Časť 1: Úvod
Časť 2: Vhodná výbava
Časť 3: Veselé fotografovanie
Časť 4: Od bábätečka po teenagera
Fotografie z bábätečka
Termínová otázka
V prírode
V štúdiu
Novorodenci
Pri pôrode
Prvé dni
Bábätká
Batoľatá
Vek predškolákov
Školáci
Mládež a dvadsiatnici
Časť 5: Fotografovanie v interiéri
Časť 6: Fotografie vonku
Časť 7: Rodinný život
Časť 8: Tipy a triky (I)
Časť 9: Tipy a triky (II)
Časť 10: Fotografie detí - archivovanie, úprava a prezentácia
Text: Jens Brüggemann
Fotografie vytvorili: Jens Brüggemann (147), Leonie Ebbert (44), Elli Bezensek (61), Radmila Kerl (26), Ramona Prosch (5), Kay Johannsen (4)
Náčrty: Jens Brüggemann (27)
Časť 4: Od bábätečka po teenagera
Každé učenie, každé prekonanie mnohých prekážok, ktoré ľudia dostanú od plodu až po dospelé stavanie, slúži výhradne na jediný účel: nepotrebovať viac rodičov, stať sa nezávislými. Keby sme neboli rodičia takí hrdí, museli by sme pri pokrokoch, ktoré naše malé deti robia, plakať celý čas...
(Foto: Elli Bezensek)
Fotografie z bábätečka - Fotografovanie tehotných
Aj keď potomstvo ešte nie je „na svete“, jeho blížiace sa príchod sa v posledných týždňoch tehotenstva už výrazne prejavuje, napr. otočeniami a kopancami do maternice. Niekedy je možné počuť aj tichý štekot plodu a nemožno prehliadnuť guláš bábätka matky v posledných týždňoch pred pôrodom (od 7. mesiaca, teda v 25.-28. týždni tehotenstva je „gulička“ výrazne-krásne viditeľná). (Foto: Elli Bezensek)
Všetko toto je dostatočný dôvod pre nadšených rodičov tešiť sa na stanovený termín narodenia a k očakávaniu patrí často aj želanie po dokumentovaní vzhľadu bábätka krátko pred pôrodom. Počas tehotenstva žena rýchlo priberá 10-15 kilogramov, niektoré dokonca až 25 kilogramov na konci, ...
(Foto: Elli Bezensek)
… čo sa prejavuje pevným zväčšovaním „guličky“. Úlohou fotografa je teraz nechať túto formu „majestátne-krásne“ vyniknúť, ...
(Foto: Jens Brüggemann)
… ale zároveň skryť nechcené zväčšené časti na stehnách a zadku tehotnej ženy. Toto sa robí buď pomocou šikovného vedenia svetla, alebo zakrytím pomocou sukne, šatu alebo šatiek.
(Náčrt: Jens Brüggemann)
Termínová otázka
Kedy je teraz optimálny čas pre tehotenské fotografie? Mnohé ženy chcú za každú cenu čakať až do posledného okamihu, teda až do bezprostredného predpokladaného termínu pôrodu, s fotografovaním, aby sa brucho na fotografiách zdalo správne plné a kruhovité. Nevýhoda spočíva v tom, že veľa tehotných žien sa v desiatom mesiaci, teda v posledných dňoch a týždňoch, náhle necítia „dobro“ v svojej koži, pretože všetko je náročnejšie, každý pohyb je ťažký; tešenie sa a hrdosť z tehotenstva ustúpia túžbe po čoskoro nasledujúcom pôrode ... (Foto: Jens Brüggemann)
… (pravdepodobne aj preto, aby mohli mať opäť „normálne“ brucho s menšími obmedzeniami v každodennom živote). K tomu prichádza riziko predčasného pôrodu, dnes už nie je zriedkavosťou. Aj môj syn prišiel na svet o 5 týždňov skôr, jednoducho bol už „tak ďaleko“. Našťastie sme už v tom čase mali fotky z bábätečka! Nečakajte teda až do posledného okamihu, radšej naplánujte fotografovanie na koniec deviateho mesiaca (9. mesiac = 33.-36. týždeň), teda asi 6-4 týždne pred predpokladaným pôrodným termínom.
(Náčrt: Jens Brüggemann)
V prírode
Bežné tehotenské fotky sa obvykle robia vo fotoateliéri, avšak ak je budúca matka ešte stále „fit“ a cíti sa dobre, nič nebráni tomu, aby sa fotky bruška v tehotenstve robili v „nedotknutej“ prírode, predpokladajúc samozrejme, že vonku nie je príliš chladno (a v lete nie je príliš horúco).
