Vzostupné hviezdy zachytené na „Glacier Point“, vyhliadkovej plošine v „Národnom parku Yosemite“, Kalifornia, USA. Celkový expozičný čas bol takmer štyri hodiny.
Časť 2: Snímky pohybu hviezd
Je všeobecne známe, že slnko stúpa na východe, v poludnie dosahuje najvyšší bod na juhu a večer zas západne. Ľudia kedysi verili, že tak skutočne slnko obieha okolo nás. Dnes vieme lepšie: Je to Zem, ktorá sa raz za približne 24 hodín otáča okolo svojej osi. Takže sa doslova nachádzame na „Zemskom karuseli“ a pozeráme sa odtiaľ na oblohu.
To znamená aj to, že toto ustavičné pohybovanie sa vykonáva nielen slnkom, ale aj všetkými inými objektmi vo vesmíre. Skutočne aj mesiac, hviezdy a planéty dodržiavajú túto pravidelnosť; aj oni vychádzajú na východe, dosahujú zenit na juhu a potom zapadajú na západe.
Aby sme lepšie pochopili túto nebeskú mechaniku, môžeme si predstaviť oblohu ako obrovskú dutú guľu, v ktorej strede sa otáča červenúca zem. Vnútornej strane hulene sú umiestnené všetky hviezdy. Samotná Zem, na ktorej stojíme, nám blokuje pohľad na polovicu tejto „nebeskej guľy“, teda na všetky objekty, ktoré sa práve nachádzajú pod obzorom. Pre pozorovateľa sa zdá, že sa táto nebeská guľa točí, pretože Zem sa vníma ako nehybná. Čiarové miesto tohto nebeského pohybu je miesto, kde by predĺžená rotačná os Zeme prenikla cez nebeskú guľu. Z pohľadu severnej pologule Zeme je to takzvaný nebeský pól, kde sa nachádza (náhodou) polárna hviezda.
Tento záber nebeského pólu na severe jasne ukazuje, že polárna hviezda stojí len v blízkosti, ale nie presne na severnom nebeskom póle. Jasný, krátky stopy v pravo hore od pólu je práve polárna hviezda.
Nebeský pól, teda v prvej aproximácii polárna hviezda, je vždy možné nájsť vo smeru „Sever“. Výška nebeského pólu nad obzorom presne zodpovedá zemepisnej šírke miesta pozorovania. V prípade Frankfurtu nad Mohanom teda približne +50 stupňov. Predstavme si teraz mentálne obe extrémne pozície Severného pólu a rovníka:
Severný pól
Ak by sme pozerali zo Severného pólu Zeme, zemepisná šírka by bola +90 stupňov, tzn. polárna hviezda by stála v zenite, teda na najvyššom bode na oblohe, priamo nad našimi hlavami. Okolo nej by sa točili všetky hviezdy na dráhach, ktoré sú paralelné s obzorom. Inými slovami: Odtiaľ je vždy možné vidieť rovnaký nočný oblohu, žiadna hviezda nevychádza ani nezapadá. Južná časť nebeskej gule zostane na tomto mieste nenahlédnute.
Rovník:
Na rovníku je zemepisná šírka 0 stupňov, teda nebeský pól stojí presne nad obzorom na severu, na juhu podobne nebeský pól. Na celom obzore východného smeru vychádzajú všetky hviezdy a ťahajú sa strmou dráhou po oblohe, kým nezapadnú na západe. Počas 24 hodín by bol viditeľný celý nočný obloha, ako severný, tak aj južný. Ak by sa v tom momente nezjavilo slnko. To sa však pohybuje ročne medzi hviezdami vpred, takže zo zemepisného pásma rovníka by sa počas roka skutočne mohol pozorovať celý nočný obloha. To je dôvod, prečo sa väčšina veľkých hviezdárni stavia v blízkosti rovníka.
Nemecko:
Ako sú podmienky v Nemecku? Nemecko sa nachádza medzi týmito dvoma extrémami; najjužnejšie časti krajiny majú zemepisnú šírku približne +47 stupňov, zatiaľ čo najsevernejšie majú približne +55 stupňov. Na tomto mieste je teda nebeský pól s polárnou hviezdy. Všetky hviezdy, ktoré sú od nebeského pólu vzdialené menej ako tento uhlový rozsah, nezapadajú nikdy. Sú viditeľné na oblohe každú jasnú noc a nazývajú sa „cirkumpolárne hviezdy“. Najznámejší súhvezdia „Veľký vozeň“ pozostáva napríklad z cirkumpolárnych hviezd a je vždy viditeľné. Naopak súhvezdie „Orion“ je viditeľné len v určitých ročných obdobiach a hodinách, preto je známe ako „Zimné súhvezdie“.
