo teda upierať pohľad na histogram ako na zdroj údajne jedinopravdivého pravdivého? Histogram zobrazuje iba distribúciu rôznych podielov jasu v podobe.

Je to stĺpcový graf, pretože zobrazuje veľa rôznych hodnôt jasu, od najtmavšej čiernej po najsvetlejšiu bielu. Keďže v obraze zvyčajne nie sú len rovnomerné farebné prechody, ale rôzne svetlé a tmavé oblasti s tieňmi a osvetleniami, histogram zobrazuje zúbkované krivky. Tieto zúbky reprezentujú distribúciu frekvencií konkrétnej hodnoty jasu. Histogram často vedie k chybným interpretáciám u nekvalifikovaných používateľov, napríklad pri motívoch s vysokými kontrastmi, pri neobvyklej distribúcii farieb (ako je tomu pri monochromatických motívoch) a pri high-key a low-key motívoch.

Obrázok 1.11: Tu je zobrazený histogram s často predpokladanou „normálnou distribúciou“. Výbuchy sú najväčšie uprostred. Na okrajoch sa nachádza len málo výbuchov, čo znamená, že v obraze je len málo oblastí s extrémne tmavými a najjasnejšími svetlami.



(Fotografia ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Niekoľko fotografov je spokojných až vtedy, keď majú fotografiu, ktorá - pokiaľ ide o distribúciu četnosti hodnôt jasu - zodpovedá tomuto príkladu. Ak má tento histogram zobrazenú formu, hovorí sa aj o „normálnom rozdelení“ histogramu.

Pri inej forme krivky sa potom expozícia upravuje, až kým sa dosiahne približne táto forma. Snahou je vykonávať takmer „matematicky vypočítanú“ (správnu) expozíciu. Ale to, čo sa tu chybne považuje za optimálne, je chybné presvedčenie o neomylnosti (pápeža a) matematiky.

Je to nesprávne!

Fotografie sa nedajú vypočítať. Dodržiavanie napríklad určitého priebehu histogramu neočakávane nič neznamená o kvalite fotografie!

Naopak! Často sú to nezvyčajné fotografie, ktoré potešia, aj z hľadiska expozície. High-key a low-key fotografie sú medzi fotografmi obľúbené čiastočne preto, že predstavujú alternatívu k (expozíciou) jednotvárnosti, k normálnosti.

Pozrime sa však aj na histogramy high-key a low-key fotografií:

Obrázok 1.12: Fotografia dvoch sa bozkávajúcich svetlokožcoviek by sa expozíciou mala odlišovať od fotografie dvoch sa bozkávajúcich černochov. Vo ľavom príklade sú výbuchy vo svetlých oblastiach jasne viditeľné v histograme, zatiaľ čo v pravom príklade sa výbuchy nachádzajú v hĺbkach.



(Fotografia ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Záver

Pre fotografa histogram poskytuje zdanie, že je to vedecne fundovaný nástroj na rozhodovanie, či bola zachytená fotka expozovaná správne. Kto takto interpretuje histogram, bude stále sklamaný z výsledkov. Lepšie je posúdiť fotku celkovo a potom rozhodnúť, či zvolená expozícia zodpovedá motívu - alebo či by iná expozícia, nad- alebo podexpozícia, napríklad, viedla ku lepšiemu výsledku.

1.2 Clonové stupne

Na porovnanie kvantity svetla, aj keď sa hovorí o rôznych expozičných parametroch, sa v fotografickej praxi často počíta v clonových stupňoch. Clonový stupeň viac znamená zvýšenie svetla (jasu) o dvojnásobok. Clonový stupeň menej znamená, že svetlo (jas) sa zredukuje na polovicu.

Pojem „clonový stupeň“ pochádza z clony v objektíve: Otvorenie o stupeň znamená, že dvojnásobok svetla prechádza objektívom (za inak rovnakých podmienok, teda pri konštantej čase a rovnakej ISO hodnote).

Rovnako je možné počítať v clonových stupňoch aj pri čase závierky a citlivosti ISO: Verdopljenie času závierky napríklad z 1/60 sekundy na 1/30 sekundy (2* 1/60 = 2/60 = 1/30) znamená, že fotografia bude dvojnásobne svetlá ako predtým. A rovnako platí pri verdopljení citlivosti ISO z 200 ISO na 400 ISO, že snímač dvojnásobne citlivo reaguje na padajúce svetlo a fotografia sa stane dvojnásobne svetlejšou.

Upozornenie: Svet sa sčítava

Svet sa sčítava. To vie každý, kto už niekedy zapojil lampu v obývačke a potom, keď mu to prišlo príliš tmavé, zapojil ďalšie svetlá. Verdoplovanie množstva svetla (časovo alebo zdvojením dvoch rovnakých zdrojov svetla) spôsobuje zdvojnásobenie jasu (v našom prípade: vznikajúci fotografický obraz).