(Foto: Elli Bezensek)
Aj keď sú vonkajšie fotky pre budúcu matku trochu náročnejšie, výsledok je úplne odlišný ako pri ateliérových záberoch: Romantika a spojenie s prírodou sa prejavuje najvýraznejšie pri fotografiách na lúke, pri mori alebo v lese.
Dávajte si pozor na rušivé prvky v pozadí, ako napríklad vzdialenú cestu s nákladnými autami, telegrafné stĺpy atď., pretože by tieto prvky mohli čiastočne narušiť romantický charakter záberu!
(Foto: Elli Bezensek)
V ateliéri
Pri fotografovaní v (domácom) ateliéri dávajte pozor, aby sa tehotná žena cítila pohodlne, pretože už v tomto období má dosť ťažký život (predstavte si, že musíte neustále niesť pred sebou plnú veľkú krabicu piva!)
Ideálne sú teploty medzi 21 a 25 stupňami Celzia (záleží na tom, či budú fotky, ako väčšinou, väčšinou oblečené).
Ak meníte osvetlenie, ponúknite budúcej mame najlepšie stoličku, čo si s istotou ocení. Tiež by mali byť pripravené nápoje, aby model mohol prežiť (náročné) fotenie dobre.
Počítajte s mnohými malými prestávkami počas fotenia, pretože tehotné ženy majú často nepríjemný tlak plodu na močový mechúr, kvôli čomu má budúca matka pocit, že sa musí ísť na záchod každých pár minút.
Zvyčajne by chcela budúca matka mať zachytenú krásnu okrúhlu formu svojho bruška (jej celý hrdý výkaz!), čo sa najlepšie darí pomocou nastavenia jedného alebo dvoch svetelných hrán.
Keďže aj prsia sa v posledných týždňoch pred pôrodom dieťaťa zväčšujú, veľa tehotných žien má túžbu, aby fotky, ktoré sa majú vytvoriť, ukazovali nielen bruško, ale aj ich väčšie a pevnejšie prsia.
(Foto: Elli Bezensek)
Krátko: Prvé erotické fotky, ktoré mnohé ženy robia vo svojom živote, sú v príležitosti tehotenstva, hoci v tomto kontexte je pojem „erotika“ skôr striedmy, pretože tieto typy fotografií majú hlavne funkciu byť „len krásne“!
(Foto: Jens Brüggemann)
Nastavenie svetelných hrán vľavo a vpravo od modelu sa dosiahne najlepšie pomocou použitia pásikových svetiel alebo veľmi úzkych softboxov.
(Nákres: Jens Brüggemann)
Zobrazovanie len obrysov budúcej matky (pred čiernym pozadím) automaticky vedie k fotografiám „Low-Key“. Tieto fotografie by mali byť tendenčne radšej trochu podexponované, pretože inak by sa niektoré miesta osvetlené protisvetlom mohli „prežiť“.
(Foto: Jens Brüggemann)
Na konci tehotenstva je u niektorých žien mimochodom obzvlášť zreteľná „Linea Nigra“, hoci nie všetky budúce matky považujú túto črtu za „krásnu“.
(Nákres: Jens Brüggemann)
Už počas fotenia sa uistite, či váš model tento smerom nechce malý „kosmetický zákrok“ pomocou programu Photoshop, …
(Foto: Jens Brüggemann)
… fotografie by mali byť krásnou trvalou spomienkou na náročné, no krásne obdobie s očakávaním vášho bábätka!
(Nákres: Jens Brüggemann)
Občas má aj budúci otec záujem byť na fotke, a čo by bolo prirodzenejšie, ako že pohladí, pohladí, pobozká bruško svojej milovanej, v ktorom je ešte nenarodené bábätko, alebo ho jednoducho ochraňuje!?
(Foto: Elli Bezensek)
Obľúbené sú tiež fotografie, ktoré dokumentujú očakávanie na čoskoro očakávaný prírastok. Často ide o malé topánky alebo prvé plyšové zvieratko, ktoré dostane pri narodení bábätka, (ktoré ešte nevidelo svetlo sveta), ktoré slúžia ako rekvizity a tak poskytujú spojenie medzi svetom v maternici a prvými dňami po narodení, kedy sú topánky len na zohriatie malých nožičiek novorodenca a ešte nie sú na slúženie prvým krokom, ktoré prichádzajú až oveľa neskôr ...
