Úvod
Ako som už spomenul, veľa čítam a pozerám si aj časopisy o zvieratách a knihy vždy ako „fotograf“ – nie je pre mňa dôležitá len časť s písaním, ale aj obrázky, ktoré sú súčasťou týchto čítaní. Často si potom myslím: „Aha, zaujímavý spôsob, ako pristúpiť k objektu! To by som si tiež raz mal vyskúšať.“ Určite aj vy máte podobné myšlienky. Dúfam, že pri sledovaní obrázkov v tomto návode zažijete podobné pocity a že vám môžem poskytnúť niektoré nové tipy. Samozrejme, najprv sa snažím prenášať môj úplne osobný vkus, ale snažím sa tiež prenášať niektoré kritické body a ďalšie preferencie mojich zákazníkov a známych. Prajem veľa zábavy pri čítaní tohto návodu!
Prosím, pamätajte, že v ďalších návodoch sa ešte bližšie pozriem na výbavu, nastavenie kamery a najmä na ostrosť & ďalšie. Preto by som vás poprosil, aby ste sa obrátili na ďalšie návody, ak hľadáte ďalšie informácie. Všetky zábery, ktoré tu vidíte, boli vyrobené s fotoaparátom Nikon D90 a svetelnými objektívmi (2,8) s ohniskovými vzdialenosťami od 18 do 200 mm.
V súčasnosti používam objektív 24-70 mm na štúdiové zábery a objektív 70-200 mm na väčšinu vonkajších záberov. Samozrejme, vždy šetrím na lepšiu výbavu, preto sa môj „poklad“ pravidelne mení. K mnohým fotografiám som pripísal informácie o obraze. Opakovane zdôrazňujem, že tento návod sa sprostredkováva skrz fotografie samotné, preto som sa veľa textu vyhol a radšej hovorím radšej veľké množstvo obrázkov a príslušné nastavenia kamery.
Obsah:
- Vzdialenosť k motívu a pozícia fotografa
- Detské zábery a výseky
- Motív správne nastaviť na scénu (Bullterrier robustný atď.)
Táto krásna ruská modrá sa vybrala prezentovať si na nízkom obývacom stole. Tu som ju fotografoval v sede.
Hoci sa v tomto návode snažím povzbudiť vás k tomu, aby ste skúsili aj iné veci, ešte raz sa chcem venovať jednému bodu, ktorý spôsobuje, že väčšina súkromných fotografií vyzerá jednoducho nepekne. Každý obrázok pôsobí oveľa profesionálnejšie (najmä psy a mačky), ak zvieratá fotografujete z očnej výšky. Pozrite sa do fór alebo na iné miesta, kde ľudia ukazujú fotografie svojich miláčikov, alebo sa nechajte v známosti, aby vám ukázali nejaké fotky.
Takmer VŠETKY fotky sú fotografované zhora. Zábavne som si raz pozrel staršie fotky odo mňa. Na všetkých fotkách rovnaká chyba. Samozrejme, sklon k tomu máme aj preto, že väčšina zvieratiek, najmä naše vlastné, sa okamžite vyberú na stretnutie, keď si sadneme na zem. Aj napriek tomu sa pokúste. Verím vám, už týmto spôsobom z vašich fotografií získate o 80 % viac.
Ďalším krokom je presvedčiť zviera, ako myš tu hore, aby sa pozrelo priamo do kamery. To nie je vôbec jednoduché, ale zviera nemusí vždy priamo hľadieť do kamery. To nie je smiešne, ale samozrejme to pôsobí.
1. Vzdialenosť k motívu a pozícia fotografa
Okrem hry s clonou je samozrejme správna vzdialenosť dôležitá vec pri fotografovaní. Jeden fotograf si chce vyfotografovať koňa a „blízko“ sa približuje k svojmu motívu, aby dosiahol príslušný uhol, napríklad ak chce fotografovať motív trochu zhora alebo zospodu. Iný možno chce zdôrazniť krásnu širokú krajinu, na ktorej malebne stojí kôň.
Volí tak príslušný široký záber. Vaša pozícia, samozrejme, nezávisí len na tom, čo chcete fotografovať, ale aj na ohniskovej vzdialenosti, s ktorou chcete pracovať alebo ktorá je vám k dispozícii. Pokiaľ teda fotíte psa, ktorý sedí na kameni a fotíte s teleobjektívom, je jasné, že musíte byť ďalej. To samozrejme ovplyvňuje aj hĺbku ostrosti. Preto by ste mali vedieť, čo chcete dosiahnuť.
