Ľahký prehľad jednotlivých kapitol:
Časť 01 - "Traumberuf" koncertný fotograf?
Časť 02 - Právne otázky
Časť 03 - Špecifiká koncertnej fotografie
Časť 04 - Správanie sa v „Pressegraben“
Časť 05 - Rozumné vybavenie pre koncertných fotografov
Časť 06 - Tipy a triky profesionálov v (koncertnej fotografii)
Časť 07 - Tvorba obrázkov (časť 1)
Časť 08 - Tvorba obrázkov (časť 2)
Časť 09 - Odporúčané nastavenia fotoaparátu
Časť 10 - Následná úprava
V koncertnej fotografii sme fotografi - z dôvodov tlače slobody, reportáže, z dôvodov marketingu atď. - iba „tolerovaní“. Nie sme obľúbení nikým: ani hudobníkmi, ich manažmentom, organizátorom, ochrankou ani fanúšikmi v hľadisku. To je pochopiteľné, aspoň pri bližšom pohľade:
Hudobníci nie sú nadšení, keď pracujeme v blízkom kontakte s nimi (často sú hudobníci „na dosah ruky“). Predstavte si, že by ste mali pred publikom príhovor alebo zažiť koncert a priamo pred vami sa potulujú fotografisti. Ruší to, odvádza to pozornosť!
Manažéri nás nemajú radi rovnako (okrem prípadu, že potrebujú aktuálne fotky svojich „chránených osôb“). Môžeme urobiť fotografie (a zverejniť!), ktoré manažmentu nebudú vyhovovať (nevýhodné polohy umelcov, viditeľné škvrny od potu, mrzutý výraz atď.). Manažment by najradšej chcel kontrolovať všetko, aby zabránil negatívnej reportáži (vrátane nevýhodných fotografií). Lenže presný dohľad nad novinárskymi fotografmi nie je možný; a preto nás považujú za zlé nutné zlo a nie za podporovateľov pri propagácii hudobníkov pod zmluvou.
Aj organizátori by boli radi, keby sme neexistovali, pretože robíme prácu (v súvislosti s organizačnými vecami). Kvôli nám fotografi musia spracovávať a skúmať požiadavky, udelené akreditácie, tlačiť a distribuovať legitimačné karty pre novinárov a oveľa viac.
A ochranka v priestore na fotografov nás považuje za rušiteľov. Pretože robíme ich úlohu, zabezpečovať bezpečnosť, o niečo komplikovanejšiu.
A nakoniec nás - neúmyselne - rušíme aj pri počúvaní koncertu mnohých divákov, aspoň tých v prvých radoch, ktorým bránime videnie. A aj keď nikomu nebránime videniu, napríklad pretože pódium je zvýšené, odvádzame pozornosť prechádzaním po mieste atď. od skutočného dejstva na pódiu.
Obrázok 4.1: Culcha Candela dňa 20. augusta 2011 na festivalovej stanici Ruhr v Bochume/Wittene. Tu je pekne vidno prevažne zďaleka, na opačnom konci pressegraben, kde ešte pár fotografov zostáva, zatiaľ čo ostatní z nás už odvádzajú (často by bolo vhodnejšie povedať „vyhnali“) ochranka. Fotografoval som takzvane pri „poslednom pohľade späť“, ako poslednú šancu na fotografovanie scenérie. A hneď po tomto momente boli aj ostatní fotografi „vedení“ z priekopy.
