Časť 01 - "Povolanie snímkara" koncertu?
Časť 02 - Právne otázky
Časť 03 - Špecifiká koncertného fotenia
Časť 04 - Správanie v „priekope“
Časť 05 - Rozumné vybavenie pre koncertných fotografov
Časť 06 - Tipy a triky (koncertných fotografov)
Časť 07 - Vytváranie obrazov (Časť 1)
Časť 08 - Vytváranie obrazov (Časť 2)
Časť 09 - Odporúčané nastavenia kamery
Časť 10 - Následné spracovanie
Obrázok 2-1: Skúsený fotograf sa vždy znova diví „odvážnym“ koncertným návštevníkom, ktorí bezstarostne fotia fotky (a aj videá) z koncertu so svojimi telefónmi - neoprávnene - a následne ich vtipkovo zdieľajú na facebooku, YouTube a iných internetových platformách ... Nikon D800 s 2,8/70-200mm Nikkor pri ohniskovej vzdialenosti 170mm. 1/200 sekundy, clona 4,5, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
Skúsení koncertní fotografi môžu „spievať pieseň“, aké ťažké sú často rokovania s organizátormi koncertov, ktorí sami znova rokujú s umelecmi - alebo ich manažmentom. Organizátori koncertov obyčajne len prenášajú obmedzenia, ktoré dostali od umeleckej strany. Často nemajú veľa manévrovacieho priestoru.
Obrázok 2-2: Kylie Minogue na koncerte na turné Aphrodite-Les Folies Tour 2011 dňa 1. marca 2011 v Berlíne. Táto speváčka, resp. jej manažment, podľa insiderov patria medzi „najťažších“ rokovacích partnerov, pokiaľ ide o udelenie povolenia na fotografovanie (a následné zverejnenie fotiek). Platí zásada (s niekoľkými málo pochvalnými výnimkami ako napríklad U2, Scorpions, Westernhagen a iní): čím známejší umelci, tým ťažšie sú rokovania o povolení na fotografovanie a zverejnenie fotografií. Ak niektorým hviezdam (alebo ich manažmentu) nevyhovuje, že cudzí profesionálni fotografi fotia na koncerte, fotografovanie môže byť jednoducho zastavené.
Potom prichádza na rad „interný“ fotograf, ktorý tak môže exkluzívne ponúknuť fotky z koncertu - samozrejme po dohode s manažmentom (ktorý môže prostredníctvom práva veta predtým nepriaznivé fotky vybrať). Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 2,8/400mm L IS USM. 1/250 sekundy, clona 2,8, ISO 1000.
(Foto © 2011: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
„Špeciálnou formou spútania však je, že obrázky môžu byť poskytnuté iba jednému médiu, teda jednému novinám, musia byť po určitom čase odstránené z archívu a/alebo pred zverejnením predložené na schválenie manažmentu. Cenzúra.“ (Koncertný fotograf Sven Darmer, v foto-učebnici „Koncertná fotografia“ od Brüggemanna, Bechera, Meistera, Darmera, Lipperta; vydavateľstvo mitp, 1. vydanie 2012).
Prečo však môžu umelci - cez sprostredkovanie organizátorov koncertov - takým silným spôsobom uplatniť svoje požiadavky voči fotografom? Predsa existuje sloboda tlače, ktorá by mala umožniť neocenený a nezensurovaný novinársky zápis. Ak chceme porozumieť právnej stránke tejto pre fotografov nevýhodnej situácii (umelci alebo ich manažment rokujú s organizátorom koncertov o koncertnom vystúpení, ktorý potom ako rokovací partner s fotografmi stanovuje podmienky, za ktorých možno fotiť), musíme pochopiť spôsoby „práva osoby zachytenej na vlastnom obrazu“ a „domáceho práva“, a preto budú tieto dve oblasti bližšie vysvetlené.
Obrázok 2-3: Robbie Williams (tu na bezplatnom koncerte 23. októbra 2009 v Berlíne) už odvtedy, čo je so svojou priateľkou/manželkou Aidou Fields, zrušil záväzné zmluvy. Pred niekoľkými rokmi bolo nadobro zverejňovanie záberov ako týchto zriedkavé, pretože bolo ťažké získať akreditáciu.