Ako už bolo povedané v niektorých návodoch, nemusíte svoj model fotografovať len priamo alebo z očnej výšky, ale z mnohých rôznych uhlov a práve to robí rozdiel. Skúšajte. Fotografujte svoj predmet trochu zhora alebo zospodu.
Dostaňte sa do očnej výšky, bez ohľadu na to, či sa pre to musíte na koňa vyšplhať na stupienok alebo sa položiť na zem. Nezabúdajte však vždy na vašu bezpečnosť, ale inak môžete naplno využiť vašej fantázie.
Na uvedenie niekoľkých príkladov som si priniesol niekoľko fotiek a k jednotlivým okolnostiam niečo hovorím:
Malá Emma si pri fotení ľahla do trávy a aj ja. Avšak v istej vzdialenosti, pretože som fotil s teleobjektívom. Zvolil som ohniskovú vzdialenosť 200 mm. Malé psy alebo mačky fotím takmer výhradne na očnej výške, teda ležiac na zemi.
Podobná situácia v štúdiu. Krásny pes plemena Rhodesian Ridgeback, Chernuk, leží v pohodlnej polohe. Opäť som sa dostal na očnú úroveň.
Suka RR Tinka sa tiež usadila na zemi v štúdiu. Tu som musel fotografovať z kľaku, aby som bol na očnej úrovni.
Krásna, už trochu staršia fenka, ktorú som si znovu priviedol, pretože je dobrým príkladom pre fotografovanie zhora.
Malý rýchlik Santana bol treba obozretnosť. 78mm ohnisková vzdialenosť bola vlastne príliš nebezpečná. Párkrát prišla ku mne do stredu a snažila sa kopnúť. Pri malých divých koňoch ako je táto myš, radšej uprednostňujem bezpečnosť a vyberiem si väčšiu ohniskovú vzdialenosť. 200-300 je optimálne; ak je to možné, môže byť medzi modelom a fotografom aj plot.
Pre veľké kone vo štúdiu môže byť aj stolička. Ja mám iba 1,60 m. Preto sa tam niekedy stane, že je tesno.
Tu som jednoducho vyfotografoval pekného mixáča zospodu. Položil som sa úplne plocho na zem a hľadal som čo najnižší bod na spustenie fotoaparátu. Obe psy pri tomto fotení boli tak dobre vychované, že som sa rozhodol skúsiť niečo iné.
2. Detailové zábery a výstrihy
Takmer všetko na štvornohom príbuznom je podľa môjho názoru vhodné pre detailové zábery, aj keď sa na tieto typy fotografií často pozerá pohŕdavo. Ja ich milujem! Labky, oči, špeciálne rysy ... Prečo ich nezachytiť? Venovať im vlastnú fotku? "Takmer" všetko som na štvornohom príbuznom už detailne fotil. Samozrejme, musím uznať, že nie vždy som dosiahol očakávaný výsledok.
Napríklad fotím dalmatínčina a dostanem nápad vystihnúť niektoré úplne špecifické farebné vzory srsti. Vďaka nim sa mi to zriedka podarí, možno mi chýba talent! K zvieratám milujem mnoho výstrihov okolo očí. Zákazníci sa na ne často pýtajú a chcú takéto zábery. Takže ak fotografujete zviera, či už vo vnútri alebo vonku, musíte prísť s množstvom nápadov. Aby ste neustále nemali rovnaké fotenie zvieraťa, musíte sa uchýliť k všetkým dostupným možnostiam a neustále meniť polohu zvieraťa aj seba. Samozrejme, ak je to možné, prvé je mať na pamäti seba.
Zviera by ste mali čo najmenej presúvať. Musíte si zvyknúť voliť správne pozadie a mať ho vo svojich rukách aj z rôznych pohľadov. Takže vidíte pozadie a vaše zviera a premýšľate, ako oba najlepšie kombinovať. Pretože môžete zmenou ohniskovej vzdialenosti meniť blízkosť k motívu, čo prinesie inú atmosféru do snímky, ale aj meniť vašu bočnú pozíciu. Takže ak fotíte konia o niečo nižšie, môžete mať úplne modré pozadie. Ako som už opísal pod polohou fotografa, máte mnoho možností a preto aj voľba pozadia. Vo vnútri budete zvyčajne trochu obmedzení.
Ale aj tu: Zmeňte svoju polohu a jednoducho nastavte zaostrenie! Naposledy som bol na stránke jediného veľmi známeho časopisu pre psov. Na úvodnej stránke. Čo bolo na snímke weimarského ostražita zaostrené? Nos! A prečo nie? Sedí to!