Niekedy je povolené, aby fotografi po prvých troch piesňach (kde môžete fotografovať) zostali v publiku na zvyšok koncertu. Vždy však s podmienkou, že fotoaparát zostane zabalený v fototaske. Nikon D3S s 4,0/24-120-mm-Mikro-Nikkor, pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/60 sekundy, clona 4,0, ISO 3200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 4.2: Ak je pódium len minimálne vyššie ako pressegraben, perspektíva pre nás fotografov je výhodnejšia, pretože nepotrebujeme fotiť všetky fotografie zhora. Avšak takto blokujeme fanúšikov v prvých radoch oveľa viac. H-Blockx dňa 31. augusta 2010. Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-Mikro-Nikkor, pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/200 sekundy, clona 2,8, ISO 5000.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
4.1 Neuvoľňujeme pozornosť
Z uvedených dôvodov je samozrejme vhodné v pressegraben konať čo najneviditeľnejšie! Nakoniec nechceme nikoho rušiť. Musíme si vždy uvedomiť, že sme „privilegovaní“, pretože môžeme – aspoň na krátky čas - navštevovať udalosť zadarmo. A dokonca ešte v exkluzívnej pozícii, priamo pri hudobníkoch, priamo pred pódiom.
Avšak „hvězď“ sú hudobníci, na to by nikdy nemali zabúdať fotografi! Bohužiaľ som už zažil fotografov („showmans“), ktorí sa v pressegraben - v opitosti, na oslavách - oslavovali obracaním sa k publiku, robili selfíčka (s hudobníkmi na pódiu v pozadí) a tieto autoportréty okamžite zverejnili na Facebooku alebo iných „sociálnych“ sietiach. V skutočnosti je to celkom trapné ...!
Uznávaní, skúsení koncertní fotografi by to nikdy neurobili. Pre nich ide o to urobiť výnimočné, kvalitné fotografie z koncertu. A byť spoľahlivým obchodným partnerom pre hudobný priemysel, ktorý svoju prácu robí nenápadne, efektívne a dobre. Príjemná (a v pressegraben aj „neviditeľná“) spolupráca je predpokladom pre to, aby sa ich ďalšia požiadavka na akreditáciu pri budúcich koncertných podujatiach odsúhlasila kladne. Fotograf, ktorý sa správa nepríjemne a rušivo, nebude tak rýchlo znovu akreditovaný, pretože takéto správanie sa bude šíriť aj v hudobnom priemysle a tak sa informácie o „čiernych ovčiach“ v radoch fotografického spoločenstva dostanú aj k ďalším organizátorom.
Obrázok 4.3: Jan Delay s kapelou (a mnohými koncertnými fotografmi) dňa 20. augusta 2010 na festivale stanov Ruhr. Umelcom počas koncertu chýba kontakt s publikom, aby videli reakcie (či sú „nažhavení“ alebo či iskra ešte nepreskočila). To je veľmi dôležité, aby mohli adekvátne konať a predviesť profesionálny výkon. Fotografi, ktorí sa správajú príliš nápadne, by len odvádzali pozornosť, prípadne by mohli nervózne rozhádzať umelca a tým by nakoniec ovplyvnili kvalitu koncertu. Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-Mikro-Nikkor, pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/250 sekundy, clona 3,5, ISO 5000.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 4.4: Mnoho nadšených (platiacich!) fanúšikov (tu na Koncerte Culchy Candely- 20. augusta 2011) stojí za nami koncertnými fotografmi. Tešia sa na vystúpenie svojich idolov a chcú si koncert užiť čo najviac bez rušenia. Je samozrejmé, že my fotografi musíme konať v priekope čo najdiskrétnejšie!
To znamená napríklad nebrániť zbytočne výhľad na pódium a častejšie meniť pozíciu, aby sme celý čas nestáli pred rovnakými divákmi (a čiastočne obmedzovali ich výhľad). Nikon D3S s objektívom 4,0/24-120 mm-Nikkor, pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/320 sekundy, clona 4,0, ISO 3200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Záver: V podstate samo-voľaký a predsa občas môžeme vidieť fotografov, ktorí sú tak drzí a nedodržiavajú toto: Pri fotografovaní v novinárskom priekope sa koncertní fotografi musia správať čo najdiskrétnejšie. Ide o to, aby predstavenie, ktoré prebieha na pódiu (a nie pred ním), nebolo ovplyvnené. Pre profesionálnych hudobníkov (a ich manažéri a koncertní organizátori) ide o to, aby si týmto spôsobom zabezpečili svoje živobytie. Preto musí predstavenie prebiehať čo najhladšie. Fotografi, ktorí rušia, bránia profesionálom v zarábaní peňazí - a že títo nebudú mať radosť z toho, je, myslím, pochopiteľné.