(Foto © 2009: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
2.1 Právo osoby na vlastný obraz
Ako by ste sa cítili, keby ste jeden deň pri nakupovaní v supermarkete na pokladnici objavili cigarety, ktoré nesú vašu tvár? A pod týmto je napísané (v zmysle a v úvodzovkách, aby sa predstieralo originálne citáty zachyteného subjektu, teda vás): „Rád fajčím XYZ cigarety pre môj život! Len tieto mi dajú sebavedomie a robia ma šťastným!“ Boli by ste nadšení? Alebo by ste sa cítili zneužití? Veď predsa vás nikto nepýtal, či chcete robiť reklamu pre značku cigariet; a honorár ste nedostali ...
Ako by to vyzeralo, keby ste boli oddaní nechtícim, pretože zastávate názor, že cigarety sú zodpovedné za smrť miliónov ľudí, aj na vedecky preukázaný názor? Aké by boli vaše prvotné myšlienky, keby ste videli svoju tvár na jednom z týchto smrtiacich obalov cigariet?
„To predsa nemôže byť! Jednoducho to nemôžu urobiť! Bez môjho súhlasu! Tak, to počujú od môjho právnika!“ Tak alebo niečo také by bola iste vaša prvá reakcia. A váš právny zástupca vám iste potvrdí, že máte dobré šance na to, aby ste žalovali cigaretový priemysel pre zasahovanie do osobného a náhradného škody, pretože „právo osoby na vlastný obraz“ hovorí, že každý by mal mať možnosť rozhodnúť sa, či a v akom kontexte sa zverejnia jeho fotografie.
§ 22 Zákona o autorskom práve
„Záznamy môžu byť šírené a verejne vystavované iba so súhlasom osoby zachytenej na obrázku. Súhlas sa považuje za udelený, ak osoba za to, že bola zachytená, dostala odmenu. (…)“
Pre náš práve uvedený prípad, vaša tvár na cigaretovej krabičke, to znamená: Vás sa nikto nepýtal, ani vám nebola pridelaná daň, aby tabakový priemysel robil reklamu s vaším obrazom, takže ak by nedošlo k mimosúdnej dohode, máte veľmi dobré šance na úspešný priebeh súdneho konania.
Ale vrátim sa k fotografovaniu koncertov. Teraz sa totiž položí otázka, či existujú výnimky k tomuto paragrafu, ktoré umožňujú zverejnenie koncertných fotografií aj bez výslovného súhlasu zobrazených umelcov (a koncertných organizátorov, pozri 2.2 Majetkové právo organizátorov).
Po prvé by bolo treba preskúmať, či je umožnené zverejnenie koncertných fotografií, ak ste zaplatili vstupné (a umelec alebo umelecká skupina dostali honorár za svoj vystúpenie). Nakoniec hovorí § 22 Autorský zákon: „Súhlas sa považuje za udelený, ak za to, že sa nechal odfotografovať, dostal honorár.“
Avšak honorár sa nepovažuje za odmenu za to, že umelec alebo skupina umelec boli odfotení, ale ako odmena za to, čo predvádzali hudbu. Žiadny fotograf neprespíše pred súdom tvrdením, že sa nechať odfotiť umelecom je súčasťou ich povinností, keď dostanú honorár za svoje vystúpenie.
Obrázok 2-4: Dick Brave (pseudo Sasha) dostáva honorár za svoje vystúpenia za to, že hudobne baví publikum. Nejde o honorár za fotografiu, nie je to odmena za to, že sa nechal fotiť návštevníkmi koncertu a fotografi. Nikon D4 s 1,4/85mm Nikkor. 1/200 sekundy, clona 2,5, ISO 2500. Táto fotografia vznikla počas nadšeného koncertu v rámci festivalu naživo Ruhr 26. augusta 2012.