(Foto: Elli Bezensek)
Novorodenci
Pôrod je najdôležitejším zážitkom človeka:
(Foto: Jens Brüggemann)
Pre matku konečne nastal dlho očakávaný okamih, na ktorý sa celý čas nervózne tešila (medzi preventívnymi prehliadkami, kurzami pred pôrodom a testami na záťaž pri kontrakciách). Strach z pôrodného procesu sa mieša s radosťou očakávania, kedy bude môcť zvedavo pozorovať novorodenca, držať ho v náručí, starostlivo sa oň starať. Pôrod prvého dieťaťa je niečo jedinečné, nové!
No nielen radosť z príchodu dieťaťa, ale aj negatívne pocity ako obavy z budúcnosti, rezignácia a depresie sa miešajú s fyzickou únavou do protichodného koktailu emocíí (depresie po pôrode nie sú ničím zriedkavým!)
Pre otca sa všetko zmení s príchodom prvého dieťaťa VŠETKO! Zatiaľ čo prípravy pred pôrodom boli ovplyvnené mnohými organizačnými a praktickými činnosťami (nákup a zostavenie kočiarika, prebaľovacieho pultíka a dodatočných skriniek, zabezpečenie bytu inštaláciou detských zásuviek, inštaláciou detektorov dymu, skrytie elektrických káblov, odstránenie krehkých váz, ktoré by mohlo dieťa zhodiť, inštaláciou zábradlí a dverových zábradlí, odkladanie všetkých zápalkám, zapalovačom a plastovým taškám mimo dosahu dieťaťa, kúpa hasičskej deky a hasičského prístroja, inštalácia bezpečnostných zábran na schodisku, upevnenie policov na stenu, odstránenie jedovatých izbových rastlín atď., až po vytvorenie estetického zásobníka plienok a odpadových tašiek), skutočne si uvedomíte prítomnosť vlastného potomka až po pôrode, keď malé bábätko na prebaľovacom stole v nemocnici dostane prvotnú starostlivosť (stále od porodnej asistentky a lekára) …
Zrazu som bol OTCOM, začal som mať zodpovednosť, stal som sa zraniteľným. V jedinom okamihu som sa stal iným človekom a najdôležitejším na svete už nebola výhra Schalke proti Bayernu alebo zrýchlenie z 0 na 100 za 7,8 sekundy, ale úspešné „búrkanie“ môjho dediča… Je to desivé! Hrozné! Krásne!
Pre bábätko je pôrodný proces brutálne vytlačovanie a tlak a ťahanie z bezpečného prostredia plodovej blány v maternici do hlučného, chladného, jasného sveta plného nezvyčajných zmyslových podnetov.
Z jedného okamihu na druhý musí naučiť sa dýchať, musí zvládnuť množstvo hlučných zvukov (v maternici boli všetky zvuky vždy pekne tlmené!), musí znášať jasné svetlo (v maternici bolo doteraz vždy pekne tmavo!), novonarodenec sa musí naučiť sať na prsiach (doteraz plod dostával všetko, čo potreboval, cez pupečnú šnúru) a musí sa, ak je niečo zle, dať vedieť (pretože doteraz bolo všetko „automaticky“ riadené).
(Foto: Elli Bezensek)
Aký výzvou je pre nového malého obyvateľa Zeme postaviť sa bez výberu týmto brutálnym pôrodným procesom!
(Skica: Jens Brüggemann)
Pri pôrode
Všetkým hrozným zmyslovým podnetom počas pôrodu by ste ako fotograf nemali pridávať novorodencovi ešte viac „strašných“ nových skúseností; skrátka by ste mali odmietnuť používanie blesku! Túto opatrenie vyžadujú prakticky všetky sprievodcovia pre rodičov, aspoň počas prvého týždňa alebo prvých týždňov.
Riziko poškodenia sítnice jednoznačne ospravedlňuje túto opatrenie! A aj potom by ste nemali priamy blesk priamo do očí, ale radšej blesk použiť nepriamo, napríklad cez bielu deku (alebo bielu stenu alebo reflektor).
Ručné nastavenie fotoaparátu na čo najdlhšiu časť zaostrenia je rozumné (v závislosti od modelu a použitéj optiky od 1/30 sek. do 1/250 sek.), a čo najotvorenejšia clona. Výhodou sú samozrejme objektívy s veľkým svetelným priemerom (preto je lepšie používať skôr fixné ohniskové vzdialenosti!)
Názory ohľadom vyváženia bielou sa v tomto bode nedajú konkrétno stanoviť, pretože podmienky v pôrodniciach sú veľmi rozdielne. V prípade pochybností by som sám zvolil automatický režim. Na snímke je bábätko okamžite po narodení pod teplým svetlom.