Diváci tiež chcú vidieť skvelé predstavenie. Chcú stráviť niekoľko pekných hodín a (dokonca drahé) za to zaplatiť. Chcú svojich idolov zažiť naživo na pódiu - a nie sebaprezentujúcich fotografov.
4.2 Kolegiálne správanie
Preto, že v novinárskom priekope zvyčajne nie je veľa miesta pre fotografov (a nie zriedka sú ešte dosť „kľučky“ roztrúsené po neosvetlenom povrchu), svetelné podmienky sú také extrémne ťažké a nepredvídateľné (pozri predchádzajúce tutoriál, kapitola 3.3) a zároveň je doba fotografovania taký veľký (obvykle len prvých tri skladby) obmedzený (- časový tlak!), väčšina koncertných fotografov sa cíti úplne „zahanbene“, pretože je potrebné v krátkom čase a napriek ťažkým podmienkam „naskočiť“ aspoň pár podarených fotografií.
Tlak je mimochodom o to väčší, ak sa živobytie zarába fotografovaním a fotografi si nemôžu dovoliť prísť do redakcie bez použiteľných („tlprintable“) výsledkov.
Tento pocit byť v strese často vedie k tomu, že inak tak priateľský a zdržanlivý, niekedy dokonca skôr hanblivý fotograf sa na vstupe do novinárskeho priekopu zrazu zmení na „hroziace zviera“, ktoré loketným nasadením bráni svoju vyhliadkovú pozíciu a v priebehu pokroku koncertu novými polohami na okraji pódia bez ohľadu na ostatných fotografov, ktorí už tam fotia, „obsadzuje“.
Ale ako tak často v živote: Prijateľné, kolegiálne správanie prináša nakoniec viac ako „samostatná taktika“. Ľudia sa stretávajú viackrát v živote (čo platí najmä v koncertnej fotografii), a keď sa stretne s kolegami, s ktorými sa cíti priateľsky spojený, je to isto príjemnejšie, ako keď je kvôli poslednému incidentu pohľadov zlých a treba sa obávať, že človek sám je ten, od ktorého sa nemôže očakávať ohľad voči ostatným fotografom.
Záver
Takže: Správajte sa korektne, nakoniec sa tak dostanete ďalej než so sebeckým správaním! A ak sa (ako sa stalo aj mne) stane, že dostanete bolestivú ranu od objektívu suseda do hlavy, nevyvodzujte automaticky záver, že sa tak stalo úmyselne. Môže sa stať, že fotograf (alebo fotografička) bola tak zaujatá pri zostavovaní obrazu, že druhá kamera občas neúmyselne vytvorí veľký oblúk pri pohybe okolo alebo pri výmene objektívu.
Obrázok 4.5: Toto foto bolo zachytené počas vystúpenia Sunrise Avenue 27. augusta 2012. Výnimočné sú obaja fotografi v popredí, ktorí poskytujú dostatok miesta, aby každý z nich mohol fotografovať bez rušenia. Nielenže však podmienky pre fotografovanie v priekope sú vždy tak „komfortné“: často panuje hustá, nepríjemná tlačenica. Určite už každý koncertný fotograf príjemne pocítil loket do boku alebo objektív do hlavy... Neúmyselne samozrejme, ale preto nie menej bolestivo. Ale je potrebné zostať v pohode a zamerať sa na fotografovanie zvyšku času, ktorý je k dispozícii; rana na hlave sa dá stále ošetriť o pár minút neskôr. Pretože ak prinesiete z koncertu zda
rené, výnimočné fotografie, rana na hlave už bude o nič menej bolesná! Nikon D4 s 2,8/14-24-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 14 mm. 1/500 sekundy, clona 2,8, ISO 4000.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
4.3 (Bezpečnostné) Pokyny
Pri udelení akreditácie dostávajú fotografi od organizátora často infor
mačný leták alebo aspoň ústnu inštruktáž o tom, čo je povolené a čo nie počas fotografovania počas koncertu. Dodržujte to!