(Fotografia © 2012: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
Ale existujú možno iné výnimky, ktoré by mohli umožniť zverejnenie koncertných fotografií? § 23 Autorského zákona („Zákon o autorských právach k dielam výtvarného umenia a fotografií“) uvádza výnimky z všeobecného zákazu:
§ 23 Autorského zákona
„(1) Bez potrebnej dohody podľa § 22 možno šíriť a vystavovať:
• Portréty z oblasti súčasnej histórie“;
• Obrázky, na ktorých osoby figúrujú iba ako vedľajšie v médiu krajiny alebo iného miesta;
• Obrázky zhromaždení, pochodov a podobných akcií, na ktorých zúčastnené osoby participovali;
• Portréty, ktoré nie sú vyhotovené na mieru, ale kde šírenie a vystavovanie slúži vyššiemu záujmu umenia.“
• ad 1.: Koncerty sa pravidelne radia medzi udalosti súčasnej histórie, o ktorých možno informovať aj bez zvláštne udeleného povolenia. Za predpokladu, že nebudú porušené iné práva zobrazených osôb alebo tretích strán, čo je pri koncertoch pomerne zriedkavé (pozri 2.2 Majetkové právo organizátorov.) Okrem toho je spravodajstvo o koncertnom podujatí inak hodnotiť, než keby sa portrét hudobníka zachytený na koncerte používa na iné obchodné účely ako napríklad reklamu na určitý produkt. Zatiaľ čo hudobníci musia trpieť spravodajstvom, neplatí to pre zneužitie obrazu pre účely reklamy.
• ad 2.: Koncertné fotografie, na ktorých sú hudobníci z obrazotvorných dôvodov zobrazení len veľmi malí na obrovskom pódiu, pravdepodobne nebudú považované za voľne zverejniteľné, pretože aj v takýchto záberoch sa – nezávisle na špeciálnej obrazovej kompozícii – hudobník nie je možné označiť ako „vedľajšiu vec“ vedľa „iného miesta“. Výraz „vedľajšia vec“ sa teda interpretuje nie len podľa veľkosti, ale predovšetkým podľa významu vzhľadom na obsah obrazu. DJ Bobo môže vyzerať na veľkom koncertnom pódiu veľmi malý, no pre fotografiu, ktorá zachytáva jeden zo švihov jeho koncertu, je určite významný a preto nie je možné ho len označiť ako „vedľajšiu vec“.
• ad 3.: Keď hudobník koncertuje, z právneho hľadiska podľa §23 odseku 1 vety 3 Autorského zákona spadol pod „zhromaždenie“, „pochod“ alebo „podobný dej“. Tento výnimkový prípad §23 odseku 1 vety 3 Autorského zákona, ktoré opravňuje zverejňovania fotografií tohto druhu bez súhlasu umelca, sa nevzťahuje na hudobníkov počas ich koncertov.
• ad 4.: Či bežné koncertné fotografie slúžia „vyššiemu záujmu umenia“, je tiež sporné. Aj tento výnimkový prípad neposkytuje automaticky žiaden voľný lístok na publikovanie pre fotografov, ktorí si myslia, že sa na ne môžu odvolávať, keď chcú zverejniť koncertné fotografie.
Obrázok 2-5: Nikto, ani osoby verejného záujmu, nemusí obávať, že s nimi môžu ľubovoľne nakladať tretie osoby s fotografiami alebo videonahrávkami, na ktorých je táto osoba rozpoznateľná. Špeciálne nemôžu byť použité bez súhlasu dotknutej osoby na účely merchandisingu. Avšak situácia je odlišná v prípade redakčnej správy: Osoby verejného záujmu (politici, hudobníci, významní ekonomickí magnáti veľkých firiem, ľudia z vysokej spoločnosti, atď.) musia strpieť, že o nich alebo ich činoch (ak nie sú príliš osobné alebo intímne povahy) sa informuje v tlači.
No platí to aj pre bežné koncertné fotografie? Fotografia zobrazuje Tim Bendzkoa na koncerte 24. augusta 2012 na festivale naživo Ruhr. Nikon D4 s 1,4/85mm Nikkor. 1/500 sekundy, clona 2,8, ISO 3200.
(Fotografia © 2012: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
Teraz sa samozrejme ešte stále kládne otázka, do akej miery sa uplatní „právo osoby na vlastný obraz“, ak už osoba nie je individuálne rozpoznateľná? V dobe úprav obrázkov je pomerne ľahké zahaliť tváre tak, že by vlastní rodičia nedokázali rozpoznať svoju dcéru alebo syna. V takom prípade by mohol fotograf upustiť od získania súhlasu na zverejnenie fotografií.