Snímky pohybu hviezd
Ak je fotoaparát namontovaný na statíve a orientovaný na nočnú oblohu, hviezdy pri dlhých expozíciách zanechávajú svetelné stopy a zdanlivo sa zdajú byť liniou pohybu. Tieto stopy budú čoraz dlhšie, čím
• dlhšia je doba expozície,
• dlhšia je použitá ohnisková vzdialenosť a
• ďalej sa fotografovaná oblasť nočnej oblohy nachádza od jedného z obidvoch nebeských pólov, pretože sa tam hviezdy pohybujú najrýchlejšie.
Určenie smerov na oblohe
Pre plánovanie snímok pohybu hviezd je užitočné poznať svetové strany. Samozrejme, k tomu môže byť využitý kompas. Alebo sa môžete na miesto fotografovania po slnečnom dni o poludní vziať. Ak sú hodiny nastavené na letný čas, 13:00 hodín je správny čas, počas zimného času 12:00 hodín napoludnie. Potom sa postavíme tak, aby slnko presne svietilo do chrbta, takže náš tieň bude smerovať priamo dopredu. Sever je teda smer, do ktorého sa pozeráme. Na opačnej strane, teda vzadu, je juh. Napravo je východ, naľavo západ. Týmto sú identifikované všetky svetové strany.
Pozrite sa na svoj tieň v slnečný deň okolo poludnia, potom môžete určiť všetky svetové strany (N=sever, S=juh, Z=západ, V=východ).
Na snímanie stopiek je potrebné len obmedzené vybavenie. Na fotoaparát môže byť použitý akýkoľvek digitálny zrkadlový fotoaparát. Pri objektíve je dôležité venovať pozornosť tomu, aby bol nastaviteľný aspoň na clonu 1:4,5, preferované sú svetelné objektívy. Ohnisková vzdialenosť nie je dôležitá a môže byť voľne vybraná podľa požadovaného záberu. Na začiatok by som však odporučil ohniskové vzdialenosti do maximálne 50 milimetrov.
Okrem toho budete potrebovať:
• Stabilný statív
Musí spoľahlivo upevňovať fotoaparát počas celej expozície a mal by sa vedieť odolávať aj vetru.
• Diaľková spúšť / Časovač
Na snímanie fotoaparátu bez toho, aby ste ho museli dotknúť. Pri snímaní stopiek sú programovateľné časovače veľkým benefitom, s ktorými je možné automatizovať celé série záberov. Pre fotoaparáty Canon EOS s jedno- alebo dvojciferným označením typu (1D, 5D, 50D, 40D, ...) by to napríklad bol „Canon TC-80 N3 časovač“. Bohužiaľ, nezapadá na fotoaparáty EOS s troj- alebo štvorciferným označením (400D, 450D, 1000D, ...), pretože tieto fotoaparáty majú iný konektor pre diaľkovú spúšť. Avšak pod označením „Phottix TR-80 C1“ je rovnaké zariadenie k dispozícii aj pre takéto fotoaparáty (ponúkané napr. na www.amazon.de). Ak sa môžete obmedziť na najdlhšiu časť expozície, ktorú je ešte možné nastaviť na fotoaparáte (zvyčajne 30 sekúnd), postačuje aj jednoduchá diaľková spúšť s uzamykacím mechanizmom, napríklad „Canon RS-60 E3“. Canon ponúka tieto dva diaľkové spúšte: Jednoduchý model RS-60 E3 (hore), kde sa dá uzamknúť spúšť. Hodí sa na všetky fotoaparáty Canon EOS so troj- alebo štvorciferným označením (350D, 400D, 450D, 1000D, ...). Fotoaparáty Canon s jedno- a dvojciferným označením majú iný konektor, na ktorý je možné pripojiť programovateľný časovač TC-80 N3 (dole).