Typické (bezpečnostné) pokyny sú napríklad:
Kedy sú fotografi pustení do novinárskej priekopy (väčšinou len pár sekúnd pred začiatkom koncertu). Ako dlho (3 piesne?) smú fotografi fotografovať? Použitie blesku počas koncertu je zakázané. Sú dovolené len konkrétne miesta alebo sú fotografi voľní pohybovať sa v novinárskej priekope? Používanie hrany pódia na opretie fotoaparátu počas fotografovania je zakázané. Veci (bundy, foto batohy atď.) nemožno položiť na hrany pódia alebo na bedne.
Ochrana má právomoc a môže - z aktuálneho dôvodu, napríklad v prípade núdze alebo z bezpečnostných dôvodov - obmedziť právomoc, ktorá bola udelená fotografom pred koncertom. Foto tašky nemožno položiť ani na zem (nebezpečenstvo úrazu pre iných fotografov!). Fénovky v novinárskej priekope nesmú byť použité. Po fotografovaní musia všetci fotografi spoločne opustiť priestor udalosti. Ak odovzdajú fotoaparáty, môžu potom bezplatne zúčastniť sa zvyšku koncertu (ale už nie v novinárskej priekope, ale medzi divákmi). Atď. (Existuje veľa inštrukcií a bezpečnostných pokynov; tu som vymenoval len niektoré typické). Ak existujú obmedzenia, je to väčšinou preto, že musia byť dodržané bezpečnostné aspekty alebo že organizátor od hudobníkov alebo ich manažmentu obdržal prísne pokyny o tom, čo fotografi smú a nemajú. V prvom prípade, keď ide o bezpečnosť a hladký priebeh koncertu, je samozrejme potrebné, aby tieto usmernenia boli dodržané. Nikto asi nechce byť zodpovedný za to, že z jeho alebo jej viny napríklad záchranári majú pri záchrane zranených ťažkosti.
V druhom prípade z dôvodu spravodlivosti musíme dodržiavať pokyny, aby sme neporušili dohadované zásady medzi hudobníkmi/men
edžmentom a organizátorom koncertu, keďže ten je v podstate medzireťazcom medzi fotografmi a hudobníkmi. Nakoniec je zodpovedný voči hudobníkom a ich manažmentu a ak sa fotografi nebudú riadiť pravidlami, hudobníci alebo manažment obvinia organizátora koncertu z porušenia zmluvy (a môžu požadovať odškodné alebo uplatniť už dohodnutú pokutu).