(Foto: Jens Brüggemann)
Prvé dni
V prvých dňoch je všetko najprv neobvykle iné; hektické nákupy sa striedajú s okamihmi najintímnejšieho pokoja (keď držíte svoje dieťatko v náručí).
(Foto: Elli Bezensek)
Toto „zážitok človeka“ sa v týchto dňoch človeku úplne uvedomí, keď zrazu novorodenec patrí do najužšieho kruhu rodiny.
(Skica: Jens Brüggemann)
Samozrejme, aj starí rodičia chcú čo najskôr vidieť "novú" alebo "novú" a držať ju v náručí, a preto by mal človek v nemocnici vždy mať pripravený fotoaparát, aby zaznamenal prvý kontakt starých rodičov s ich vnúčaťom.
Ako už bolo povedané na pôrodnej sále, aj tu v prvých dňoch platí zdržať sa používania blesku. Ak fotíte s kompaktným fotoaparátom s vestaveným bleskom, uistite sa pred zábermi, že bol ručne vypnutý. Aj tu sa opäť prejavujú výhody čo najviac svetelného objektívu.
(Foto: Jens Brüggemann)
Prvé dni dieťa trávi väčšinu času spaním, čo vyzerá veľmi sladko a najmä pokojne. Typicky najmenší chlapci v týchto prvých dňoch a týždňoch po narodení zosilňujú svoje päste, keď spia.
(Foto: Elli Bezensek)
Keďže rodičia by normálne nikdy nemali fotografovať svoje deti pri plači (pretože vtedy potrebujú ich pomoc, oni sa nesmú pozerať a ani fotografovať!), tak z prvej doby existuje takmer len fotografia, na ktorej je počet vo všetkých polohách kľudne spiaci: v postieľke, na ruke, v kočíku, na prebaľovacej ploche, na matkinom hrudníku, …
(Foto: Jens Brüggemann)
Podmienené hormonálnymi faktormi, mnoho novorodencov v prvých dňoch po narodení má akné, teda malé mazové pupienky. Tieto sa predovšetkým objavujú na nose, čele a lícach. To je úplne prirodzené a nie je to dôvod na obavy, ale ak to rodičom veľmi vadí (hlavne ak sa fotky majú posielať kritickým príbuzným), vždy je možnosť vykonávať úpravy v programe Photoshop…
(Foto: Elli Bezensek)
Bábätká
(0 - 1 rok)
Bábätká vo veku jedného a pol až troch mesiacov už vyvíjajú všelijaké úžasné schopnosti, napríklad sa už orientujú (najlepšie farebné) hračky, obracajú sa pri zvukoch, z jedného do druhého mimického vyjadrenia, môžu uchopiť predmet, ktorý im dáte do ruky (ale ešte ho nedokážu uchopiť), v bdelom stave pohybujú rukami a nohami a dokážu dvihnúť hlavičku a plecia zo zeme, ak sú položení na brucho. (Foto: Elli Bezensek)
A čo je pre rodičov asi najkrajšie schopnosti: reagujú na svojich rodičov a iné osoby (ak sú na nich usmiate alebo sa s nimi pekne rozprávajú), so (spätným) úsmevom a zvukmi. Moja manželka vtedy vždy hovorila: To je najkrajší bezzubý úsmev, aký existuje!
(Foto: Jens Brüggemann)
Medzi tromi a šiestimi mesiacmi sa dieťa začne pozornejšie pozerať na predmety, začne napodobňovať rodičov, napríklad keď vám vyplazuje jazyk, smieje sa, brblá a kričí a otočí sa k osobe, ktorá hovorí.
(Foto: Elli Bezensek)
Reaguje hlasmi aj keď počuje svoje meno, a začne všetko, čo dokáže uchopiť, dávať do úst (aj vlastné nohy, čo ani ja s mojimi štyridsaťjedna rokov už s cvičením nedokážem).
(Foto: Jens Brüggemann)
Bábätko zväčša drží hračky a iné veci oboma rukami a potom ich opäť zhadzuje. Teší sa z každého spoločenstva a aj to prejavuje (brblaním, smiechom a zvukmi „Ba“ alebo „Da“).
Ak sa vaše dieťa pokrstené, nezabudnite ani tento okamih zachytiť pre potomstvo. Ak ste na ceremonii príliš zaneprázdnení, poprosíte priateľa alebo známeho o fotografovanie v rozhodujúcom okamihu. V prípade potreby mu alebo jej odovzdajte svoj prednastavený fotoaparát, aby ste mali istotu, že sa aspoň technicky zachytia podľa vašich predstáv.
