Profesionálna osvetľovacia technika a vedenie svetla: Časť 3 - Svetelné zdroje relevantné pre profesionálnu fotografiu.

Pre profesionálnu fotografiu relevantné svetelné zdroje

Obrázok 3.1: Pri fotografovaní áut, ľudí alebo statických objektov je oveľa dôležitejší rozdiel vo svetelných podmienkach. Fotografické témy, ktorým sa fotograf chce venovať, preto ovplyvňujú požiadavky na techniku. Pri výbere osvetlenia tiež hrá nezanedbateľnú rolu osobná (svetelná) preferencia fotografa: niektorí majú radi tvrdé svetlo, iní mäkké. Niektorí uprednostňujú čistú svetelnú kompozíciu, iní radi pracujú s mnohými efektnými svetlami.

Nakoniec je potrebné zvážiť individuálny pracovný štýl: Fotograf, ktorý je jednotlivcom a neustále je na rôznych miestach, uprednostní inú svetelnú techniku ako niekto, kto pracuje v štúdiu alebo má stále okolo seba pomocníkov. Ten, kto si dáva pri fotografovaní veľa času, bude klásť dôraz na iné veci ako niekto, kto musí mať fotografie hotové v najkratšom čase. Všetky tieto faktory vytvárajú požiadavkový profil, ktorý musí byť zosúladený s dostupnými svetelnými možnosťami na trhu.

Treba teda nájsť optimálne vhodné osvetlenie pre každého fotografa. A nakoniec obmedzený finančný rozpočet spôsobí, že nie je možné okamžite kúpiť všetko, čo sa zdá byť rozumne a trvalo potrebné. Potom je potrebné urobiť ústupky v rozsahu alebo v horšom prípade aj v kvalite osvetlenia, ktoré si možno kúpiť.

Poznámka

Pre každého fotografa existujú vo veľkej miere „optimálne“ svetelné riešenia a tie, ktoré sú absolútne nevhodné pre osobné potreby. A mnoho vecí medzi tým. Preto je potrebné vytvoriť požiadavkový profil, ktorá svetelná technika je vhodná pre daného fotografa.

Spolu s dostupným rozpočtom určuje požiadavkový profil, ktoré vybavenie by sa malo a mohlo zakúpiť. Na trhu je dnes veľa veľmi dobrej svetelnej techniky pre fotografov. Pre akékoľvek požiadavky je niečo vhodné dostupné. Ale nepokúšajte sa kupovať len podľa kritéria „ceny“, pretože: „Kto kupuje lacno, kupuje dvakrát!“

Obrázok 3.2: Na rozdiel od moderných fotoaparátov, ktoré sa po niekoľkých rokoch zastarajú a musia byť zakúpené nové, sa svetelná technika zastaráva zreteľne pomalšie. Časti môjho bleskového systému majú už 15 rokov a iste s nimi budem môcť pracovať bez ústupkov ešte nasledujúcich 15 až 20 rokov.

Osvetlenie je teda dlhodobou investíciou. Ak kupujete kvalitu, môžete očakávať, že ju budete môcť využívať aj 30 rokov alebo ešte dlhšie.

Preto odporúčam, že pri obmedzenom rozpočte je lepšie kúpiť niečo rozumné a menej, než naraz všetko v nízkej kvalite. Počas tejto sérií návodov sa vo forme odporúčania ku kúpe budem zaoberať preverenou a odporučenou svetelnou technikou.

Kto potrebuje individuálnu radu, môžem mu v rámci individuálneho školenia pomôcť vybrať výstroj, ktorá bude optimálne prispôsobená jeho potrebám. Na rozdiel od fotoaparátov, o ktorých sa objavujú testy v fotografických časopisoch na každom rohu, je poradenstvo pri nákupe svetelného príslušenstva pomerne zriedkavé.

Mnohým predavačom chýba vhodná prakticky overená odbornosť a fotografické časopisy zväčša uvádzajú len zoznam technických údajov.

Skutočné skúšky zriedka prebiehajú, takže záujemca je zvyčajne sám a bezradne hľadá odpovede na internete. Avšak je potrebný individuálny výber a zostavenie, aby ste neskôr mohli optimálne pracovať s zakúpenou súpravou. Berúc do úvahy aj výšku nákladov na nákup, je rýchlo jasné, že by si mal pred kúpou dostatočne dôkladne overiť informácie, aby dosiahol optimálny pomer medzi cenou a výkonom. Ako už bolo zdôraznené: Kvalitná svetelná technika môže byť v normálnom prípade používaná viacero desaťročí.



