Tu je prehľad jednotlivých kapitol:
Časť 01 - "Povolanie snímkara na koncerte"?
Časť 02 - Právne otázky
Časť 03 - Špecifiká koncertnej fotografie
Časť 04 - Správanie sa v „priekope“
Časť 05 - Rozumné vybavenie pre koncertných fotografov
Časť 06 - Tipy a triky profesionálov (fotografov koncertov)
Časť 07 - Výtvarné spracovanie (časť 1)
Časť 08 - Výtvarné spracovanie (časť 2)
Časť 09 - Odporúčané nastavenia fotoaparátu
Časť 10 - Po spracovaní
Obrázok 5.1: BAP dňa 24. augusta 2011 na festivali pod stanom v Ruhr. Správne (vhodné) vybavenie rozhoduje, vedľa fotografických schopností a trochy šťastia, o úspechu fotografií zo koncertu. Nikon D3S s 4,0/24-120 mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/200 sekundy, clona 4,0, ISO 3200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Poznámka: Nasledujúce odporúčania sú určené pre profesionálnych a poloprofesionálnych fotografov koncertov. Samozrejme, nie každým hobby fotografovi je možné očakávať, aby si vydržal nejakých pár tisíc eur za zodpovedajúci DSLR fotoaparát pre koncertnú fotografie. Ale na druhej strane existuje dosť angažovaných amatérskych fotografov s vysokými nárokmi, ktorí vlastnia fotoaparátové vybavenie, o ktorom mnoho profesionálov len sníva.
Preto predpokladám, že väčšina záujemcov už bude mať dosť vysoké nároky, pretože skutočná koncertná fotografia (s možnosťami akreditácie atď.) pre čistokrvných hobby fotografov (s niekoľkými výnimkami) je v normálnych podmienkach ťažko alebo takmer nerealizovateľná.
A napriek tomu sa často objavia príležitosti (ako napríklad na "bezplatných vonkajších festivaloch"), kde aj neprofesionálni fotografi majú možnosť robiť fotky z koncertov. Preto budem pri svojich odporúčaniach kladnúť profesionálne požiadavky, ale vždy uvediem aj tipy na cenovo dostupné alternatívy. Často sú rozdiely naozaj len marginálne; viditeľné väčšinou len pri zväčšení, ktoré si v dnešnej internetovej dobe už takmer nikto nepotrebuje.
Kto napríklad svoje fotografie zverejňuje len na internete, v rozlíšení napríklad 400 pixelov x 600 pixelov, môže bezpečne odbiť mnohé profesionálne kvalitné vlastnosti svojho foto vybavenia! (Pretože rozdiely v kvalite v tejto veľkosti nikto nevidí).
Ako profesionálny fotograf, ktorý si živí predajom svojich existujúcich fotografií, musím však stále rátať s tým, že sa môže objaviť aj požiadavka potenciálneho zákazníka, ktorý potrebuje zrkadlenie napríklad 2 m x 3 m v excelentnej kvalite. A potom je dobré mať „rezervy“ a byť schopný dodávať súbory, ktoré to umožnia.
5.1 Užitočné vlastnosti výbavy fotoaparátu
Pri práci s fotoaparátmi nám koncertní fotografisti väčšinou najviac pomôžu funkcie ako:
• Full Frame senzor
• nízky obrazový šum pri vysokých ISO hodnotách
• možnosť rýchleho intuitívneho ovládania
• ľahkosť ovládania
• krátke oneskorenie spúšte
• veľká rýchlosť série snímok, ktorá umožňuje rýchlu sled snímok
• rýchly presný automatický zaostrovací mechanizmus
• dostatočne veľká vnútorná vyrovnávacia pamäť
• veľký dynamický rozsah
• Odolnosť.
Obrázok 5.2: Ideálne pre koncertných fotografov sú DSLR fotoaparáty s Full Frame senzorom. Ponúkajú veľmi vysokú kvalitu obrazu a umožňujú zväčšovanie až do úrovne plagátu bez kvalitatívnych ústupkov. Avšak aj v prípade DSLR s Full Frame senzorom existujú rozdiely: Niektoré modely sú zamerané na maximálnu rozlíšenosť, zatiaľ čo iné umožňujú fotografovať aj pri slabom osvetlení (bez čitateľného šumu aj pri vysokých ISO hodnotách). Tento tu znázornený Nikon D3X patrí do prvej kategórie (vysoké rozlíšenie).