Ďalšie pomôcky:
• Stíhačka svetla
Na odvrátenie pôsobenia bočného cudzieho svetla a zdržanie možného rosenia predného sklá.
Postup
V minulosti, keď ešte neboli k dispozícii digitálne fotoaparáty, sa stopky fotili na filme s jedným veľmi dlhým expozičným časom. Často bol závierka fotoaparátu otvorená niekoľko hodín. Aj dnes je to najjednoduchší spôsob získania stopiek. Kto rád a často fotí stopy, možno v tom nájde zábavu aj pre starší, už takmer zaradený analógový fotoaparát.
S digitálnym fotoaparátom nie sú také dlhé expozičné časy príliš vhodné. Po prvé, elektronický obrazový šum by bol taký veľký, že by sa nedalo ani uvažovať o použiteľnom výsledku. Po druhé, nadmerná expozícia predných objektov by sa ťažko vyhla, predovšetkým ak sú osvetlené pozemskými svetelnými zdrojmi alebo mesiacom.
S digitálnymi fotoaparátmi sa preto vytvára mnoho krátkych jednotlivých expozícií - s čo najkratšou pauzou medzi nimi - a neskôr sa kombinujú pomocou programu na spracovanie obrazu - napríklad Adobe Photoshop (Elements) - na konečnú stopkovú fotografiu.
1. Príprava
Zabaliť všetky príslušenstvo do tašky a uistiť sa, že je batéria úplne nabitá. Digitálne fotoaparáty totiž počas dlhodobej expozície potrebujú energiu. V závislosti od modelu fotoaparátu môže byť užitočné mať pripravený jednu alebo dve záložné batérie. Môže sa stať aj strata výkonu batérie pri nízkych teplotách, napríklad v chladnej zimnej noci.
2. Nastavenie základov
Na fotoaparáte je potrebné nastaviť nasledovné:
Formát súboru
Pri stiahnutých záberoch odporúčam použiť formát JPG v jeho najlepšej rozlíšení, nie formát RAW. Existujú dva dôvody, ktoré za to hovoria: Po prvé, neskôr budú musieť byť desiatky, možno dokonca stovky jednotlivých obrázkov v Photoshop ukladané vrstvo po vrstve. Súbory vo formáte RAW vyžadujú väčšie množstvo času na otvorenie a viac miesta na ukladanie. Preto rýchlo môže dôjsť k problémom s pamäťou. Súborom JPG sa takéto problémy nevyskytujú alebo sa vyskytujú oneskorene. Po druhé, niektoré modely fotoaparátov potrebujú zjavné viac času na ukladanie súborov RAW. Aby ste predišli nebezpečenstvu, že pauza medzi dvoma zábermi bude príliš dlhá alebo že sa niektorý záber „vynechá“, je lepšie uprednostňovať formát JPG.
Ak pracujete s fotoaparátom, ktorý vie rýchlo ukladať a váš počítač s Photoshop má dostatočné výkonové rezervy, samozrejme môžete nastaviť aj formát RAW.
Nastavenie kvality obrazu na fotoaparáte Canon EOS 450D: Tu je zvolený formát JPG v najlepšej kvalite (L pre „Large“).
Štýl obrazu (Picture-Style)
Fotografie, ktoré sa fotia vo formáte JPG, podliehajú nastaveniam zvoleného štýlu obrazu. Najlepšie použite štýl obrazu Neutral, pretože tam je ostrénie nastavené na nulu, alebo nastavte ostrénie vášho zvoleného štýlu obrazu na nulu. Dodatočné ostrénie hviezd alebo stopiek hviezd nie je odporúčané.
Výber štýlu obrazu „Neutral“ (Canon EOS 450D). Všetky nastavenia sú na nule, pričom je dôležité najmä nastavenie nuly pre ostrosť.
ISO hodnota
Vydať dobrú odporúčanú hodnotu pre ISO hodnotu je ťažké. Všetko závisí od použitéj clony, zvyškovej svetlosti nočnej oblohy a krajiny v popredí a aj od času expozície jednotlivých záberov. Pri clonovom čísle 1:2,8, na dobrej tmavej lokalite v jasnej noci, ďaleko od svetelných zdrojov na zemi, môže byť ISO 400 pri čase expozície 60 sekúnd dobrým orientačným bodom. Ak je počiatočné clonové číslo menšie (približne 1:4,0), možno bude lepšie použiť ISO 800. Ak sú podmienky suboptimálne, t.j. je obloha osvetlená plným mesiacom alebo zemskej odrazové svetlo, možno bude lepšie prejsť na ISO 200 alebo dokonca ISO 100.