(Foto © 2012: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Obrázok 3.3: Mnohí fotografi, neznalí fungovania bleskových systémov, hľadajú záchranu v použití trvalého svetla. Sú však trvalé svetelné zdroje skutočne vhodné pre fotografické účely? Tento tutoriál poskytuje informácie o tom, ktoré svetlo je vhodné pre aké účely, aby sa dosiahli optimálne výsledky.



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

3.1 Dostupné svetlo

S dostupným svetlom sa myslí existujúce (trvalé) svetlo. V fotografii sa tento pojem spája s tým, že svetlo nie je len prítomné, ale navyše je pomerne slabé. To znamená, že silné svetelné zdroje ako priame slnečné lúče alebo osvetlenie na futbalovom štadióne sú z tejto definície vylúčené.

Obrázok 3.4: Táto fotografia vznikla v jaskyni s množstvom stalaktitov a stalagmitov. Jaskyňa bola osvetlená, a aby svetelná atmosféra nebol rušená, nevyužil som blesk. Aby som sa nezachvel pri fotení, podložil som kameru skalou v popredí. Nikon D200 s 2,8/20mm Nikkor. 1/8 s, clona 4,0.



(Foto ©: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Farbteplota

Farbteplota svetelného zdroja je udávaná v Kelvinoch (K).

0 K zodpovedá telu, ktoré nevyžaruje žiadne žiarenie a absorbuje všetko dopadajúce žiarenie.

• Stredné, „neutrálné“ denné svetlo je podľa medzinárodnej definície 5 500 K. Na toto sú optimalizované filmy, digitálne kamery/čipy.

• Umelé svetlo („trvalé svetlo“) sa pohybuje medzi 1 500 – 3 400 K.

• Prirodzené denné svetlo kolíše podľa denného obdobia a počasia od 3 400 K (neskoro večerné slnko) cez 4 800 K (východ/západ slnka) až po 12 000 K („modrá hodina“).

• Blesky na pripojenie a palice dosahujú farbteplotu až 6 000 K.

• Použitím filtrov, nezáleží či na svetelnom zdroji alebo objektíve, sa komplementárne farebné zložky len zosilnia, ale nepridá sa žiadny farebný rozsah (svetlo)!

Zdroj: Guido Puttkammer: „Basisseminar“, Profoto 2005.

Záver: Fotografovanie bez dostupného svetla si nie je možné ani predstaviť. Vždy bol príťažlivosťou atmosféricko nasvietených fotografií počas fotenia pri dostupnom svetle, takpovediac na hrane možného.

Obrázok 3.5: Fotografia len pri svetle sviečok, fotografovaná z ruky bez statívu. Nikon D3 s 2,8/105mm Micro Nikkor. 1/60 sekundy, clona 4,5, ISO 2 500.



(Foto ©: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

3.2 Žiarovky

Keď bol bežnému spotrebiteľovi z dôvodu predpisu EÚ zakázaný predaj konvenčných žiaroviek, vtipný podnikateľ prišiel s nápadom tieto uviesť na trh ako „malé vykurovacie elektrárne“ a ponúknuť ich na predaj.

Pred súdom podnikateľ prehral, ale v podstate mal (technicky) pravdu: žiarovky, ktorých predaj je stále povolený pre špeciálne účely (napríklad ako nastavovacie svetlo pri bleskových zariadeniach), sú primárne tepelnými zdrojmi a svetlo emitujú až na druhom mieste. Účinnosť žiaroviek v oblasti 4-8% viditeľného svetla je extrémne nízka. Oprávnene sú označované ako „plytvanie elektrinou a znečisťovanie životného prostredia“.

Avšak okrem vysokého tepla majú žiarovky aj ďalšie nevýhody. Ich farbteplota s hodnotami medzi 2 800 K až 3 200 K je extrémne nízka (teplá). Pri stmavení klesá ešte viac (svetlo z pohľadu farebnej charakteristiky sa stáva ešte teplejším).

Nie je konštantná ani so zvyšujúcou sa prevádzkovou dobou, ani v životnom cykle žiarovky, preto nie sú vhodné pre fotografie, kde záleží na „svetlochvátnosti“ fotografovaných objektov (napríklad v reklamnej produktovej fotografii). Okrem farbteploty sa mení aj výkon, a to počas celej prevádzky aj pri kolísaniach napätia v sieti.