Pre koncertnú fotografiu sú lepšie vybavené sesternský model Nikon D3S alebo nasledujúce modely Nikon D4 a Nikon D4S. Pri všetkých môžete pokojne nastaviť citlivosť ISO na 3 200 alebo dokonca 6 400 bez obáv o dramatický pokles kvality obrazu. Ideálne pre koncertnú fotografiu, kde sa často musí počítať s malým osvetlením v koncertných sálach alebo na vonkajších podujatiach večer.
Ako objektív bola použitá 2,8/24-70 mm Nikkor. Ideálne zoomovanie pre koncertnú fotograficu, pokiaľ sa fotograf nachádza priamo pri pódiu (v novinárskej priekope), pretože s širokou uhlomorežných nastavení je možné dobre vyfotiť viacero hudobníkov alebo aj väčšinu pódiá, zatiaľ čo pri nastavení na teleobjektív 70 mm už takmer možno robiť portréty hudobníkov, ktorí sa presúvajú blízko k pódiu. Okrem toho je objektív pre väčšinu svetelných podmienok stále dostatočne svetlý.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 5.3: Dôležitou charakteristikou fotograficko-technickej kvality je aj veľkosť senzoru fotoaparátu. Avšak užitočné je aj pravidelné jeho čistenie (alebo odborné čistenie). Platí to najmä v prípade, ak sú nečistoty zreteľne viditeľné a fotografie musia byť po fotografovaní bez úprav kompletne odovzdané objednávateľovi.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Pre dosiahnutie príťažlivej kvality obrazu alebo schopnosti fotografovať pri slabom osvetlení s vysokými ISO hodnotami bez rušivého, silného obrazového šumu, odporúča sa investovať do fotoaparátu s Full Frame senzorom. Vzhľadom k väčšej ploche senzora je možné tam buď umiestniť viac pixelov (vyššie rozlíšenie) – alebo menej s väčšími rozostupmi (čo umožňuje fotografovanie pri vysokých ISO hodnotách s redukovaným šumom). Predovšetkým druhá variant je pre koncertnú fotografiu veľmi relevantná, pretože nastavenia ISO 3 200 alebo 6 400 kvôli slabému osvetleniu nie sú ničím neobvyklým.
Obrázok 5.4: Porovnanie usporiadania pixelov pri rovnakej veľkosti snímača. Pretože rozostupy pri snímači s nižším rozlíšením (vľavo) sú väčšie, fotograf môže pri slabom osvetlení používať vyššie ISO citlivosti (bez toho, aby rušivý šum nabral veľké rozmery). Pri použití fotoaparátu s vyššým rozlíšením (napríklad Nikon D800 s 36 megapixelmi alebo Nikon D3X s 24 megapixelmi) by citlivosť na svetlo nemala byť nastavená príliš vysoko. Od hodnôt ISO 800 alebo vyšších sa šum na obraze už zreteľne prejavuje (a je teda rušivý).
(Náčrt © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Rýchle intuitívne ovládanie kamery je predpokladom pre to, aby sa fotograf mohol rýchlo prispôsobiť meniacim sa podmienkam. Kto sa rozhodne pre nový fotoaparát, mal by si preto určite v obchode predbežne overiť, či sa naozaj môže s ovládaním zoznámiť alebo je to také iné ako doteraz, takže treba očakávať problémy pri prechode.
Zaujímavé je, že si to často uvedomujem na svojich fotografických seminároch, že Nikon fotografi vôbec nevedia pracovať s ovládacím konceptom fotoaparátov Canon – a naopak. Pretože fotoaparáty rovnakej značky sa ovládajú väčšinou veľmi podobne, prirodzene sa podporuje aj vernosť k značke, pretože nikto rád nezmení značku a prijme nezanedbateľné problémy s prispôsobovaním a adaptáciou.
Je zrejmé, že fotoaparát nemá byť príliš veľký, pretože často panuje nával v mediálnom priekope a my, koncertní fotografi, sa musíme často rýchlo presunúť, aby sme nezmeškali špeciálne momenty show. Tu je digitálny zrkadlovkový fotoaparát presne to správne pracovné prostriedok! Naopak stredný formátový fotoaparát je jednoducho príliš veľký a menej rýchly v ovládaní.