Nastavenie ISO hodnoty 400 pri Canon EOS 450D.
Biela rovnováha
Automatická biela rovnováha (AWB resp. AUTO) môže viesť k rôznym farebným výsledkom pri jednotlivých záberoch. Preto je lepšie manuálne nastaviť na Denné svetlo (Symbol: Slnko).
Nastavenie bielováhy na Canon EOS 450D na Denné svetlo (5200 Kelvin).
Redukcia šumu
Všetky funkcie, ktoré po záberoch zabezpečujú redukciu šumu, ako napríklad Redukcia šumu pri dlhých expozíciách, musia byť pre sériové zábery vypnuté. V opačnom prípade by fotoaparát po každom záberu potreboval príliš veľa času na tento proces a prestávky medzi jednotlivými fotografiemi by boli príliš dlhé. Toto sa týka aj nastavenia Vysoká ISO redukcia šumu novších modelov kamery Canon EOS.
Zakázanie redukcie šumu pri dlhých expozíciách. Vyberte „Vypnúť“ a nie „Automaticky“.
Expozičný program
Je možné použiť len manuálne nastavenie (M). Buď nastavte expozičný čas na požadovanú hodnotu (napr. 30 na 30 plných sekúnd) alebo na B resp. BULB pre ľubovoľne dlhé expozície, ktoré sa potom riadia časovačom.
Nastavenie manuálnej expozičnej kontroly („M“) na ovládacom kolese Canon EOS 450D.
Clona
Začnite s clonou 1:2,8. Ak je použitý objektív svetlejší, zaraďte ju na clonu 1:2,8. Ak tento clon nie je k dispozícii pri objektívoch s menším svetlom, nastavte najväčší možný otvor clony (teda najmenší číselný hodnota clony).
Nastavenie clony 1:2,8 (šíp). Na displeji Canon EOS 450D sú viditeľné aj mnohé ďalšie dôležité nastavenia.
Zámok zrkadla
Toto nastavenie slúži na zabránenie rozmazaného obrazu v niektorých prípadoch odrazu zrkadla fotoaparátu. Pri sériových záberoch nie je použiteľné a musí byť v polohe Off.
Zámek zrkadla ostáva vypnutý pri sériových záberoch na záznamy stopov.'),
);
3. Odfotografovanie
Dôležité je najprv nájsť dobré miesto. Malo by to byť na jednej strane ďaleko od „svetelného smogu“ veľkých miest, ale zároveň aj ponúkať pekné predstupné motivy. Je totiž odporúčané fotografovať nielen hviezdne nebo, ale zároveň aj krajinu, strom alebo budovu. To nielen vyzerá nádherne, ale aj umožňuje neskorším divákom porovnanie veľkosti.
Mesačné noci nie sú nevyhnutné pre fotografovanie stopov. Niekedy sa môže stať, že svetlo zľavteného mesiaca urobí scénu v popredí viditeľnou. Aj obloha získa od mesiaca jemne modrastý odtieň, čo môže byť veľmi príťažlivé. No plná mesiacová noc by zase bola príliš veľa dobrého, pretože vás jasný mesiac prinúti k veľmi krátkym expozíciám, aby ste zabránili pretieneniu. Okrem toho pri plnom mesiaci ťažko bude získať stopky slabého svetla hviezd, ak je obloha príliš osvetlená.
Nechajte teda kameru s objektívom schladnúť na teploty noci, aby sa v priebehu série záberov čo najmenej posunul zaostrený bod v dôsledku teplotného gradientu. Nasledujúcou výzvou je nájsť najlepší zaostrovací bod na „Nekonečno“. Ako to najlepšie zvládnuť, bolo už v prvom časti tohto návodu („Stimmungsaufnahmen in der Dämmerung“) objasnené.
Klasické je orientovať sa na sever, aby ste mali na zábere pól neba, okolo ktorého sa hviezdy točia. To si vyžaduje, aby ste identifikovali Severnú hviezdu a zachytili ju na svojom snímku.