Avšak treba brať do úvahy, že rozpoznateľnosť môže byť odvodená aj z „sprievodných okolností“: „Ak je osoba jednoznačne identifikovateľná kontextom, môže sa proti zverejneniu obrázkov brániť, aj keď nie sú zobrazené jej rysy tváre.“ (Krajský súd vo Frankfurte, rozsudok zo 23.12.2008, Az. 11 U 21/08)
Zdá sa teda, že nejde iba o to, či je osoba jednoznačne rozpoznateľná, ale aj o to, či nie je aj prostredníctvom iných okolností (napríklad ukazuje dvaasympatickéto, atď.) stále identifikovateľná. Aj vtedy je povolenie od zobrazených osôb k zverejneniu fotografií nutné.
Obrázok 2-6: Osoba na obrázku nie je individuálne rozpoznateľná a ani kontext nedáva nijako náznaky o tom, o aký koncert by sa mohlo jednať. Tento motív som zámerne zachytil ako siluetu protisvetle, pretože na toto som nemal povolenie fotografovať. Takto „abstraktne“ je ho však stále možné dobre využiť a je to aj náladové. Nikon D3S s 4/24-120mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 120mm. 1/200 sekundy, clona 4, ISO 2500.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
Záver k téme
Právo osoby zobrazené na vlastný obraz ako osobitná prejavy všeobecného práva osobnosti je chápať ako ochranu jednotlivca, aby hocikto nešíril/verejnil jeho vyobrazenie. Obzvlášť pre reklamné a merchandisingové účely nemožno používať obrázky ľubovoľne. Aby sa toto právo nestalo obmedzením slobody tlače, zákonodarca vytvoril výnimkové prípady (pozri §23 odsek 1 zákona o autorských právach k umeniu), ktoré umožňujú novinárom zverejniť fotografie aj bez súhlasu zobrazených osôb, ak sú napríklad z osobitného historického významu. Novšia judikatúra používa postupný ochranný koncept: V každom jednotlivom prípade je potrebné posúdiť záujmy a ich vyváženie, či je snímka danej osoby dôležitá z hľadiska súčasnej histórie a či sa môže správne zverejniť na účely spravodajstva.
Platí pravidlo: Čím viac je osoba vo verejnom záujme, tým väčšia je pravdepodobnosť, že fotografie, na ktorých je zobrazená, môžu byť použité pre účely spravodajstva – aj bez súhlasu zobrazené osoby.
V praxi koncertnej fotografie však existuje ďalší právny konštrukt, ktorý umožňuje fotografovanie a zverejňovanie výsledkov prostredníctvom rokovaní ako možnosť. Tieto rokovania sa uskutočňujú medzi hudobníkmi a koncertným organizátorom, ale aj medzi koncertným organizátorom a fotografmi. Možno to umožňuje "domáce právo" koncertného organizátora, ktoré sa chceme podrobnejšie zaoberať kvôli jeho nesmiernej praktickej dôležitosti v oblasti koncertnej fotografie.
2.2 Právo domáceho hostiteľa
Predstavte si, že organizujete doma večierok. Na tento večierok prichádzajú všetci priatelia a známi, ktorých ste pozvali. Cudzincov môžete, ale nemusíte pustiť do svojho bytu; samozrejme máte právo vyhadzovať zo svojho bytu nežiaducich hostí (napríklad tých, čo pod vplyvom alkoholu vyvolávajú hádky medzi návštevníkmi, alebo rozbíjajú vaše najkrajšie nábytok). Môžete určiť, akú hudbu sa bude hrať, či sa zapne televízor a či sa hostiam dovolí pošliapať čerstvo zasiate kvety vo vašom predzáhradí. Skrátka: Máte domáce právo a hostia sa musia riadiť vašimi inštrukciami! Kto sa s tým nestotožní, môže odísť, alebo dokonca môže byť nechtiac vyhostený z bytu (v núdzovom prípade aj s pomocou polície).
A rovnako to je aj v hudobnom priemysle, kde koncertný organizátor – v dohode s vystupujúcimi umelcami – určuje, čo smú a čo nesmú robiť fotografi (ak sú vôbec povolení). Platí pravidlo: Čím populárnejší súčasne sú vystupujúci umelci, tým silnejšia je ich vyjednávacia pozícia voči organizátorovi. To znamená, že veľmi známi interpreti môžu jednoducho presadzovať svoje požiadavky podľa vlastného uváženia - a organizátor na všetko kývne, aby vôbec umožnil vystúpenie interpreta alebo interpretky.