No teraz by som vám chcel znova demonštrovať niekoľkými obrázkami, ktoré detaily a výstrihy a body zaostrenia by mohli byť zaujímavé:
Kobyla Fleur hruíka. Preto som na tejto snímke ostril jej časť úst. Len tak odlišne ... Páči sa vám to? Mne áno! Mám rád také "podivné" výstrihy.
Tu je naše Shire Horse Jonathan, predtým než začne piť.
A tiež obrázok Jonathana sa mi ešte raz páči. Pretože je to jedno z mojich najkrajších fotografií naňho.
Kto má rád zábery očí alebo tváre, mal by sa pokúsiť o takéto fotky čas od času. Oči tohto sibírskeho haskíka sú rozhodne stojí za vlastný záber.
A ten istý motív ešte raz z iného uhla. Uši sa môžu pokojne odrezať. Rovnako ako u človeka môžete ostrihať čelo a obmedziť tvár.
U mačiek je veľmi ťažké spraviť očné zábery. Väčšinou sa nedržia dosť ticho alebo majú tendenciu príliš sa uvoľňovať a začínajú mračiť oči. Krásna maine coon Shikisha sa však ochotne zdržala a trochu ostala. Jej chovateľ mi odpustil rezané časť cenných uší; tieto detailné zábery boli dokonca výslovne požadované.
Britská dlhosrstá mačka Kiwi sa nechala skvele fotografovať na svojej terase. Pri tom sa podarila nielen táto krásna portrétna fotografia, …
… ale aj nasledujúce bočné portrétovanie.
3. Správne nastavenie motivu v priestore
Aby ste "správne" zachytili zviera, môžete tiež veľa získať pomocou výrezov a správnej pozície. Zvlášť ak fotíte zvieratá chovateľa, mali by ste sa sústrediť na to, aby ste z modelov vyžmýkali dôležité rasové znaky a aby dobre vynikli, čo môžete ešte podporiť zvolením správneho uhla záberu.
A aj keď fotíte pre súkromného klienta a samozrejme chcete dosiahnuť to, čo každý fotograf zvierat chce: aby majiteľ zvieraťa po prezeraní fotografií povedal: "Áno, to je úplne typické pre môjho miláčika." Aj tu nie je nič zlé zachytiť veľmi špecifické znaky zvieraťa. Veľa rozprávajte so dvornohmi o ich miláčikoch a pýtajte sa! Koľko má zviera rokov, akú má povahu, čo najradšej robí, čo je typické pre vaše zviera?
Irské teriéry sú veselí spoločníci, ktorí radi pobehujú. Skvelí na vonkajšie fotenie. Dokonca to môžete urobiť aj bez ľudskej animácie. Už len zamerať.
Ešte mladá anglická buldogčinka Abby to má vlastne za ušami a je pravým powerom. Aj keď obrázok nevystihuje jej skutočnú povahu - je to predsa typický pose buldogy.
Pôvodne využívaná ako strážny pes, doga je dnes skôr nežný obor, ale občas sa môže ukázať VEĽKÝ a SILNÝ. Gelato je obrovský maznák, no keď sa tieto veľké zvieratá priblížia, môžete pocítiť inak.
Šteniatka sú ľahko fotografovateľné a vždy vyzerajú roztomilo, bez ohľadu na to, čo aktuálne vyvádzajú.
Toto malé labradorské dievčatko Sari len teraz ochutnáva, ako chutia listy, a zároveň sa nezvšímavá usiluje odísť. Zvieratá detí šíria svojou radosťou, bezstarostnosťou. Je to úžasné.
Znova rhodesiansky ridgeback Tinka. Tieto veľké "levomord" sú úžasne hrdá a krásna rasa psov. Aj keď sú často rezervované voči cudzincom, vo fotoateliéri sa väčšinou prejavujú uvoľnene a vyrovnané. Túto typickú polohu ridgebackov ukazujú takmer vždy, a je vždy krásna pre fotografiu!
Bez ohľadu na to, čo fotíte: Čím viac sa budete hýbať so svojím fotoaparátom svetom, tým skôr začnete vnímať svoje motive srdcom, s okom svojho fotoaparátu. Začnete experimentovať. A áno, každý fotograf neskôr väčšinu svojich fotografií zahadzuje, ktoré považuje za nepoužiteľné. Bez ohľadu na to, či ste amatérsky fotograf alebo profesionálny fotograf.