Takéto stopkové zábery sú obľúbené, na ktorých je možné vidieť pól neba, teda bod otáčania. Nevidíte Severnú hviezdu? Presne tak, pretože tento záber bol vyrobený v Namíbii, teda na južnej pologuli Zeme. Preto nie je možné vidieť Severný obložný pól, ale spomínaný Južný obložný pól. Tam nie je žiadna jasná hviezda v blízkosti pólu.
Ak už nájdete súhvezdie „Veľký voz“ (vľavo na obrázku), máte dobrý ukazovateľ na Severnú hviezdu: Ak predĺžite jeho zadnú hranu asi päťkrát (žltý šíp), narazíte na Severnú hviezdu (v kruhu). Tá tvorí koniec vodítka Malého vozíka. Priame líniové spojenie od Severnej hviezdy nadol ukazuje na severný smer neba.
Záleží to už na tom, či pracujete so samotným kábelovým spúšťačom alebo máte pripojený programovateľný časovač. Chcel by som vysvetliť oba postupy:
Kábelový spúšťač
Aby ste mohli s jednoduchým kábelovým spúšťačom, ktorého spúšťacie tlačidlo je možné uzamknúť, vykonávať automatickú sériu snímok, manuálne nastavte expozičný čas na 30 alebo (ak je to možné) aj na 60 sekúnd. Nepoužívajte nastavenie B pre BULB. Zmeňte teraz režim prevádzky vášho fotoaparátu na Sériový záznam, čo je funkcia sériového snímania, v ktorej fotoaparát robí snímky, kým je stlačené spúšťacie tlačidlo. Pre spustenie série stlačte a uzamknite spúšťacie tlačidlo kábelového spúšťača. Na ukončenie série sa spúšťacie tlačidlo znovu odomkne.
Programovateľný časovač
Oproti jednoduchému spúšťaču káblov ponúka programovateľný časovač väčší komfort a voľnosť pri voľbe expozície. Na základe „Canon Timer Remote Controller TC-80N3“ vám ukážem, ako môže byť naprogramovaná séria expozícií. Každá jednotlivá expozícia by mala trvať 60 sekúnd a medzi zábermi by mala byť čo najkratšia prestávka. Prvý vstup SELF zostáva nastavený na predvolbu „00:00:00“. Interval INT nastavte na jednu sekundu („00:00:01“), dlhý časový záber LONG na jednu minútu („00:01:00“) a počet záberov na sadu (FRAMES) vždy na maximálny počet 99. Aj v prípade, že chcete urobiť skutočne menej záberov, zvoľte túto maximálnu hodnotu, pretože zrušiť sériu nie je problém, zatiaľ čo pokračovať v dokončenej sérii môže byť náročné. Fotoaparát môže byť v režime záznamu série alebo jednotlivý snímok, čas expozície musí byť nastavený na B pre BULB. Vašu sériu začnete stlačením tlačidla START/STOP. Aj na predčasné ukončenie stlačte toto tlačidlo, nie tlačidlo spúšte časovača!
Nastavenia „Canon Timer Remote Controller TC-80N3“, ako sú opísané v texte. Stlačením tlačidla START/STOP (šíp) by sa začala séria 99 jednotlivých záberov. Každý záber bude expozovaný jednu minútu a medzi snímkami bude zaradená jednosekundová prestávka.
Tip: Niektoré novšie kamery sú dodávané so softvérom, ktorý umožňuje programovateľné série záberov. Všetky modely fotoaparátov Canon EOS od modelov 1000D, 450D, 40D, 5D Mark II, 1D Mark III a 1Ds Mark III sú napríklad dodávané so softvérom „EOS Utility“, ktorý sa inštaluje na počítači, teda na laptopoch, a potom komunikuje s fotoaparátom cez dodávaný USB kábel.
Hoci odpadá potreba káblového spúšťača alebo časovača, je potrebné laptop so sebou potiahnuť na miesto záberu.
Programovanie série záberov s ovládaním fotoaparátu „EOS-Utility“ od Canonu. Kliknutím na tlačidlo stopky (pravý šíp) sa otvorí zobrazené dialógové okno. Zadajte do „Dlhý časový záber“ želaný čas expozície, v tomto prípade teda jednu minútu. Dôležité je k tomuto času pridať aspoň tri sekundy a tento výsledok zadať do „Intervall-timerový záber“. Ak pridáte menej než tri sekundy, môže sa stať, že kamera občas nevykoná záber! Táto hodnota pravdepodobne závisí od typu kamery a rýchlosti používanej pamäťovej karty. Skúste si radšej so svojím fotoaparátom robiť „suché cvičenia“ cez deň.