Obrázok 2-7: Títo koncertní fotografi boli všetci "akreditovaní". Od organizátora mali povolenie fotografovať počas koncertu a zverejňovať tieto fotografie. Pred koncertom sa uskutočnili dohovory medzi organizátorom ("domácim pánom") a vystupujúcim spevákom (tu: Jan Delay) o tom, či je možné fotografovať, ako dlho, kedy a do akej miery možno zverejňovať fotky. Predovšetkým posledný bod, komerčné využitie požadovaných záznamov prostredníctvom licencovania (zvyčajne sa nezobchoduje so „fyzickou“ fotografiou, ale so licenciou na jej zverejňovanie, napríklad v časopisoch, na internetových stránkach, atď.) zasahuje do uvedeného domáceho práva koncertného organizátora. Preto by sa nikdy nemali – len preto, že pri fotení počas koncertu neboli odhalení – uverejniť alebo odovzdať záznamy, pokiaľ nemajú písomné povolenie organizátora. Nikon D3S s 2,8/24-70mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/160 sekundy, clona 3,5, ISO 5000.
(Fotka © 2010: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
Záver
"Organizátor koncertu má všetky práva spojené s touto udalosťou. Sem patrí najmä domáce právo. Preto môže zakázať fotografovi, aby fotil a predával fotografie z udalosti alebo z vystupujúcich umelcov. To platí aj pre iné uzavreté udalosti, ako sú napríklad športové podujatia." (Z učebnice: „Fotografie a právo“, Kötz/Brüggemann, vydavateľstvo mitp-Verlag, apríl 2009, 34,95 eur, cca 200 strán)
Obrázok 2-8: Ak Mick Jagger (kde je už 52 rokov aktívny v hudobnom priemysle!) so svojimi Rolling Stones dá koncert, organizátor sa nezachytá jeho podmienok, ak by tým mohlo byť ohrozené vystúpenie kapely. Fotografia ukazuje Micka Jaggera na koncerte Rolling Stones v berlínskom Olympijskom štadióne dňa 15. júna 2003. Do roku 2014 sú Rolling Stones na pódiu už viac ako polstoročie. Spekulovalo sa o rozpustení kapely - pravidelne sa uviedli vnútorné spory, najmä medzi Mickom Jaggerom a Keithom Richardsom -, čo boli vždy časté v histórii skupiny Stones. Prawdopodobne však aj to zabezpečilo, že na koncerty chodili pravidelne vyčerpaní - z obavy potenciálnych návštevníkov, že rozpad kapely skutočne hrozí a bude posledná príležitosť vidieť Stones naživo. Pravdepodobne to však bol len malý diel skvelého marketingu skupiny Stones, ktorá si už v šesťdesiatych rokoch vytvorila obraz "zlých chlapcov rock´n rollu" (hoci v skutočnosti pochádzali z dobrých, buržoáznych pomerov). (Fotka © 2003: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Ako sme práve vysvetlili, v prípade domáceho práva záleží na tom, že ide o uzavreté udalosti. To znamená, že udalosť nemusí nutne prebiehať v "domácnosti", aby platilo domáce právo. Dokonca i podujatia na čerstvom vzduchu, ktoré sú však „uzavreté“ napríklad plotom, takže napríklad nie každý môže voľne vstúpiť na festivalovú plochu, sú pokryté domác
Na rozdiel od kolegov v novinárskej jame som síce mal menej priestoru pre ruky, ale na druhej strane som mal výhodu v tom, že vďaka trochu väčšiemu odstupu od pódia som nemal taký „podhľad“. Nikon D4 s 1,4/85mm objektívom Nikkor. 1/1600 sekundy, clona 2, ISO 2500.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
2.3 Sloboda panorámy
Mnohí fotografi si myslia, že pri fotografovaní koncertov vonku sa môžu odvolávať na slobodu panorámy. To však nie je správne, ako ukazuje pohľad do autorského zákona:
§ 59 UrhG - Diela na verejných miestach
„(1) Je povolené, diela, ktoré sú trvalo umiestnené na verejných cestách, uliciach alebo námestiach, rozmnožovať, šíriť a verejne zobrazovať prostriedkami maľovania alebo grafiky, prostredníctvom svetelných obrazov alebo filmov. Pri stavbách sa tieto práva uplatňujú len na vonkajší pohľad.“
Rozhodujúce sú dve kritériá „trvalo“ a „verejné“. "Bezplatné-vo-vonku-festival" je síce definovaný ako „verejný“, ale nikdy nie ako „trvalý“, pretože sa nachádza len dočasne na verejnosti. Po skončení festivalu bývajú pódia opäť rozbierane, svetelná a eventová technika a rovnako hudobné nástroje. Pod slobodu panorámy podľa § 59 UrhG však spadajú fotografie exteriérov stavieb, pokiaľ boli zachytené z verejnej cesty, ulice alebo námestí. Rovnako platí pre iné diela chránené autorským právom ako napr. sochy, inštalácie, atď. Dočasné umelecké akcie (ako napr. hudobné festivaly) však nie sú trvalými dielami v zmysle § 59 UrhG.