Obrázok 1.13: Aj pri bleskových zariadeniach sa počíta v clonových stupňoch. Tento bleskový generátor (broncolor Scoro) má tri svetelné konektory, ktorých výkon možno nastaviť individuálne („asymetricky“). V prvom svetelnom konektore bol nastavený hodnot 9 (ako maximálna hodnota, používateľmi bleskových zariadení sa obvykle používa hodnota 10). Takto sa nachádza o 5 clonových stupňov nad hodnotou svetelného konektoru 2. A ďalších 3 clonové stupne nad svetelným konektorom 1 (teda celkovo 8 clonových stupňov viac výkonu oproti konektoru 1). Okrem ukazovania v clonových stupňoch môže menü zobrazovať hodnoty aj v džúloch (= watov-sekundy).

Na Kontrolu: 25 Jolov je o 5 clonových stupňov menších ako 800 Jolov: 800 – 400 – 200 – 100 – 50 – 25. Každé prepolenie výkonu (tu: každý krok vpravo) zodpovedá jednému clonovému stupňu. Scoro umožňuje použiť maximálneho výkonu 1600 Jolov a minimálneho výkonu 3,1 Jolov. Takto môže fotograf realizovať fotografie produktov s vysokým výkonom svetla alebo portréty s nízkou hlbkou ostrosti len s minimálnym výkonom blesku. V tomto kontexte hovoríme o regulačnom rozsahu bleskovej jednotky. Tento generátor možno nastaviť od 10 (1600 Jolov) až po 1 (3,1 Jolov). Regulačný rozsah je 9 clonových stupňov. Devätkrát možno výkon (vychádzajúc z maximálneho výkonu 1600 Jolov) prepoliť.



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Upozornenie: Čím je väčší regulačný rozsah bleskovej jednotky, tým viac možností má fotograf. 9-10 clonových stupňov regulačného rozsahu v oblasti profesionálnych generátorov bleskových zariadení sú už teraz štandardom. U kompaktných bleskových zariadení sú 7 clonové stupne regulačného rozsahu (napríklad pri modeli Profoto D1) špičkou. Normálne sú skôr 4-5 clonové stupne regulačného sahu.

Pri nákupu nového zariadenia vám odporúčam dôrazne dbať na veľký regulačný rozsah bleskovej jednotky, aby vaša kreativita nebola obmeškaná (technickými) obmedzeniami a nemuseli ste mať niekoľko bleskových zariadení pre rôzne účely! Ďalšie časti tohoto návodu sa ešte podrobne zaoberú požiadavkami, ktoré by mala technika osvetlenia spĺňať.

1.3 Vztah medzi časom, clonou a citlivostou ISO

Aby ste mohli lepšie porozumieť nasledujúcim vysvetleniam, sú najskôr uvedené bežné hodnoty (v celých clonových stupňoch) troch expozičných parametrov Čas uzáveru, Clona a Citlivosť ISO:

Čas uzáveru (v sekundách)

8 - 4 - 2 - 1 - ½ - ¼ - 1/8 - 1/15 - 1/30 - 1/60 - 1/125 - 1/250 - 1/500 - 1/1000 - 1/2000 - 1/4000 - 1/8000

Jeden krok vpravo znamená zníženie množstva svetla o faktor 2: Svetlo dopadajúce na snímač sa z polovice znižuje, pretože čas, ktorý je k dispozícii, sa tiež znižuje na polovicu.

Clona

1,0 - 1,4 - 2,0 - 2,8 - 4,0 - 5,6 - 8,0 - 11 - 16 - 22 - 32 - 45 - 64

Jeden krok vpravo znamená zníženie expozície o faktor 2: Svetlo dopadajúce na snímač sa z polovice znižuje, pretože otvoria (clona), cez ktorú svetlo prechádza, sa stáva menšia. A to tak, že množstvo svetla pri rovnakom čase sa znižuje na polovicu.

Citlivosť ISO

50 - 100 - 200 - 400 - 800 - 1600 - 3200 - 6400 - 12800 - 25600

Jeden krok vpravo znamená zdvojenie expozície: Svetlo dopadajúce na snímač je dvojnásobne silne vážené, pretože citlivosť snímača bola nastavená na dvojnásobnú citlivosť.

Ako vieme, kombinácia týchto troch parametrov (Čas uzáveru, Clonové otvorenie a Citlivosť ISO) určuje určitú expozíciu. To bolo už pri prvej kamere. A doteraz sa na tom nič nezmenilo!

Obrázok 1.14: Ako aj pri nových digitálnych kamerách, aj pri starších modeloch bola expozícia určená tromi parametrami - Časom uzáveru, clonovým otvorením a citlivosťou ISO (filmovej emulzie).