Toto foto ukazuje, čo sa stane, ak sú prestávky medzi jednotlivými zábermi príliš dlhé. Potom sú čiarové stopy prerušené a majú medzery.
Pred začatím je vhodné urobiť jediný skúšobný záber s konečnými nastaveniami a následne dôkladne preskúmať na kamerovom displeji. Skontrolujte najmä kompozíciu záberu, ostrosť a expozíciu. Dajte pozor, aby predmety v popredí neboli preexpozované, čo je viditeľné na úplne nasýtených častiach obrazu.
Keď sa už expozícia začne, znamená to „držať palce“, aby sa neobjavili žiadne oblaky, aby sa nevyskytlo príliš veľa lietadiel, ktoré zanechávajú svoje svetelné stopy a aby ste sa nezrazili náhodou so štativom.
4. Spracovanie obrázkov
Ako výsledok nočnej série záberov máte teraz viac alebo menej fotografií, ktoré musia byť spojené do záberu čiarových stôp. Podmienkou je, že kamera počas série záberov nebola pohybovaná. To znamená, že fotografie musia byť okrem hviezd absolútne prekryvujeajúce.
Aby ste mohli postupovať ďalej, najlepšie je použiť ukážkové fotografie, ktoré sú súčasťou tohto návodu ako „pracovný súbor“. Sú to desať fotografií s názvami súborov StarTrails01.jpg až StarTrails10.jpg, ktoré boli zaznamenané v poradí podľa číselného označenia.
Otvorte všetkých desať fotografií súčasne v programe Photoshop a prejdite na príkaz Okno>StarTrails01.jpg k prvému záberu série. Aby ste ho nenáhodou prepísali, vytvorte z neho kópiu pomocou príkazu Obrázok>Duplikovať a do poľa Ako: zadajte nový názov, napríklad „StarTrailsFertig“. Potvrďte kliknutím na OK.
Photoshop teraz vytvorí nový obrázok s názvom „StarTrailsFertig“, ktorý sa bude používať jako pracovný súbor. Do tohto obrázku teraz musíte zkopírovať všetkých ďalších deväť fotografií ako samostatné vrstvy.
K tomu prejdite na Okno>StarTrails02.jpg k druhému záberu série. Teraz potrebujete Paletu vrstiev, ktorú, ak je momentálne skrytá, môžete zobraziť stlačením klávesy F7. V nej uvidíte jedinú vrstvu tejto fotografie s názvom „Pozadie“. Kliknite na slovo „Pozadie“ pravým tlačidlom (zvyčajne práve) myši a zvoľte z kontextového menu príkaz Duplikovať vrstvu… Zobrazí sa dialógové okno, v ktorom ako Cieľ vyberte „Dokument“ „StarTrailsFertig“. Potvrďte kliknutím na OK a kópia tejto fotografie sa ako nová vrstva objaví v súbore „StarTrailsFertig“.
Fotografia „StarTrails02.jpg“ bola aktivovaná. Tu je zobrazená Paleta vrstiev vpravo a kontextové menu po kliknutí pravým tlačidlom myši na vrstvu „Pozadie“. Hľadáte príkaz „Duplikovať vrstvu“ (šíp).
Postupujte rovnakým spôsobom ako bolo opísané v poslednej časti pre zvyšné fotografie „StarTrails03.jpg“ až „StarTrails10.jpg“. Potom vyberte príkaz Okno>StarTrailsFertig, aby ste sa vrátili k pracovnému súboru a videli dočasný výsledok svojej práce. Tento súbor teraz pozostáva z 10 vrstiev.
Ukážka pracovného súboru „StarTrailsFertig“, ktorý pozostáva z celkovo desiatich vrstiev. Paleta vrstiev (vpravo) zobrazuje vrstvy. Momentálne je však viditeľná iba najvyššia vrstva.