Špecificky koncertná fotografia je fotografia akcie. Je evidentné, že rýchle intuitívne ovládanie kamery je predpokladom pre úspešné výsledky. Ale rovnako dôležitá je aj krátka oneskorenie spúšte kamery.
V okamihu, keď sa fotograf rozhodne v mozgu urobiť obrázok presne teraz, mozog vysiela signál ruke a prst tlačí spúšť. Potom však musí kamera skutočne urobiť snímku a toto „oneskorenie“ sa nazýva spúšťacia oneskorenie. Samozrejme, platí: čím kratšie, tým lepšie.
Presne počas show sa napríklad rýchlo môže zmeniť mimika umelca, perfektný záber môže prejsť, pretože hudobník sa pohol, alebo sa môže svetlo v priebehu jednej sekundy po tretíkrát zmeniť (čo sa vyskytuje najmä na rockových a popových koncertoch, ale zriedkavo na klasických koncertoch). Kto má kameru, ktorá „reaguje“ okamžite, má jasnú výhodu! (Spúšťacia oneskorenie mojej Nikon D4 je napríklad podľa výrobcu 0,042 sekundy).
Obrázok 5.5: Rýchly automatický zaostrovací systém a krátke spúšťacie oneskorenie sú veľmi dôležité, ak sa náhle objavia neplánované a zábavné situácie, ako je tomu napríklad na tejto fotografii Mariusa Müllera-Westernhagena na jeho koncerte 23. decembra 2008 v Berlíne. Zatiaľ čo iní fotografi ešte zaostrovali, fotograf Sven Darmer už pokojne počul zvuk zrkadla svojho profesionálneho DSLR (rovnako ako potvrdenie, že má tento jedinečný a neopakovateľný záber v klietke).
(Foto © 2008: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Veľká rýchlosť sériových záberov (snímková frekvencia; napríklad Nikon D4: 11 snímok/sekundu) je tiež výhodou. Nie je užitočné, aby si niektorí mysleli, že je užitočné držať ukazovák stlačený čo najdlhšie, aby „neustále strieľal“! Určite nie! (Pretože potom prichádza čas, kedy sa kamera ešte ukladá a kým je spúšť blokovaná, nie je možné robiť nové fotky). Avšak „krátke série“ z 2-4 fotografií za sebou sú určite odporúčané, pretože tak môže byť vybraný najlepší záber zo všetkých zhotovených snímok jedného motívu.
Kto si môže predložiť 2-4 takmer identické snímky jedného motívu, rýchlo spozoruje jemné rozdiely, ktoré vždy existujú medzi týmito snímkami. Takže na jednom z fotografií sa možno umelcovi akurát zamrkalo, zatiaľ čo jeden z ďalších zobrazuje umelca s otvorenými očami. Ale na jednom z fotografií sa činičník priamo zotre vedľa fotoaparátu fotografa, čím sa zakryje skutočný (dôležitý) motív (zvyčajne hudobník), zatiaľ čo jeden z 2-4 fotografií zachytil moment, keď hudobník na pódiu prekryl svetlo a stál efektné v protisvetle. Kto teda namiesto jedného záberu zvykol vždy „strieľať“ 2-4 fotky rýchlo po sebe, bude mať vyššiu úspešnosť pri zaznamenávaní úspešných fotografií.
Rýchly (a presný) automatický zaostrovací systém je tiež výhodou, pretože ak (pri priorite na zaostrenie) nie je možné stlačiť spúšť, pretože automatické zaostrovanie stále zaostrovalo, môžu byť vynechané neopakovateľné momenty.
Obrázok 5.6: Nebola to len náhoda: Keď ma gitarista zbadal, zatiaľ čo som sa zameraoval na neho, na chvíľu sa usmial a ukázal na mňa. Vďaka krátkemu spúšťaciemu oneskoreniu mojej kamery som mohol zachytiť tento „osobný“ moment adekvátne. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 160mm. 1/800 sekundy, clona 5,6, ISO 400.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
A existuje ešte jedna výbava, ktorá rozhoduje, či sa fotograf môže vždy chvieľu robiť fotky, keď si to želá: interná vyrovnávacia pamäť kamery. Má funkciu schránky, pretože ukladanie odfotených fotografií na pamäťovú kartu trvá dlhšie, ako záznam do vyrovnávacej pamäte kamery. Takto sa predchádza datovej preťaženosti. Vyrovnávacia pamäť určuje, koľko fotografií (ktoré boli zhotovené veľmi rýchlo za sebou) môže byť udržiavaných v schránke, kým je kamera zaneprázdnená ukladaním.