2.4 Mávajú (koncertné-) fotografi nejaké práva?
Áno. Samozrejme!
Autorskoprávna ochrana
„Ochrana autorského práva vzniká vytvorením fotografie samotnej, preto nemusí byť žiadaná. Každý autor má právo, aby pri zverejnení fotografie, či už v reklame, bol menom (alebo aj inak, napr. internetovou doménou) uvedený, čo je pre nás fotografov dôležitým marketingovým nástrojom. Ochrana autorského práva pri svetelných dielach trvá ešte po dobu 70 rokov po smrti autora, pri fotografických dielach je to 50 rokov.“ (z učebnice: „Fotografia a právo“, Kötz/Brüggemann, mitp-Verlag, apríl 2009, 34,95 eur, približne 200 strán). Naše fotografie sú chránené autorským právom. Dôležité je, či bol fotografiu vytvorená zvlášť umelecky alebo jednoducho ako „naháňka“. Toto rozlíšenie medzi „svetelnými dielami“ a „fotografickými dielami“ je relevantné len v prípade trvania ochrany obrázkov: Ochrana autorského práva pri svetelných dielach trvá ešte po dobu 70 rokov po smrti autora, pri fotografických dielach je to 50 rokov.
Ilustrácia 2-10: Dobré vedieť: Aj táto fotografia z koncertu Wir sind Helden- je chránená autorským právom. Túto ochranu som nemusel žiadať, vznikla v okamihu, keď som stlačil spúšť (teda v čase, keď bola fotografia zachytená; teda súčasne). Nikon D3S s 1,4/85mm objektívom Nikkor. 1/250 sekundy, clona 3,5, ISO 2000.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
Pre koncertnú fotografiu je však rozhodujúce, čo bolo dohodnuté medzi príslušnými zmluvnými stranami. Inak povedané: Ak sme (napríklad v dôsledku zlej vyjednávacej pozície) súhlasili s každou podmienkou, ktorú si koncertní organizátori stanovili, nemôžeme sa potom sťažovať, že sme sa vzdali všetkých našich umeleckých a hospodárskych slobôd.
Samozrejme, ako jednotlivý fotograf zriedka zvládne presadiť svoje požiadavky. Ideálny prípad sa najlepšie opisuje slovami „požierajte alebo zomierajte!“. Inak povedané: Fotografi musia nasledovať podmienky koncertných organizátorov - alebo sa vzdať spravodlivoest stavaním fotografie.
A presne toto je prístup, ktorý nám môže umiestniť našu pozíciu nie až tak úplne zle: Ak dokážeme presvedčiť aj ostatných kolegov z tlače, že všetci - bez toho, aby sa z našich rýdov vyčlenili „štátne zastupiteľ“, bojkotujú koncertné podujatia, kde je možné akreditovať sa iba pod podmienkou uzavretia záväzkových zmlúv, potom si skôr či neskôr hudobníci a organizátori koncertov uvedomia, že sú závislí na dobrej práci (tlače) fotografov. Pretože krásne fotografie koncertu sú vždy aj skvelou - a predovšetkým bezplatnou - reklamou pre ne.
Nasledujúce (skutočne podmienky, ktoré boli v minulosti skutočne stanovené) podmienky („knebelová zmluva“) by nemal žiadny koncertný fotograf prijať:
• Veta-právo organizátora alebo hudobníkov týkajúca sa zverejňovania fotografií koncertu: Táto obmedzenie znamená cenzúru! Nedovoľte, aby vám bola odobraná možnosť rozhodovať o tom, ktoré fotografie môžete zverejniť!