Zatiaľ čo percentá sú trochu iné, ale keď sa naučíte premýšľať o svojich motivoch a zoznámite sa s modelmi, skôr alebo neskôr sami uvidíte, čo je dôležité a čo nie je. Mnoho zvierat sa ponúka samé od seba, čo by ste nikdy nemali odmietnuť. Využite to, aj keď to nie je úplne to, čo ste si predstavovali.
Ak teda dostanete ďalšieho štvornohého obyvateľa pred objektív, vyskúšajte ho trochu. Najlepšie s teleobjektívom, kde môžete fantasticky hrať a vybrať si dobré zábery, ktoré s krátkymi ohniskovými vzdialenosťami nie sú možné bez toho, aby ste sa veľmi priblížili k zvieraťu. Fotografujte ho z rôznych uhlov. Fotografujte ho pri jeho obľúbenej činnosti, ktorú možno dobre využiť na to, aby ste ho zachytili výnimočne pozitívne.
Ako som už na začiatku naznačil, tento návod sa skladá z málo slov, ale pomerne veľa obrázkov, ktoré vám môžu slúžiť ako inšpirácia na to, čo všetko môžete s vašimi modelmi spraviť, aby sa občas vytvorili iné zábery.
Na záver vám chcem povedať príbeh Máji, fenky z Moldavska, ktorú som pred pár týždňami fotografoval. Je to príklad toho, že sa občas stane nepredvídané veci a zvieratá nám nevedomky ponúknu niečo, čo by sme mali prijať. Nezabudnite: Buďte trpezliví, spontánni a vždy so srdcom!
Teraz k príbehu o Máji:
Pri svojej práci sa stále stretávam s mnohými zvieratami zo záchrannej služby, ktoré mali šťastie, že našli milujúcich ľudí, ktorí investovali celú svoju lásku do toho, aby zvieratám znova dali dôveru a trpezlivo ich emocionálne upravili. Zvieratá zo záchrannej služby, či už z útulku alebo zo zahraničia, sú často neuveriteľné bytosti, ktoré ma vždy hlboko dojímajú.
Zvyčajne sú veľmi oddané, úplne obranné, no napriek tomu hľadajú blízkosť človeka, aj keď s ním majú často zlé skúsenosti. Za pár minút vas okúzlia svojim šarmom a chcete ich jednoducho zobrať domov a nechať ich pocítiť len dobré. Obavy a opatrnosť v ich očiach jednoducho vymažte. A tak som spoznal Máju, ktorá ma dojala viac ako akýkoľvek iný pes predtým. Bola tu len týždeň u svojej majiteľky tu v Nemecku, bola odovzdaná z pohotovostnej pĺži a pôvodne prišla z veľmi zlých podmienok v Moldavsku.
Bola čarovná. Zdržanlivá a opatrná a predsa hneď ku mne prišla a chcela, aby ju maznali a hladkali na všetkých miestach. Bola jednoducho grandiózna, tak milá, tak úplne zdržanlivá a láskavá. Majiteľka sa do Májinho foto zamilovala a prišla si po ňu. Mája zvládla všetko bez problémov, deti, mačky, bola to snová sučka. Dotkla sa ma a stále si želám, aby som našiel tiež psa ako Máju.
A presne ona urobila niečo veľmi zábavné počas našeho fotenia, preto o tom vôbec hovorím. Maya sa položila na jutový materiál, ktorý sme jej položili na fotografický kartón. Ľahla si na chrbát a chcela byť hrabaná. Samozrejme to nebolo to, čo sme v skutočnosti chceli fotografovať, ale keď ju jej majiteľka pokúsila posadiť inak, znovu sa ľahla na chrbát a ponúkla svoj brucho na pohladenie.
Maya využila okamih, keď sme boli asi zamorení sami sebou, a vstala. Šla do rohu, kde som mala moje dekoračné škatule, a ľahla si do jednej skrinky, ktorá bola vlastne určená pre malé psy. Práve si vybrala túto skrinku, aby v nej bola vyfotografovaná. Tak sme jednoducho Mayu s krabicou položili na fotografický kartón a takto ju fotili. Cítila sa v nej tak dobre, že dokonca v nej zaspala. Takže mi nevedome ponúkla niečo, čo som ihneď prijala.
Jednoducho úžasné. Maličká Maya ... Sen na štyroch labkách. A presne preto tak rada fotím zvieratá, pretože nám môžu tak veľa dať. Každý deň!
Nicole Schick
www.tierfotografie-mit-herz.de