Ak je vyrovnávacia pamäť plná, potom sa nepokračuje; novú fotku možno urobiť až vtedy, keď sa jedna z odfotených fotografií, ktorá bola dočasne uložená v pamäti, dokončene uloží na kartu (ktorej rýchlosť zápisu je pre efektívnu prácu tiež dôležitá).
Pri pomalých postupoch snímkovania je ťažké, aby sa vyrovnávacia pamäť naplnila, ale pri rýchlych postupoch snímkovania a veľkých veľkostiach súborov (teda pri RAW alebo TIFF alebo menej komprimovaných JPEG) sa často stáva, že je potrebné čakať, kým sa zdvih obrazovky (cez zápis na pamäťovú kartu) znovu nevyrieši.
Čím je väčšia vyrovnávacia pamäť kamery, tým viac fotografií vo vysokom rozlíšení môžu byť rýchlo po sebe (rýchlo po sebe) zhotovené. Pre koncertných fotografov je veľká vyrovnávacia pamäť jedným z dôležitých vybavení! Veľká vyrovnávacia pamäť zabraňuje tomu, aby ste museli náhle čakať na nový záber; nepríjemný okamih, ktorý takmer každý koncertný fotograf zažil ... (Vzhľadom na výrazne rýchle postupy snímkovania v koncertnej fotografii a na veľký počet fotografií, ktoré sa v krátkom čase odfotia).
Obrázok 5.7: Blackmail 12. júla 2013 na Bochum Total. Pretože sme koncertní fotografi musíme v krátkej dobe (väčšinou sa nám povolí iba prvých 3 skladieb na fotografovanie) urobiť čo najviac snímok, je vyrovnávacia pamäť kamery dôležitá výbava, ktorá má veľký význam, či sme vždy pripravení na fotografovanie a nezmeškali dôležitý alebo mimořádný moment. Toto platí najmä v prípade, že šou ponúka veľa „akcie“ a nájde sa stála pozícia pre snímanie a hviezdy sa dobre fotí.
Veľká vyrovnávacia pamäť Nikonu D4 umožňuje zachytiť až 100 obrázkov za sebou vo formáte RAW a až 200 obrázkov vo formáte JPEG (Fine, pri strednej veľkosti súboru) s hĺbkou 12 bitov a použitím karty Sony XQD s kapacitou 32 GB. Na porovnanie: Nikon D800 (s oveľa vyšším rozlíšením) ukladá až 17 RAW snímok alebo až 56 JPEG fotografií (JPEG Fine L). Tieto čísla zohľadňujú, že počas fotografovania v režime „Dauerfeuer“ sa obrázky opäť ukladajú na pamäťovú kartu a tak sa efektívny počet zvyšuje, pretože vyrovnávacia pamäť je neustále vyprázdňovaná (tým, že sa zapisuje na pamäťovú kartu). Nikon D800 s objektívom 2,8/70-200 mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 125 mm. 1/500 sekundy, clona 4,5, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Rozsah dynamiky fotoaparátu určuje, koľko clonových stupňov kontrast obraz fotoaparát dokáže spracovať, v ktorých je ešte detail viditeľný; teda tak, aby nebol hlboký čierny bez detailov alebo vyfotený biely. Keďže rozsah dynamiky závisí aj od použitého nastavenia ISO, málokto vlastník fotoaparátu pozná tieto hodnoty. (1 clonový stupeň znamená zdvojnásobenie, alebo, v závislosti na smere, vo ktorom sa ide, zmenu množstva svetla na polovicu). Rozsah dynamiky sa zisťuje v testoch a je ťažko overiteľný/nenasledovateľný; podstatné je skôr poznanie, že fotoaparáty s vysokým dynamickým rozsahom sú lepšie pre koncertnú fotografiu (pretože pri každom vystúpení svetelné show sa očakáva množstvo kontrastov a fotoaparáty s vysokým dynamickým rozsahom sú schopné týmto vyrovnať a zaznamenať ich lepšie). Ak teda máte na výber medzi dvomi rôznymi modelmi fotoaparátov a ste nerozhodní, ktorý má uprednostniť, potom sa rozhodnite pre model s najvyšším dynamickým rozsahom.