• Skrátenie času na fotografovanie na 10 sekúnd pre prvých 3 piesní. Je to čistá šikana a znamená, že ste v extrémnom stresu, pretože kto môže v 30 sekundách preukázať umelecky hodnotné výsledky? Vynikajúci obrázok by bol iba náhoda - ale už nie výsledok zručnosti.
• Určené zorné uhly: Nedovoľte, aby vás obmedzovali ne-fotografi, pokiaľ ide o tvorbu obrazu! Namiesto toho argumentujte, že potrebujete svoju umeleckú slobodu na dosiahnutie dobrých výsledkov.
• Určená úprava fotografií (napríklad zúženie umelcov): Manipulácie s obrázkami sú síce dnes (bohužiaľ!) nie je zriedkavosťou, v oblasti obrazovej správy, vrátane koncertnej fotografie, však (zatiaľ) nie sú bežné (pozri návod 10: Po dokončení). Preto odmietnite, ak chce byť umelec upravený z dôvodu ešte väčšej chuti alebo zoštíhlenía. Predovšetkým takáto náročná úprava obrázkov vám zbytočne zaberá čas (a tým aj peniaze).
Záverečné zhodnotenie
V oblasti fotografie neexistuje žiadny iný úsek s toľkými obmedzeniami pre fotografov ako pri fotografovaní koncertov. Ale nenechajte si všetko páčiť! Aj keď je jednotlivý fotograf v nevýhodnej rokovacej pozícii voči organizátorom koncertov a hudobníkom (alebo ich manažmentu), nemal by podpisovať každú predloženú dohodu naslepo. Najmä vtedy, keď podmienky zmluvy vedú k významnému obmedzeniu umeleckej alebo ekonomickej slobody fotografov, je rozumnejšie úplne zriecť sa obrazovej správy! Ak sa fotografi medzi sebou dohodnú, organizátori, hudobníci a manažéri rýchlo spoznajú, že síce nie sú závislí na jednom fotografovi; no napriek tomu nemôžu odriecť sa výkonov a schopností fotografov všeobecne.
Obrázok 2-11: Keď sa nálade fotografií koncertov už neobjavujú v tlači, chýba dôležitý reklamný efekt pre hudobníkov. Že majú prospech z toho, že sa o nich a ich (úspešných) koncertoch spravuje bezplatne. Práve fotografie motivujú čitateľov novín a časopisov, aby išli znova na koncert svojho obľúbeného hudobného zoskupenia.
V tomto ohľade nie sme koncertnými fotografmi len žiadajúcimi očkami voči hudobníkom a organizátorom koncertov, ale aj profesionálnymi umelcami, ktorí so svojimi fotografiemi významne prispievajú k tomu, aby koncerty vôbec mohli prebiehať v takejto širokej miere. Jan Delay so skupinou v auguste 2010 v rámci festivalu Zeltfestivals Ruhr. Nikon D3S s 2,8/24-70mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 55 mm. 1/2000 sekundy, clona 5,6, ISO 3 200.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
2.5 Licenčné poplatky: Výpočet a rokovanie
Kto chce predávať svoje (koncertné) fotografie, bude mať samozrejme obavy, koľko môže dostať za každú fotografiu. Pre začiatočníkov je veľmi ťažké určiť predajnú cenu.
Nasledujúci koncept používania práv vám má pomôcť získať pocit o tom, čo je „primeraná“ cena.
Zvyčajne profesionálni koncertní fotografi nepredávajú viac „fyzických“ fotografií („tlačoviny“), ale práva na používanie. Aj keď sa fyzické fotografie výnimočne stále prenajímajú (štandardný postup v súčasnej dobe v dobe internetu je predávanie digitálnych fotografií), cena za predaj sa neupravuje podľa hodnoty tlačoviny, ale podľa toho, aký rozsah použitia si zákazník prianie.
Rozlišuje sa medzi vecným, priestorovým a časovým používaním.
Vecné použitie:
Je dôležité, na čo sú fotografie určené. Rozsah je o to väčší, čím viac spôsobov použitia obrázkov má uvažovateľ pred sebou. Príklady sú: Použitie fotografií v denníku na spravodajstvo, pre časopis na ilustráciu článku o historii kapely, pre obal CD najnovšieho albumu kapely, pre plagát kapely, ako reklamný leták na nasledujúce koncertné turné atď. Je zrejmé, že honorár, ktorý by mal fotograf dostať za fotografie, je tým väčší, čím viac spôsobov použitia je predpokladaných.