Keďže fotografi uzatvoria zmluvné vzťahy s organizátorom koncertu, lebo iný než je štátna ait, musí len ten zabezpečiť, že sa bude postupovať podľa dohôd v novinárskej priekope (alebo na celom koncertnom areáli). Hudobníci a manažment naopak obvinia organizátora koncertu, ak napríklad fotografi budú konái in
áč ako bolo dohodnuté medzi hudobníkom/menadžmentom a organizátorom koncertu, pretože ten je práve zodpovedný za to, čo sa deje počas koncertnej udalosti:
Bežné zmluvné vzťahy:
Hudobník/manažment <-> Koncertný producent <-> Koncertný fotograf
Takže majte na pamäti, že koncertní producenti len striktne dodržiavajú prísne požiadavky hudobníkov alebo ich manažérstva. Alebo z organizačných alebo bezpečnostných dôvodov môžu fotografom stanoviť ďalšie predpisy. V prípade porušenia týchto pravidiel sa fotografi nemôžu „stať zodpovednými na vlastnú päsť“, ale priamo škodia koncertnému producentovi. A tým pádom aj tomu, kto niekedy opäť organizuje koncerty a kde sa potom fotografi znovu budú prosiť o (bezplatnú) akreditáciu …
Obrázok 4.6: Tokio Hotel s spevákom Bill Kaulitz 05. apríla 2007 vo Varšave. Slovo „fanúšik“ pochádza z „fanatický“ a je zrejmé, že hudobníci často dbajú na to, aby sa publikum nedostalo príliš blízko k nim, pretože niekoľkokrát fanúšikovia s nadšením vyliezli na pódium, aby sa dotkli svojho idolu, osobne odovzdali plyšového medveďa alebo ho/ ju objali. Pri tomto môže byť umelec zmätený a dôkladne naplánované predstavenie môže byť prerušené. Aby sa tomu predišlo, musí koncertný producent zahrnúť prevenciu takýchto nebezpečenstiev do svojho bezpečnostného konceptu (a následne ho aj adekvátne uplatniť v praxi). Aj my fotografi sa musíme riadiť, pretože bezpečnosť a plynulý priebeh show majú prioritu!
(Foto © 2007: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 4.7: H-Blockx (s spevákom Henning Wehland pri mikrofóne priamo pred fotografmi tlačových agentúr) na ich koncerte 31. augusta 2010 na festivale v stanovom meste Bochum/Witten. Ak je kontakt medzi hudobníkmi na pódiu a fotografmi v tlačovej diere taký blízky, je pochopiteľné, že fotografi sa musia prísne riadiť bezpečnostnými pokynmi, ktoré poskytne organizátor pri akreditácii! Napríklad by bolo nevyspytateľné, ak by fotograf na tomto koncerte položil svoju foto tašku na okraj pódia, aby mohol rýchlejšie a pohodlnejšie meniť objektív … Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-mikro-Nikkor, s použitou ohniskovou vzdialenosťou 26mm. 1/320 sekundy, clona 2,8, ISO 5000.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
4.4 Dodržiavať pokyny bezpečnostných síl
Aj keď sa koncertní producenti snažia vopred poskytnúť fotografom čo najviac informácií a pokynov týkajúcich sa ich správania počas koncertu, nemôžu predvídať budúcnosť a naplánovať všetky udalosti počas koncertu do posledného detailu.
Aby bolo možné flexibilne reagovať na neočakávané udalosti (napríklad vypuknutie paniky u niektorých fanúšikov v hľadisku, mdloby, vznik dymu, hádzanie predmetov zo strany divákov, nápor na pódium atď.) a zabezpečiť záujmy koncertných producentov, pri akreditácii vždy znie upozornenie, že bezpečnostné sily, ktoré dohliadajú na priebeh celej koncertnej akcie, majú absolútnu právomoc a všetci fotografi sa musia prísne riadiť týmito pokynmi.
Poznámka
„Ako už bolo vysvetlené, bezpečnostné sily sú predĺženou rukou organizátora, ktorý má právo domu. Preto slovo bezpečnostných síl je zákon, či sa niekomu zdá príjemné, alebo nie.
Z dôvodov pragmatickosti nie je často možné a ani rozumné, aby bezpečnostné sily zdôvodnili svoje pokyny. Preto často pôsobia rozhodnutia ako veľká samovôľa. Ale každý koncertný fotograf by si mal uvedomiť, že primárnym účelom bezpečnostných síl je zachovanie alebo obnovenie bezpečnosti všetkých zúčastnených (…)“
(Z knihy: Konzertfotografie; Brüggemann, Becher, Meister, Darmer, Lippert; mitp Verlag 2012; 186 strán; 24,95 eur).