A aby sme to dokončili, čo najrobustnejšia konštrukcia fotoaparátu je výhodou, ak s ním chcete dlhodobo pracovať. Niekedy sa (neúmyselne) stane, že sa fotografi „naprúdia“ s inými fotografmi v novinových stánkoch alebo sa pri presune na inú polohu napríklad za hlučný reprobox alebo bariéru dostanú do kontaktu. Navyše je často veľmi vlhko v koncertných halách a tesnenie proti vlhkosti sa môže skutočne hodíť v koncertnej fotografii. Keď fotíte na festivale vonku, vždy hrozí nebezpečenstvo letného búrky. Koncertní fotografi so profesionálnymi telami odolávajú dažďu a pokračujú vo fotení, zatiaľ čo mnohí „knipseri“ nervózne prerušia fotografovanie už pri prvom dažďovom kvapkách a zbalia zariadenie.
5.2 Požiadavky na objektív
Aké objektívy sú teraz najlepšie vhodné na koncertnú fotografie? Odporúčajú sa najmä svetelné zoom objektívy. Samozrejme, môže sa stať, že na festivali pod holým nebom bude dostatok (denného) svetla k dispozícii; ale môže sa stať, že na inej udalosti budete musieť fotografovať v menšom klube alebo v slabo osvetlenej výstavnej hale (samozrejme bez použitia blesku!). A práve svetelnosť vašich objektívov rozhoduje o tom, či patríte ku tým, ktorí môžu fotografovať bez problémov, alebo ku tým, ktorí musia svoje kamery zasunúť alebo beznádejne skúšať „dlhé expozície“ (kamera potom položená na dunivom reproboxe).
Čo znamená teraz „svetelný“?
Svetelnosť u objektívov (v celých clonových stupňoch)
1 – 1,4 – 2 – 2,8 – 4 – 5,6 – 8 – 11 – 16 – 22 – 32 – 45 – 64 – atď.
Jedna zmena doprava znamená polovičné množstvo svetla, ktoré preniká objektívom. Napríklad zmena zo clony 5,6 na 8 znamená polovičné množstvo svetla, ktoré preniká objektívom. Naopak, zmena napríklad z clony 4 na clonu 2,8 znamená zdvojnásobenie množstva svetla, ktoré preniká objektívom.
Tak je jasné, aké veľké sú rozdiely vo svetelnosti medzi rôznymi objektívmi. Môžu byť napríklad porovnávané objektívy 4/70-200mm a 1,4/85mm. Ak vám nezáleží na flexibilite zoom objektívu, pre svetlosť je jednoznačne výhodnejší objektív 1,4/85mm, pretože je svetelnejší až 8-krát viac ako objektív 4/70-200mm (3 zmeny doprava v uvedenej číselnej postupnosti; každá zmena doprava znamená pokles svetelnosti o 50 %; teda polovičné množstvo).
Inými slovami: Fotograf so zoom objektívom 4/70-200mm potrebuje 8-krát väčšiu svetlosť, aby mohol (hranične; tesne) ešte fotografovať v porovnaní s kolegom s objektívom 1,4/85mm.
Fotograf s objektívom 1,4/85mm potrebuje len 1/8 svetla ako jeho kolega s objektívom 4/70-200mm.
To platí samozrejme pri rovnakých podmienkach (rovnaký fotoaparát, rovnaká udalosť, rovnaký čas, rovnaké miesto, rovnaké nastavenie ISO, rovnaký čas závierky).
Obrázok 5.8: Svetelné objektívy umožňujú fotografovi pokračovať vo fotení, aj keď kolegovia už zúfalo odkladajú vybavenie alebo sa snažia fotografovať s dlhými expozíciami a fotoaparát nejako podložiť.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Na rozdiel od mnohých iných oblastí fotografovania je použitie zoom objektívov pri koncertnej fotografii úplne rozumné. Zvyčajne sa používajú preto, lebo fotografi sú príliš leniví na to, aby sa pár krokov vpred alebo vzad posunuli. No na rozdiel napríklad od štúdia, kde to všeobecne nie je problém, je pri koncertnej fotografii zmena postavenia (kvôli práci s pevným ohniskom) spojená s nevýhodami:
• Zmena postavenia je často vďaka obmedzenému priestoru v novinovom rovne nevyhnutná (dostatočná).