Keďže väčšina mi známych kostolov je veľmi tmavá, použitie svetelného objektívu je rozhodujúce pre úspech fotografií. Alebo ak máte fotoaparát, ktorý umožňuje použitie vysokých ISO hodnôt, bez výrazného šumu, je to tiež možnosť. Pri tomto snímku moja bývalá asistentka použila Nikon D3 s nastavením 3200 ISO (1/160 sek., Clona 6,3).
V kostoloch je pretočné bleskové fotenie z väčšiny bezvýznamné kvôli typicky vysokým stropom. (A priamo dúfam, že už nikto v priestoroch neobliskuje bleskový fotoaparát, potom, čo tento príspevok prečítal a pochopil!).
(Foto: Elli Bezensek)
V tých nasledujúcich troch mesiacoch, teda medzi polrokom a deviatimi mesiacmi, sa dieťa začne dotýkať a ukazovať na predmety, dokáže sedieť a postaviť sa na jednu minútu a pripraviť sa do sediacej pozície, reaguje na svoje meno, robí „peep-peep“ a spevavé zvuky. Dieťatá si všímajú ľudí a ich príchod a odchod a začnú protestovať, keď zostanú (zdá sa) sami. Vyvinie sa istá "prívesnosť".
(Foto: Jens Brüggemann)
V tomto období som sa ešte snažil fotografovať naše deti čo najviac bez blesku, čo nie vždy bolo jednoduché a často vyžadovalo nastavenie vysokých hodnôt ISO. Túto fotografiu som urobil vo svojej malej kúpeľni, ktorá však mala šťastie byť vybavená veľkým oknom.
A keďže byt bol v šiestom poschodí a mali sme voľný výhľad na rurskú krajinu, mohol som vďaka svetlu, ktoré do miestnosti padalo cez toto okno, fotografovať mnoho krásnych fotografií aj v zimných mesiacoch. Vzhľadom k tomu, že izba bola taká malá a mala bielu strop a biele steny, vytvorilo sa pekné a rovnomerné osvetlenie.
Keď fotíte takéto momenty v čiernobielych farbách, už nezáleží, ak zmesujete denné svetlo so svetlom umeleckým. Zapnite teda stropnú lampu na ešte viac svetla a znášajte farebný odtieň, pretože po prevedení fotografie na čiernobielu už ho nebudete vnímať.
(Foto: Jens Brüggemann)
Práve pri starostlivosti o dojčatá je možné zachytiť veľa neopakovateľných momentov fotoaparátom. Aj keď v týchto prvých mesiacoch strávite s starostlivosťou o bábätko veľa stresu, venujte si napriek tomu aspoň čas na to, aby ste aspoň raz zaznamenali všetky etapy fotograficky. Vtedy by som nikdy neveril, že budem dodnes túžiť po hektických momentoch výmeny plienok, keďže bol synček starší a samostatnejší…
(Skica: Jens Brüggemann)
Bábätká v prvých mesiacoch väčšinu dňa trávia spať. (Bohužiaľ, to sa nie vždy vzťahuje na noc…!) Bez ohľadu na to, čo bábätká počas zvyšku dňa vyvádzali, či už vrátili darovaný vázu od tetky Kristíny alebo túžili počas kladívkovania na papine bedne s drevenými kockami, v spánku vyzerajú ako anjeli a všetko im môžete odpustiť, dokonca aj otekanie klávesnice počítača slinami. Užívajte si tieto okamihy, keď dieťatko pokojne spí, pozrite sa na to stále dokola, pretože raz sa tiež skončia.
(Foto: Jens Brüggemann)
Medzi deviatimi mesiacmi a rokom sa človeček naučí dokonale šmýkať a plaziť, sám chce jesť so svojou vlastnou lyžičkou a rád si sám kecá.
(Foto: Radmila Kerl)
Jeho svet získava väčší akčný polomer. Dieťa sa môže bezpečne posadiť, začína stáť a začne hľadať svoje obľúbené hračky, potom, ako mama nespravodlivo upratovala izbu. S ceruzkou v ruke hráčkuje alebo šplchá na papier (alebo na gauč, koberec, stoličku, papine bedne so stereo systémom, atď.).
Dieťatá sa tešia na známe tváre, no cudzím ľuďom sú zdržanlivé. Ešte pred dovŕšením prvého roka života pochopia deti veľa slov, otázok a vyjadrení, a pokyny sú zanietené. Napríklad dieťa vám na pokyn podá hračku alebo iný predmet…
(Foto: Elli Bezensek)
… (alebo, v menej dobrých okamihoch, priamo na vás hádže).