Obrázok 4.8: (Ešte) prázdna tlačová jama niekoľko minút pred začiatkom koncertu. Fotografi ešte nesmú vojsť do diery; musia sa trpezlivo počkať, kým bezpečnostné sily (dojemný zástupca je naľavo na obrázku) nedajú znamenie a nepovoľujú prístup akreditovaným fotografom. A potom zvyčajne za pomerne krátku dobu všetko začne!
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
S pomocou moderných komunikačných metód („slúchadlo v uchu“) sú členovia bezpečnostných síl dobre prepojení. Tak môže každý z nich čo najrýchlejšie byť informovaný o udalostiach, ktoré sa diaľkovo, napríklad na opačnom konci koncertnej haly, dejú, pretože bezpečnostné sily sú ideálne rozmiestnené na celom koncertnom areáli. Tak sa stáva, že jednotliví členovia už vopred vedia o potenciálnych nebezpečenských situáciách, aj keď sú lokalizované úplne niekde inde.
Pre nás koncertných fotografov to znamená, že musíme bezpodmienečne a čo najrýchlejšie dodržiavať pokyny bezpečnostných síl. Pretože vďaka informáciám, ktoré sily majú a my nie, nie je pre nás často jasné, aký dôvod majú určité pokyny. Rozhodujúce však je, že bezpečnostné sily majú náskok v informáciách oproti nám fotografom a navyše majú právo nám dávať pokyny. Tieto pokyny zvyčajne nie sú samovolného charakteru, ale slúžia na zabezpečenie bezpečnosti všetkých zúčastnených a zabezpečujú plynulý priebeh koncertu.
Obrázok 4.9: Culcha Candela na koncerte 20. augusta 2011. Keď nadšení fanúšikovia v hľadisku pri pohľade na svojich idolov hyperventilujú alebo dokonca omdlievajú, je potrebný rýchly zásah záchranárov. Bezpečnostné sily musia zabezpečiť plynulý zásah, čo niekedy znamená, že fotografi musia krátkodobo a rýchlo opustiť tlačovú jamu, aby umožnili rýchly prístup záchranárom a prípadné zachraňovanie náhle zomknutej osoby. Nikon D3S s 4,0/24-120-mm-mikro-Nikkor, s použitou ohniskovou vzdialenosťou 24mm. 1/100 sekundy, clona 5,0, ISO 2000.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Záver k téme
Keď dá Security pokyny, malo by sa ich čo najrýchlejšie a bez diskutovania dodržiavať. Vzhľadom na telekomunikačné prepojenie jej členov má Security viac informácií ako vy, takže pokyny obvykle majú aj (bezpečnostné) opodstatnenie.
Ak ste dobrým partnerom v mediálnej priekope, Security bude tiež naklonená fotografom a bude mať pochopenie pre naše záležitosti.
Krátky pozdrav prostredníctvom očného kontaktu a prikývnutia pri vstupe do priekopy vytvára uvoľnenú atmosféru a pripravuje cestu k dobrej spolupráci.
Ak obe strany rešpektujú úlohu/prácu druhej strany a nebránia jej, ale naopak ju podporujú pri jej zvládaní, vznikne aj partnerský vzťah, z ktorého môžu obe strany opäť profitovať pri ďalšom koncerte.
Naopak, ten, kto sa správa nepríjemne v priekope, nepodrží sa okamžite pokynov Security a potom ešte aj diskutuje, určite nikdy nebude podporovaný a povzbudený pri svojej práci vytvárať výnimočné koncertné fotografie.
4.5 Opatrne konať
Priekopa pri odkraji pódia býva často preplnená technickým vybavením. Nájdete tu nielen reproduktory, ale aj osvetľovaciu techniku a samozrejme množstvo káblov. Ideálne sú tieto skryté, no už som zažil dosť koncertov, kde v okolí priekopy, tesne pri pódiu, sa vyskytoval kabelový chaos. Takéto pasci môžu byť nebezpečné, najmä preto, že v priekope obvykle nie je svetlo a používanie bateriek je fotografom obvykle zakázané.