Obrázok 3.6: Žiarovky by mali byť v fotografii kvôli ich mnohým nevýhodám použité iba formou podsvietenia na pozadí (atmosférického) svetla. Ako hlavné svetlo nie sú vhodné.



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)



Avšak žiarovky majú aj výhody: Sú lacné, nevážia veľa, je možné vidieť ich svetelný tok a zloženie miešaného svetla v dennom svetle (kombinácia trvalých svetiel-1 a trvalých svetiel-2). Ich svetlo je možné merať pomocou expozimiťometrov, ktoré sú zabudované do fotoaparátov. To ich robí osobitne zaujímavými pre fotografov, ktorí radi pracujú podľa princípu WYSIWYG („Čo vidíš, to dostaneš“) (s obmedzením, že treba brať ohľad na rôznu farbteplotu).

3.3 Stavebné reflektory & Pod.

Z nejakého dôvodu sú stavebné reflektory obľúbené medzi amatérskymi fotografmi. Ich zdá sa jednoduchá obsluha spolu s nízkou počiatočnou investíciou a kompaktnými rozmermi horáka ich robia prvou voľbou pre fotografov, ktorí chcú začať experimentovať s osvetlením. Ale sú skutočne stavebné reflektory, väčšinou vybavené halogénovými lampami, vhodné pre fotografické účely?

Halogénové lampy sú ľahko dostupné, ponúka sa rozsiahla ponuka. Niektoré stavebné reflektory sú predávané spolu s statívom. Nie sú neobvyklé vodotesné varianty, čo ich robí vhodnými aj pre vonkajšie použitie. Výkon a farbteplota zostávajú relatívne konštantné počas celej doby horáka. Podobne ako pri žiarovkách je ich svetlo možné aj pomocou zabudovaného expozimiťometra merať (trvalé svetlo).

Na druhej strane nevýhody jasne ukazujú, prečo sú stavebné reflektory určené skôr na „rozžiarenie“ na stavbe a nie pre fotografické účely: Ich účinnosť je s približne 10% veľmi nízka. Naopak ich produkcia tepla je pri veľkom výkone veľmi vysoká, čo ich možnosti kombinácie s osvetlenými tvarovačmi znižuje na absolútne minimum (alebo takmer nepraktické použitie pri tkaninových prípravkoch).

Horák môže pri nárazoch ľahko utrpieť škodu, preto robustnosť je obmedzená. Farbteplota je veľmi nízka (medzi 3 200 K - 3 400 K), pričom výsledkom je „teplé“ svetlo. (Pri stmavovaní, pokiaľ je vôbec možné, ešte viac klesá.)

Špeciálne pri situáciách miešaného svetla (halogénové svetlo s denným svetlom) to môže vadiť, pretože biela rovnováha na fotoaparáte môže byť nastavená buď na denné svetlo alebo na halogénové svetlo (alebo sa zvolí približná hodnota medzi nimi, čo taktiež nie je úplne optimálne).

Obrázok 3.7: Pre fotografovanie produktov, ktoré majú byť reprodukované s vernou farbou, je osvetlenie pomocou stavebných reflektorov alebo iných halogénových látok dosť nevhodné.



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

3.4 HMI-Lampy

HMI-lampy sú výbojové lampy, ktoré umožňujú nepretržitú prevádzku. Súčasný výkon a farbteplota (zodpovedajúca dennému svetlu) zostávajú po celú dobu prevádzky pomerne konštantné. Ich najväčšou výhodou je schopnosť kombinovať ich s prirodzeným denným svetlom v situáciách miešaného svetla. Ich svetlo je možné merať aj s vestavenej expozimiťometra v fotoaparátoch, čo zjednodušuje ich použitie pre začiatočníkov. Účinnosť pre trvalé svetelné zdroje je pomerne vysoká: cca 25% účinnosť svetla.

Ale nevýhody ukazujú, že HMI-lampy sú určené skôr pre fotografické špeciálne účely: Ceny HMI-lamp (a príslušného horáka) sú veľmi vysoké. Ich výkon je možné regulovať len minimálne (o jedno clonové číslo). Vyvíjajú veľké množstvo tepla, preto sa s nimi nedajú používať svetelné formátory založené na látke (ako obľúbené softboxy alebo dáždniky). Lacnejšie verzie sú pre fotografické účely nevhodné kvôli blikaniu.