Prišiel čas na trik: Všetky vrstvy, s výnimkou spodnej s názvom „Pozadie“, sa prepnú do režimu zmesi Svetlejší namiesto Normálne. Na to je potrebné postupne kliknúť (a aktivovať) každú z deviatich vrstiev. Ďalej je potrebné pre každú vrstvu otvoriť rozbaľovacie pole vedľa nastavenia Normálne a zvoliť možnosť Svetlejší.
Nakoniec zlúčte všetky vrstvy do jednej jedinej pomocou príkazu Vrstva>Zredukovať na pozadievú vrstvu. Výsledok je najlepšie ihneď uložiť aj vo formáte PSD: Súbor>Uložiť súbor ako…, Formát: Photoshop (*.PSD; *.PDD).
Ak vaša séria pozostáva z viac ako desiatich obrázkov, teraz zatvorte všetky obrázky okrem toho, ktorý ste práve uložili, aby sa uvoľnilo miesto v pamäti, a otvorte ďalších desať obrázkov zo série. S týmito obrázkami postupujte rovnakým spôsobom, ako bol opísaný vyššie. Týmto spôsobom je možné spracovať aj veľké množstvo jednotlivých obrázkov, bez toho aby došlo k problémom s pamäťou.
Tipy: Vrstvy je možné aj pomocou Drag&Drop, teda ťahania myšou, presúvať z jedného obrázka do druhého, čo však vyžaduje trochu cviku.
Keď budú na konci pridané všetky jednotlivé obrázky, bude nastavený prechodový režim na Svetlejšie a všetky vrstvy budú zredukované na pozadievú vrstvu, dosiahnete cieľ. Ak je potreba, môžete nakoniec vykonať posledné úpravy pomocou bežných prostriedkov, napríklad nastavenie farebnej rovnováhy, jasu alebo kontrastu.
Tip: Alternatívou k programu Photoshop je malý program s názvom "Startrails", ktorý je k dispozícii vo verzii 1.1 a je možné ho bezplatne stiahnuť zo stránky www.startrails.de.
Snímok obrazovky freeware „Startrails“. Šíp ukazuje na tlačidlo, pomocou ktorého sa vytvorí stopový záznam, potom ako boli všetky jednotlivé obrázky otvorené (ľavý stĺpec).
5. Príkladové zábery
Stopové stopy nad observatóriom „Gemini South“ v Chile. Boli použité 100 jednotlivé zábery s jednominútovým expozičným časom pri clonách 1:2,8, ISO 800 a 35mm objektívom. Miesto južného hviezdneho pólu sa nachádza tesne mimo ľavého okraja obrazu.
Aj pri tomto zábere observatória Welzheim pri Stuttgarte nie je zobrazený nebeský (severný) pól. Vytvorené bolo pomocou fotoaparátu Canon EOS 20D s ohniskovou vzdialenosťou 10mm, clonou 4 a ISO 800. Bolo zmontovaných 68 jednotlivých expozícií s dĺžkou expozície 60 sekúnd.
Výstup hviezdnatého zväzku „Plády“, tiež nazývané Sedem sestríc. Na vytvorenie takejto fotografie je výhodné mať trochu znalosti hviezd, aby ste vedeli, kde a kedy Plády vystúpia. Séria záberov musí byť samozrejme spustená ešte pred ich viditeľnosťou. Bola použitá 200mm teleobjektív pri clone 1:2,8. Snímok vznikol v roku 2006 v Iráne.
Tento obrázok je ďalším príkladom toho, že nebeský pól nemusí byť nutne zobrazený. Namiesto toho sa upriamte na účinný predpohľad, napríklad na krásnu krajinu.
Čože? Veľký voz (ktorý je tu vyznačený pre lepšie rozpoznanie) je obrátený hore nohami? Vysvetlenie je jednoduché: Táto fotografia bola zhotovená v Namíbii, takže na južnej pologuli Zeme. Tam sa hviezdy veľkého voza dvíhajú na severe, nedosahujú veľkú výšku a už po krátkej dobe zapadnú.
Stopový záznam smerovaný na juh: Niektoré hviezdy sa tam len na chvíľu zdvihnú nad obzor.
Poznámka vlastným spôsobom:
Všetky použité fotografie boli vytvorené spôsobom opísaným v návode. V žiadnom prípade neboli do obrázkov pripojené žiadne dodatočné prvky – napríklad predpohľadové objekty – z iných záberov.