Priestorové použitie:
Pri rozsahu priestorového použitia ide o to, kde sa fotografie majú objaviť (z geografického hľadiska). Rozdiel je, či sa fotografie objavia iba v miestnej časti bochumskej denníka alebo v celoštátnej žurnále alebo dokonca v celoeurópskom alebo celosvetovom meradle. Čím väčšie geografické územie, na ktorom sa fotografie uverejnia, tým vyšší by mal byť aj honorár pre fotografa.
Časové použitie:
Ak predáte fotografiu na plagát, ktorý upozorňuje na nadchádzajúce turné zobrazeného zoskupenia, váš honorár by mal byť tým väčší, čím dlhšie budú plagáty visieť (čím dlhší bude trvať turné). Je zjavné, že fotografie na plagáte, ktorý len dva týždne upozorňuje na nadchádzajúce koncerty kapely, prinesie menej honorára ako plagát, ktorý visí mesiace na piliéroch atď. Platí zásada: čím dlhšia trvanie používania, tým vyšší zárobok za poskytnutie fotografií.
Tento koncept práv na používanie teraz nič nehovorí o skutočnej výške obrazového honoráru; slúži len na rozlíšenie, ak sú plánované rôzne použitia (z hľadiska vecného, priestorového alebo časového aspektu) fotografií.
Nemalo by sa zabúdať, že obrazové tarify nie sú niekde „stanovené“ - sú výsledkom rokovaní medzi poskytovateľmi obrazových práv (nami fotografmi) a používateľom (používateľom fotografií). Dokazuje to pokles predajných výnosov za poskytnutie práv na používanie fotografií v dôsledku digitálnej povodne obrazov. Dokonca priraďovanie práv na používanie fotografií („predajné výnosy“) podlieha trhovým zákonom ponuky a dopytu.
Kto by ešte čakal „konkrétne ceny“ za poskytnutie práv na používanie svojich fotografií, odkazujem na publikáciu „Obrazové tarify 2014“ MFM (Mittelstandsgemeinschaft Foto-Marketing) BVPA (Bundesverband der Pressebild-Agenturen a Bildarchive e.V.): „Ročne aktualizované obrazové tarify Mittelstandsgemeinschaft Foto-Marketing (MFM) sú od februára k dispozícii v tlačenej verzii. Prehľad bežných odmien za práva na používanie obrazov slúži účastníkom trhu - tak poskytovateľom obrázkov, ako aj odberateľom obrázkov - ako kalkulačný a rokovací základ.“ (Zdroj: http://www.bvpa.org/news/1026-mfm-bildhonorare-2014)
Tieto odporúčané honoráre sa nemajú vnímať ako pevná hodnota v rokovacom pokri o „primerané“ ceny za používanie fotografií, ale ako hrubý smerovací bod v rámci rokovacích cien medzi poskytovateľom a odberateľom. A propo odkazujú sa pravidelne na nemecké súdy ako na východisko, ako možno cenovo ohodnotiť používanie fotografií.
Obrázok 2-12: Koľko honoráru by som mohol požadovať za túto fotografiu Wolfganga Niedeckena, lídera skupiny BAP,? Nuž, záleží na tom, na čo má byť foto použité (obal CD prináša viac honoráru než uverejnenie v dennom tlačovom spravodaji, ktorý referuje o včerajšom koncerte), ako dlho bude foto verejne zverejnené (napríklad je veľký rozdiel, či má byť foto použité len na 1 deň, napríklad v dennom tlačovom spravodaji, alebo na 20 rokov alebo dlhšie, napríklad obal CD) a aká je geografická distribúcia fotografií (bude zverejnené len v Kölnu alebo dokonca vo svete?). Odporúčania o honorároch za fotenie „Bildhonorare 2014“ MFM BVPA poskytujú cenný orientačný rámec pri vyjednávaní s distribútorom obrázkov. Nikon D3S s objektívom 1,4/85mm Nikkor. 1/400 sekundy, clona 2,2, ISO 1250.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann, www.jensbrueggemann.de)