Záver: HMI-lampy sú skôr pre tvorcov filmov, menej pre fotografov. Silné vyvíjanie tepla, obmedzený rozsah regulácie a pri nesprávnom zaobchádzaní nebezpečné ultrafialové žiarenie jasne ukazujú, že tieto lampy nevyhovujú požiadavkám nás fotografov.

3.5 Fluorescenčné trubice s denným svetlom

Fluorescenčné trubice sú pomerne lacné. Zvyčajne sa ponúkajú vo forme panelových svietidiel v stabilnom puzdre (pozri foto nižšie). Ich výkon a farebné teploty zostávajú pomerne konštantné počas celej doby spaľovania.

Niektoré z nich poskytujú približne dennú svetelnú teplotu, preto sa dobre hodí do situácií s miešaným svetlom a ich svetlo sa dá ľahko meria s vestavěnými expozičními metrami v fotoaparátoch. Ich výroba tepla je minimálna, účinnosť (cca 15%) je prijateľná.

Obrázok 3.8: Fluorescenčné trubice ponúkajú len približnú dennú teplotu. Kvôli svojmu obmedzenému výberu svetelných tvarovačov sú menej určené pre fotografické účely, ale skôr ako filmové osvetlenie!



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Aj keď majú svoje výhody, chcete ich používať pre fotografické účely: Charakter svetla sa takmer nedá zmeniť, sú primárne panelové svetlá. Pri vyššom výkone (= väčší počet použitých fluorescenčných trubíc) sa rozmery svietidla zvyčajne zväčšujú, stávajú sa nepraktickými a sú citlivé na prepravu.

Ak si kúpite lacnejšie varianty, motá to. Aj farebná teplota je (potom) len približne k dennému svetlu.

Kto chce len "zosvetliť", môže dobre použiť tieto panelové svetlá. Kto sa však chce tvorivo pracovať so svetlom, musí sa pozerať na zdroj svetla, ktorý umožňuje používanie čo najviac rôznych svetelných tvarovačov. Pre fluorescencné trubice nie sú vhodné.

3.6 LED svetlá

LED svetlá sa v fotografii zatiaľ používajú len málo, hlavne ako orientačné svetlo. Avšak ďalší vývoj týchto úsporných svietidiel zabezpečí, že ich podiel ako svetlo pre fotografiu sa zvýši.

Už teraz existujú vývoje, kde LED svetlo nie je len orientačné, ale aj doplnkové ako bleskové svetlo pre fotografovanie.

Obrázok 3.9: LED panelové svetlá (skladajúce sa z mnohých jednotlivých LED diód) nie sú v fotografii, na rozdiel od videosektoru, príliš rozšírené. Prečo by sme mali používať trvalé svetlo (s všetkými jeho nevýhodami), ak existuje široký výber vhodných bleskových zariadení?



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Obrázok 3.10: LED lampy nemusia slúžiť len ako (úsporné) orientačné svetlo. Existujú aj nové vývoje, ktoré umožňujú používať LED diódy na bleskovanie: "Pole LED diód môže slúžiť ako orientačné svetlo, ale aj ako bleskové svetlo. Ako bleskové svietidlo má extrémne krátky dobu výboja približne 1/15 000 s." (http://www.priolite.com/de/produkte/details-priolite/items/priolite-mb500.html).

Na obrázku je predný pohľad na profesionálne kompaktné bleskové zariadenie Priolite MB500. Tento blesk je možné použiť buď s bežnou omegovskou bleskovou lampou, alebo s centrálnou mohutnou LED. Avšak farebná teplota je potom 6 500 Kelvinov a nie je viac ako denné svetlo, ale o niečo "chladnejší". Napriek tomu ide o zaujímavú a smerodajnú alternatívu.



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)



Napriek týmto novým vývojom je súčasný stav taký, že LED diódy vo fotografickom odvetví slúžia predovšetkým ako čisté orientačné svetlá. V odvetví videa a filmu sú už dlhšiu dobu etablované ako trvalé svetlá.

Systémové bleskové zariadenia

Systémové bleskové zariadenia sú v porovnaní s inými pomerne lacné. Medzi 200,- a 440,- eur dostanete už dosť veľa výkonu za svoje peniaze. Ich najväčšou výhodou je však kompaktnosť, nezávislosť od elektrickej siete a nízka hmotnosť. Systémové bleskové zariadenie je preto základnou výbavou každého fotografa.