(Foto: Jens Brüggemann)
Batolatá
(1-2 roky)
Batolatá vo veku od jedného do jedného a pol roka vyvíjajú svoje zrakové schopnosti vo plnej miere; okrem toho majú schopnosť presne identifikovať zvuky. Prvé slová sú logicky použité a zreteľne vyslovené. Aj keď boli vystavení rôznym pokusom ovplyvňovania, prvé slovo môjho syna nebolo „Otecko“, ale „Auto“…
(Foto: Jens Brüggemann)
V tomto veku deti často cvičia svoje rečové správanie, dlho sa bavia sami so sebou. Listujú v knihách a pozerajú sa na obrázky. Stali sa zvedavými.
Okrem toho sa snažia napodobňovať svojich rodičov, čo často vyzerá veľmi zábavne (napríklad pri telefonovaní, pri čítaní novín, pri domácej práci atď.), občas však vedie aj k množstvu upratovania, napríklad keď dieťa objaví v šufláde solničku na koreniny… (Foto: Jens Brüggemann)
… alebo, takmer ako mama deň predtým, upratuje šufládu s Tupperware…
(Foto: Jens Brüggemann)
Deti v tomto veku chodia isto, dokážu hodiť loptu, radi kreslia a stavajú svoje prvé veže z hračiek. Plazia sa po schodoch, lezú na stoličky a aj do rodičovského lôžka. Dokonca sa v tejto dobe učia chodiť aj dozadu. Pomáhajú rodičom pri obliekaní tým, že natiahnu ruky alebo nohy. Ne všetky tieto schopnosti však sú vždy užitočné; náš syn v tejto dobe pravidelne obúval a vliekol svoje topánky a ponožky podľa vlastného uváženia… Je to začiatok veku „Už si to viem robiť sám!“
(Foto: Jens Brüggemann)
V nasledujúcich mesiacoch až do dosiahnutia 3. životného roka sa malí postupne stávajú samostatnejšími. S týmto samostatnejšími však rastie aj ich potreba vyjadrovať sa, preto vaše dieťa bude teraz informovať o takmer všetkom, čo robí alebo má v úmysle robiť. Hovorí krátkymi vetami, pamätá si detské básničky a spieva ich na mnohých - vhodných aj nevhodných - príležitostiach. Deti v tomto veku začínajú počítať, poznajú prvé farby, dokážu sa osamostatniť (ale ešte sa neobliekať samostatne) a jazdia na trojkolke. Radi si nechajú prečítať jednoduché detské príbehy a sami sa občas uchýlia k obrázkovým kniham, keď sú rodičia zaneprázdnení. (Foto: Jens Brüggemann)
Malí bežia, skáču a liezú, ale nie vždy sa odvážia skočiť alebo sjazdiť z miesta, kam sa vyšplhali...
(Foto: Jens Brüggemann)
Keď s nimi idete na ihrisko, začnú uzatvárať prvé priateľstvá tým, že s inými deťmi bežia spoločne, aby spoločne šmýkali, liezli, skákali alebo hojdali sa.
(Foto: Jens Brüggemann)
Vek materskej školy
(3 - 5 rokov)
(Foto: Jens Brüggemann)
Deti vo veku od troch do štyroch rokov sa učia dobre chodiť a skákať. Vedia dobre hodiť loptu a jazdia na trojkolke, možno už aj na bicykli.
(Skica: Jens Brüggemann)
Keď sa vyliezli, smerom nahor sú stále suverénnejší, strach z výšok zmizne, avšak nie u rodičov...
(Foto: Jens Brüggemann)
Môj syn mal v čase nasledujúceho záznamu štyri roky.
(Foto: Jens Brüggemann)
Tento záber bol osvetlený zabudovaným bleskom v fotoaparáte (Canon G9). (Manuálne nastavenie, 1/500 s pri clona 4,5).
(Skica: Jens Brüggemann)
Deti v štyri roky hovoria isto celými vetami a začínajú aj sami viesť rozhovory. Spievajú a začínajú maľovať tváre, dokážu vysvetliť obrazy a kladú veľa otázok. Už teraz rozumejú obsahu televíznych relácií (ak majú nejaký obsah...). Môj syn vtedy veľmi málo pozerív televíziu, pozeral len „čachre“ ako „Pan Beaniek“ a zábavné domáce videá sa s nimi veselil.