Obrázok 4.10: Pozor na pascu! Káble medzi reproduktormi sú jasne viditeľné. Avšak snímka bola zachytená pri veľkej citlivosti ISO 3 200 a v čase, keď bola priekopa opäť takmer úplne prázdna. Pri súťažení, keď sa v priekope potuluje mnoho koncertných fotografov, je ľahké nechať visieť alebo ležať káble. Pretože my fotografi, kvôli krátkemu času k dispozícii, sa pohybujeme v priekope len so zrkadlovkou pred očami smerovanými smerom k pódiu (a tak fotografovateľne pripravenými). Majte sa preto na pozore, pretože zlomený členok neznamená len bolesť, ale aj pracovnú neschopnosť na niekoľko týždňov alebo mesiacov!
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Okrem toho, obzvlášť ak sa akcie konajú vonku alebo v stanoch, sa niekedy v priekope nachádzajú aj priekopy, cez ktoré vedú elektrické káble. Tu ľahko môžete zakopnúť, prepáliť si nohu alebo dokonca ju zlomiť.
Záver: V priekope je teda potrebná opatrnosť! Dávajte pozor, aby ste opustili miesto konania akcie čo najneskôr v celku neporušenom stave! Najlepšie je, ak sa pri vstupe do priekopy (krátko pred začatím koncertu je v miestnosti zvyčajne dosť svetlo) pozriete po možných pascah. V prípade pochybností sa fotografi mali pohybovať trochu pomalšie a opatrne - aj v hektickej krátkej dobe fotografovania.
4.6 Nechať nič neopustené v priekope
Odporúča sa vziať si so sebou čo najmenší, plochý fotobatoh na koncert a počas celej doby ho nosiť na chrbte. Tým sa pri otáčkach alebo zmene pozície neobťažíte tak veľmi.
Najlepšie by bolo, keby ste sa úplne mohli vzdať batohu alebo fototaske. Avšak potom musíte pracovať s dvomi fotoaparátmi vybavenými rôznymi ohniskovými vzdialenosťami, čo však prináša riziko, že fotoaparát, ktorý visí na pleci, sa porozkoľajú a obtažuje (alebo riskuje, že dostane úder a poškodí sa).
Obrázok 4.11: Je ťažko uveriť, ale pravda to je: Môj stabilný, vodotesný fotobatoh „Ultralight“ od Rimowa má už takmer 20 rokov a stále je „v poriadku“. Kúpil som si ho, pretože na ňom dokonca môžem stáť - skutočnosť, ktorú som často využil, keď som pri fotení nemal žiadnu rebrík alebo inú možnosť dosiahnuť zvýšený bod. V priekope koncertu však medzi všetkými hekticky pohybujúcimi sa fotografmi je postoj na mojom fotobatohu príliš nebezpečný, pretože by ma len tak odídol ťah na batoh. Na koncertoch uprednostňujem radšej jeden z mojich fotobatohov, pretože najmenej rušia.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 4.2: U2 (tu zakladateľ a spevák Bono) na koncerte v Berlínskom Olympijskom štadióne 7. júla 2005. Pre čo najvoľnejší pohyb - ak je to vôbec možné -, je rádovo akútne, aby sa koncert fotografoval s minimálnym vybavením. Nie je vždy potrebné mať všetky objektívy so sebou; niekedy tá „bitka o materiál“ odvádza pozornosť od sústredenia sa na motív.
Pokiaľ je možné pred koncertom zistiť, či budete veľmi blízko pódia alebo ďalej, môžete si balit podľa toho vhodné objektívy. S širokouhlým zvýšením a portrétovým teleobjektívom máte ale vo väčšine prípadov dostatočnú výbavu a ste pripravení na takmer všetky prípady. Na tejto fotografii je dobre viditeľná Security vo svojich červených bundách, čiastočne s chrbtom k pódiu (čo obyčajní koncertní návštevníci nikdy neudia!).
(Foto © 2007: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