Ďalšie výhody sú vynikajúci účinnosť (približne 50%), približná denná farebná teplota (systémové bleskové zariadenia sú o niečo chladnejšie, farebná teplota dosahuje až 6 000 K), veľký regulovací rozsah, automatické funkcie (vrátane geniálnej TTL, ktorá riadi množstvo bleskového výboja tak, že sa fotograf nemusí starať o množstvo svetla), takmer žiadne vyvíjanie tepla a možnosť ultrakrátkeho času svietenia (ideálne na zmrazenie pohybu).

Obrázok 3.11: Systémové bleskové zariadenia majú veľa výhod, preto by nemali chýbať v žiadnom fotoaktovke. Avšak mali by sa zakúpiť iba modely s otočným reflektorom. Okrem toho by sa mali použiť ako otrokové blesky k hlavnému blesku. Ak však blesk používate na fotoaparáte, otočný reflektor je absolútne "must have“, pretože iba tak môžete blesknúť nepriamo cez odrazidlo, bielu priekopu alebo bielu stenu. Priame bleskovanie sa naopak treba čo najviac vyhýbať, pretože výsledky tieňov, pokles svetla a tvrdé svetla nie sú prísady pre náladovú fotografiu.



(Foto ©2013: Hodzic)

Avšak systémové bleskové zariadenia majú aj nevýhody: Nemajú orientačné svetlo, s pomocou ktorého by sa dalo posúdiť kreatívne vedenie svetla. Výsledky sú preto vždy na začiatku trochu náhodné.

Len s veľa skúsenosťami sa dá odhadnúť vývoj svetla. K dispozícii sú svetelné tvarovače, ktoré zďaleka nedosahujú kvalitu veľkých bleskovacích zariadení.

Podstata je v samotnom svetle, ale aj v zväčšení blesku a používaných svetelných tvarovacích prvkov. Beauty-Dish napríklad pri systémovom blesku má úplne iný svetelný efekt než Beauty-Dish pri bleskovacej súprave štúdia. Okrem toho sa svetlo javí oveľa plochejšie, menej plasticky (ako pri bleskovacích súpravách štúdia). To sa bohužiaľ nedá lepšie opísať, rozdiel si treba vidieť!

Obrázok 3.12: Aj vonku, kde už je dostatočne svetlo, môžu byť systémové blesky účelné napríklad na zníženie kontrastov. Ak je model napríklad v tieni stromu a pozadie je (svetlá) obloha, blesk (tu vyvolaný) slúži k tomu, aby sa model mohol fotografovať tak, že obloha nebude preexponovaná, ale bude zobrazená s detailmi.



(Foto © 2011: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Bez blesku by bol model silne podexponovaný (s detailmi oblohy) alebo by bol model správne osvetlený (a pozadie by bolo preosvietené). Či má teraz priložený difúzor-plastový náustok ("jogurtový pohárik") podstatný účinok, to však pochybujem ... Lepšie sú v každom prípade väčšie softboxy na získanie jemnejšieho svetla systémového blesku.

Záver

Systémový blesk by mal byť súčasťou výbavy každého fotografa! Predovšetkým automatické ovládanie TTL robí prácu s týmito elektrónovými bleskmi jednoduchou. Pre party fotografie, v oblasti reportážnej fotografie a tiež kdekoľvek, kde sú potrebné malé rozmery a nízka hmotnosť, môže byť systémový blesk optimálne využitý. Avšak ak ide o vytváranú fotografiu s presným ovládaním svetla a možnosťami meniť charakter svetla, sú síce vhodné, ale napokon iba ako druhá voľba. Na takéto účely boli navrhnuté ateliérové bleskové systémy.

Obrázok 3.13: Systémové blesky sú ideálne pre spontánne fotografie, napríklad rodinné fotografie alebo na party. Ak otočíte reflektor blesku na bielu stenu alebo strop, získate krásne mäkké, rovnomerné osvetlenie; nielen fotografovaných osôb, ale celej miestnosti (pri malých priestoroch).



(Foto ©: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Obrázok 3.14: Porovnávacia tabuľka systémových bleskových systémov versus ateliérových bleskových systémov

Bleskové systémy

Bleskové systémy patria rovnako ako systémové blesky do kategórie elektrónových bleskových systémov. Keďže existujú zásadné rozdiely výhod a porovnateľnosti s inými už opísanými zdrojmi svetla, obvykle sa kategória bleskových systémov ďalej delí na ateliérové bleskové systémy a bleskové systémy pre vonkajší použitie. Avšak súčasné trendy naznačujú, že táto klasifikácia sa čoskoro zmení, pretože rozšírenie funkčnosti a tým aj využitia je pozorované nielen pri bleskových systémoch pre vonkajší použitie, ale aj pri ateliérových bleskových systémoch; s následkom, že rozdiely sa stierajú. No viac o tom v ďalšej časti tohto návodu (Časť 4: „Požiadavky na profesionálne bleskové systémy“).