(Foto: Jens Brüggemann)
Deti vo veku štyri roky sa stále viac osamostatňujú: chodia samé na záchod, samé sa obliekajú, používajú nožík, vidličku a lyžicu.
(Foto: Jens Brüggemann)
Radi sa občas hrajú s inými deťmi a majú veľa fantázie, preto často hrajú rolové hry.
(Foto: Jens Brüggemann)
Ak sa dieťa dostane do päť rokov, je schopné recitovať detské básničky a spievať piesne. Skoky, beh, chôdza a lezenie sa stáva čoraz istejšie, teraz už nevynechávajú ani vyššie lezecké konštrukcie alebo stromy.
Návšteva „Lezeckých parkov“ môže začať. Pri tejto fotke som zvolil teleobjektív a otvoril som ho s veľkým clonovým číslom, aby som fotografoval pozadie rozostrené (a tak pokojné). (Nikon D3 s 2,0/200mm; ISO 2000; 1/640 s pri clona 4,0). (Foto: Jens Brüggemann)
Najjednoduchšie slová a občas už aj krátke vety sa čítajú vo veku od päť do šiestich rokov. Často sa deti učia všetky písmená, vrátane interpunkčných znamienok.
Niektoré deti vedia počítať do desiatich, iné až do stovky. Niektorí sa naučia písať svoje meno, ako aj „mama“, „tato“, „babička“ a „dedko“. Pero a nůžky sú držané správne a pravidelne používané. Nové zručnosti a schopnosti sa hrdinsky učia, napríklad plávať...
(Foto: Jens Brüggemann)
...alebo futbal. (Nikon D3 s 2,8/300mm; 800 ISO; 1/1000 s pri clona 6,3).
(Foto: Jens Brüggemann)
V tomto veku sa malí učia sami seba zamestnávať, radi sa hrajú aj sami. Môj syn začal občas dokonca zatvárať dvere do svojej izby, aby mohol hrať sám a nerušene. Keď sme si toho prvýkrát všimli, cítil som sa zvláštne, pamätám si, ako sme sa s manželkou na seba prekvapene pozreli.
Zvedavosť malých detí ich motivuje ďalej učiť sa viac; sú takmer zvedaví a chcú objavovať svet dospelých, preto aj naďalej napodobňujú svojich rodičov. Nie zriedka máte dojem, že vidíte seba samých v dieťati. Pomáha nám dieťaťom našich životových zrkadiel; objavujeme sa vo veľa tom, čo naše deti robia.
(Foto: Jens Brüggemann)
Školáci
(od 6 rokov)
Keď sa syn alebo dcéra dostanú do školy, už predtým prešli vývojom od závislého novorodenca po takmer samostatnú osobnosť. Verné rozhovory s potomkami sú teraz možné, aj keď napriek všetkému sú stále deťmi a občas sa správajú extrémne hlúpo.
(Foto: Jens Brüggemann)
Ich fantázia je stále takmer neobmedzená, čo sa prejavuje v hre.
(Foto: Elli Bezensek)
Pri začlenení by ste určite mali urobiť fotografiu (alebo nechať ju urobiť)! Je to veľmi dôležitý deň pre vaše dieťa a to by ste mu tiež mali ukázať, napríklad prostredníctvom krásneho veľkého školského kufríka a tým, že obaja manželia sú prítomní pri tomto udalosti. Fotografia bola vytvorená s Nikon D2X (osadená 2,8/105mm) pri ISO 200 a 1/250 s pri clona 2,8.
(Foto: Elli Bezensek)
Ak máte viacero detí, nemali by ste im ujsť príležitosť, aby ste ich všetkých spoločne zachytili na fotografii. Vynikajúci darček pre starých rodičov na Vianoce! (Nikon D2X s 2,8/17-55mm pri ISO 200 a 1/125 s pri clona 8).
Foto: (Elli Bezensek)
V školskom veku sa „Malí“ (už sa ich tak nemôžete nazývať!) stávajú stále samostatnejšími. Sú v športovom klube, rozvíjajú ambície, majú priateľov, s ktorými sa radi stretávajú. Tešia sa, keď prinesú medailu zo športového turnaja a mrzia sa, keď ich tímu znova prehral … (Nikon D3 s 2,8/300mm pri ISO 1250 a 1/1600 s pri clona 5,0).
(Foto: Jens Brüggemann)
V ranom školskom veku sa stáva Lego obľúbenou hračkou takmer každého dieťaťa. Deti majú v tomto veku dosť trpezlivosti a aj potrebnú zručnosť na to, aby z mnohých malých kamienkov podľa návodu zložili celok. Téma Lega je už neobmedzená a aj dospelí rýchlo nájdu radosť v týchto malých farebných kameňoch, s ktorými sa dá okrem iného aj „voľne“ konštruovať.