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Obrázok 1.15: Tento snímok, ktorý bol zachytený s fotoaparátom Canon PowerShot G11, bol osvetlený nasledovne: 1/2000 sekundy (Čas uzáveru), clonové otvorenie 4,0, Citlivosť ISO 100.



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)



Parametre 1/2000 sekundy, Clona 4,0, ISO 100 pri uvedenom snímku vytvorili túto expozíciu. Bola použitá programová automatická expozícia, takže by som v skutočnosti mal písať, že fotoaparát (po meraní vstavaným expozíčným meterom) zvolil tieto hodnoty (podľa mňa neznámeho schémy). Ako fotograf by som mohol zasiahnuť, ale pri fotografovaní tohto Cortija som chcel len zdokumentovať jeho lokalitu pre moje zahraničné workshopy.

Mohol by som však zvoliť inú kombináciu parametrov, napríklad:

1/500 sekundy, Clona 8,0, ISO 100

alebo 1/125 sekundy, Clona 11, ISO 50

alebo 1/1000 sekundy, Clona 16, ISO 800.

Všetky tieto kombinácie (a ešte oveľa viac) by viedli k rovnakej jasnosti fotografií. Rozdiely by boli len v odlišnej kvalite obrazu (keď vyššie ISO hodnoty spôsobia šum na obraze), pri rôznej rozsahu hĺbky ostrosti (kvôli odlišným nastaveniam clony) a pri rozmazaní a efektoch šmyku (pri rôzne dlhých časoch uzáveru). Na prvý pohľad by však fotky vyzerali rovnako, pretože tieto rôzne kombinácie všetky vedú k rovnakej jasnosti obrazu.

Iný príklad: Nasledujúce kombinácie parametrov vedú k rovnakej expozícii (rovnakej jasnosti fotografií):

1/125 sekundy, Clona 5,6, ISO 400

alebo 1/500 sekundy, Clona 4, ISO 800

alebo 1/8 sekundy, Clona 11, ISO 100

alebo 1/30 sekundy, Clona 8, ISO 200 alebo 1/30 sekundy, Clona 16, ISO 800 a tak ďalej. Ako ľahko možno pochopiť, existujú mnohé kombinácie času-clony-ISO, ktoré vedú k rovnakej expozícii (!). Avšak keďže tieto tri parametre majú aj iné účinky na výsledok obrazu, nie vždy je vhodné spoliehať sa na kombináciu, ktorú navrhne fotoaparát. Je lepšie skontrolovať, ktoré nastavenie parametrov by bolo napríklad z dôvodov tvorivosti vhodné.

CVičenie:

Obrázok 1.16: Vyplňte chýbajúce polia v tabuľke tak, aby sa dosiahol rovnaký jas.

Či ste správne počítali, môžete si overiť tu: www.jensbrueggemann.de/news.html (Záznam z 31.12.2012).

Obrázok 1.17: Nakoniec ako fotograf máte – pokiaľ ide o osvetlenie – iba tieto tri parametre: čas, clona a citlivosť ISO. Ich vzájomná interakcia vedie k správnemu alebo nesprávnemu osvetleniu. Okrem toho sú tiež dôležitými faktormi pre kreatívne spracovanie. Napríklad volbou vhodnej časťov posnete pohyb (napríklad lietajúce vlasy behom), alebo ho znázorniť (ako napríklad tečúcu vodu horského potoka). Nikon D700 so 4,0/24-120mm objektívom Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 120 mm. 1/800 sekundy, clona 7,1, ISO 200.



(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)

Pokiaľ ide výlučne o možnosti fotoaparátu, máme všetko pokryté tromi parametrami čas, clona a citlivosť ISO, ktoré môžu mať vplyv na osvetlenie. Avšak existuje ešte štvrtá možnosť ovplyvniť osvetlenie, a to úmyselné pridávanie (alebo odoberanie) svetla. Preto opúšťame technickú stránku fotoaparátu a rozširujeme naše kreatívne schopnosti o osvetlovacie techniky.

Fotografi rozširujú svoj kreatívny priestor, keď aktívne pridávajú (alebo odoberajú) svetlo motivu. Tým sa k trom parametrom osvetlenia pridáva štvrtý: aktívna inštalácia (alebo odobratie) svetla. Odteraz má fotograf nasledovné štyri parametre na riadenie jasu obrazu:

• Časť zááberu = Fotoaparát

• Clonové číslo = Fotoaparát

• Citlivosť ISO = Fotoaparát

• Dlhé osvetlenie = Osvetlovacia technika

Poznámka

Existujú tri dôvody na použitie osvetlovacích techník: 1. praktické dôvody, 2. technické dôvody a 3. kreatívno-tvarové dôvody. Túto tému podrobne preskúmame v nasledujúcej časti tohoto tutoriálu: Kapitola 2: „Tri dôvody, prečo by sa mali používať osvetľovacie techniky“.