Bleskové systémy vynikajú rozmanitosťou, pretože príslušenstvo svetelných tvarovačov je veľké. Maximálna výkonosť je rovnako často počutým nákupným kritériom, pričom v poslednej dobe je tiež čoraz dôležitejšia minimálna výkonosť (pre portrétnu fotografiu pri takmer otvorenom clonovom čísle). Rozsah regulácie by mal byť čo najväčší, aby sa dosiahlo „veľa svetla“ aj „málo svetla“ len s jedným bleskovým systémom. U moderných vysokokvalitných generátorov je 10 clonových stupňov regulácie už bežné. Pri kompaktných bleskoch je to až 7 clonových stupňov regulácie (napríklad pri profi Foto D1).

Obrázok 3.15: Kompaktné bleskové systémy „D1“ od Profoto vynikajú robustnosťou a veľkým rozsahom regulácie (7 clonových stupňov).



(Foto © 2013: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)



Okrem rozsiahlych možností formovania svetla podľa vlastných predstáv je modelovacie svetlo dôležitým kritériom pre nákup bleskového systému. Iba pomocou modelovacieho svetla je možné nastaviť svetlo kreatívne.

To nie je dôležité len pre reklamnú produktovú fotografiu, nakoniec presné nastavenie svetla je vo všetkých oblastiach výtvarnej fotografie veľmi dôležité. Trválosť (pri kvalitných bleskových systémoch), konštantná denná teplota cez všetky úrovne výkonu, rozšíriteľnosť a nezávislosť od kamery sú ďalšími plusmi, ktoré hovoria pre bleskové systémy.

Obrázok 3.16: Pretože modelovacie svetlo u kvalitných bleskových systémov je konštruované tak, že jeho svetelný priebeh je približne rovnaký ako bleskové svetlo, je možné postupovať podľa princípu WYSIWYG, za predpokladu, že iné svetelné zdroje (denné svetlo atď.) nekomplikujú presnú prácu. Potom je možné svetlo nastaviť presne, pretože podľa modelovacieho svetla vidíte, ako sa bleskové svetlo správa pri snímaní. Ideálne pre reklamnú fotografiu, aby ste svojim zákazníkom mohli ponúknuť optimálny výsledok – aj z osvetľovacieho hľadiska.



(Foto ©: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)



Na opačnej strane existujú nasledujúce nevýhody: Bleskové systémy, keď sú kladené dôraz na kvalitu, sú drahšie ako iné riešenia osvetlenia. Často sú ťažké a nehodné; ich oblasť použitia nie je práve Mount Everest ... Náhradné kúpy po poškodení, napríklad pri lámaní skla, sú drahé, pretože náhradné bleskové trubice môžu ľahko stáť niekoľko stoviek eur.

Záver k téme

Externé blesky nie sú nič pre malý peňaženku. Investícia do externého blesku však musí byť posudzovaná dlhodobo. Na rozdiel od digitálnych fotoaparátov nezastarávajú tak rýchlo. Napriek vysokým nákupným cenám sú prvou voľbou pre profesionálnych fotografov a všetkých, ktorí chcú pracovať s osvetlením tvorivo.

Fotografi, ktorí sa môžu obísť bez trvalého svetla so všetkými jeho nevýhodami (pretože nenatočia žiadne videoklipy), sú najlepšie vybavení kombináciou externého blesku a systémového blesku. Týmto spôsobom ste ideálne pripravení na všetky fotografické úlohy.

Obrázok 3.13: Osvojenie profesionálneho svetla externých bleskov má úplne inú (hodnotnejšiu) kvalitu ako všetky ostatné tu predstavené alternatívy. Svetlo pôsobí plasticky, živo. To ich robí prvou voľbou profesionálnych fotografov.



(Foto ©: Jens Brüggemann – http://www.jensbrueggemann.de)

Náhľad

Vzhľadom na ich výnimočný význam pre tvorivú fotografie sa ďalšia časť tohto návodu zaoberá požiadavkami na profesionálne externé blesky.