(Foto: Jens Brüggemann)
V školskom veku deti viac a viac prichádzajú s nápadmi na fotografovanie, to je skvelé!
Využite tvorivosť svojho dieťaťa! Už sa na fotografovanie nebudete môcť vykašľať až tak ľahko a pôžičky vašich kamier sa budete musieť vydávať na vyskúšanie, ešte predtým ako sa vám budú triasť ruky a potiť čelo úzkosťou o váš obľúbený fotoaparát, tak je lepšie darovať detskej vlastný!
Tento nemusíte automaticky kúpiť, možno máte starý (predchádzajúci) model, ktorý môžete darovať svojmu synovi alebo dcére!?
Teenageri a dvadsaťroční
Keď deti dospievajú, menia sa aj fotografie z nich. Namiesto náhodných fotografie pri hraní s bábikami alebo stavebnými kockami budú teraz žiadané aranžované fotografie, …
(Foto: Elli Bezensek)
… ktoré buď ukazujú teenagerov cool …
(Foto: Elli Bezensek)
… alebo ich zobrazujú v zvodných pozíciách.
(Foto: Elli Bezensek)
Väčšina dievčat sa začne líčiť najneskôr od tínedžerského veku. Make-up by mal byť lepšie použitý o niečo silnejší, pretože na fotografiách pravidelne vyzerá menej namáhavo upravený ako „v skutočnosti“.
Ak pre fotenie zamestnáte profesionálneho vizážistu (alebo vizážistku), určite to zohľadnia. Dôležité je, aby sa neličilo len tvár, ale aby sa vytvorila prechodová vrstva na krku/dekolté, aby model nevyzeral ako „sviečka“ (hlava tmavo nalíčená, zvyšok biely).
Pôsobí dojemne, čo všetko môže profesionálny make-up vyrobiť z „obyčajného“ dievčaťa, …
(Foto: Elli Bezensek)
… ako dokazujú tieto predtým a potom fotografie fotografky z Paderbornu:
(Foto: Elli Bezensek)
Tu sú fotky ďalšieho modelu, taktiež zaznamenané v ten istý deň, raz „normálne“ …
(Foto: Elli Bezensek)
…a raz po profesionálnom nalíčení:
(Foto: Elli Bezensek)
Aj „punk“ sa po odlíčení ukáže ako úplne normálne dievča „od suseda“ (Nikon D200 s 2,8/24-70mm; pri ISO 320; 1/60 sek. pri clene 3,5 (1. foto) a clene 11 (2. foto)):
(Foto: Elli Bezensek)
Hoci veľa teenagerov to nepripustí, motivom č. 1 pre fotografie v tomto období života bude hľadanie partnera; tesne za ním nasleduje motiv č. 2: Fotky ako špeciálny dar pre nového partnera. V tomto prípade môžu byť fotky pokojne „šibalské“ a farebne pestrofarebné, aby pôsobili „cool“. Tieto farby dosiahnete po spracovaní fotografie pomocou programu na úpravu obrázkov, pričom môžete meniť farebnú nasýtenosť, manipulovať s gradáciou, hrať si s farebnou rovnováhou, upravovať selektívnu farebnú korekciu, alebo si vybrať jednu z mnohých ďalších možností; v závislosti na tom, aké možnosti program ponúka a čo vám najviac vyhovuje. (Foto: Elli Bezensek)
Ale aj klasická čierno-biela je opäť „in“ medzi teenagermi. Táto fotografia vznikla s fotoaparátom Nikon D200 v spojení s 2,8/24-70mm pri ISO 100. 1/80 sek. pri clene 7,1.
(Foto: Elli Bezensek)
A ak fotky vedú k očakávanému úspechu (pri hľadaní partnera), môžete o chvíľu pořídiť párske fotografie vášho modelu a jeho novej priateľky alebo priateľa …!
Veľmi peknú kompiláciu pre zásnuby vyrobila fotografka z Paderbornu so svojim bratom a jeho snúbenicou. Táto kolaž ukazuje bez námahy ako mladí ľudia pristupujú k svojmu spoločnému životnému obdobiu.
(Foto: Elli Bezensek)
Od roku 2007 sú títo dvaja teraz manželsky spojení. A kto vie? Možno sa kruh života čoskoro uzavrie, a oni dostanú svoje prvé dieťa, ktorému neskôr môžete robiť profesionálne fotografie …?