• Zmena postavenia fotografa (napríklad väčšia vzdialenosť od objektu) môže rýchlo viesť k tomu, že sa voľné miesto, ktoré garantovalo voľný výhľad na pódium, rýchlo obsadí iný fotograf. To má za následok, že pohľad bude zablokovaný.
• Ak sa zmení postavenie kvôli potrebe väčšej vzdialenosti pevného ohniska, napríklad preto, že sa všetci členovia skupiny zaviazane postavia k publika, zvíťazí buď to, že sa fotograf musí bokom odkloniť – a získa tak iný (pozdĺžny) pohľad, ktorý nemusí byť optimálny.
Je najmä rýchlosť dôležitá vo fotografii koncertov. Výmena objektívu, ktorá sa pri práci s pevnými ohniskami často vyskytuje, trvá čas - a presne taký čas máme koncertní fotografi vždy málo. V tomto ohľade je výhoda jasne na strane zoom objektívov. Dávajte však pozor, aby ste si zakúpili len veľmi svetelné objektívy; Svetelnosť 2,8 (konštantná) je žiaduca.
Máte však fotoaparát, ktorý umožňuje vysoké nastavenia ISO bez toho, aby sa prejavil silný obrazový šum, môžete absenciu svetelnosti kompenzovať.
Obrázok 5.9: Zoom objektívy majú výhodu, že dokážete rýchlo zmeniť (prispôsobiť) obrazový výrez bez zmeny polohy. Jan Delay som mohol takto ideálne portrétovať zo staveniska do novinového rovna. Ak sa z dôvodov praktickosti rozhodnete pre zoom objektívy, mali by ste si presne premyslieť, ktorý rozsah ohniskových vzdialeností je najvhodnejší pre fotografie koncertov. Nedojdite k obetovaniu kvality a svetelnosti! Každý výrobca ponúka zoom objektívy v dobrej kvalite a svetelnosti (napríklad s clonou 2,8 ako počiatočnou otvorením).
Tu som použil objektív 2,8/24-70mm Zoom-Nikkor. Je ideálny, keď stojíte veľmi blízko okraju pódia na koncerte. Počiatočná clona 2,8 umožňuje fotografovať aj pri slabom osvetlení a kvalita obrazového výkonu je nesporná. Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-Nikkor na použitú ohniskovú vzdialenosť 70mm. 1/1000 sekundy, clona 3,5, ISO 5000.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Minimálna výbava objektívu
Obvykle so sebou na koncert beriem zmes objektívov. Nevyhnutný je zoomovací objektív s maximálnou začiatočnou ohniskovou vzdialenosťou 24 mm (napríklad 2,8/24-70mm alebo aj 4/24-120mm). Okrem toho vždy so mnou nosím aj svetelný pevnoohniskový portrétny objektív s clonou 1,4/85mm. Ten je extrémne svetelný a preto ho možno použiť pri extrémne slabých svetelných podmienkach; navyše je to pekný objektív pre portrétnu fotografiu umelcov, pretože vďaka ohniskovej vzdialenosti je odstup (pozícia fotografa v priekope k umelcovi na pódiu) často považovaný za takmer ideálny pre túto ohniskovú vzdialenosť.
Na vonkajších koncertoch alebo keď fotím z publika, obvykle nosím aj telezoom 2,8/70-200mm. Je prijateľne svetelný a umožňuje aj zábery z väčšej vzdialenosti; a to pri prekvapujúcej obrazovej kvalite.
Pre špeciálne efekty, napríklad na zobrazenie celého pódia alebo keď umelci prídu veľmi blízko k okraju pódia, sú objektívy superširokouhlé alebo rybie oko prvou voľbou (napríklad 2,8/14mm- alebo 2,8/16mm-rybie oko). Pre tých, ktorí ani vo veľkom uhle nechcú zanevrieť na pohodlie zoomovacieho objektívu, odporúčam 2,8/14-24mm.
Obrázok 5.10: Keď sa fotografi v mediálnej jamke priamo pred pódiom nachádzajú, niekedy sa dostaneme do situácií, kedy sme umelcom tak blízko, že fotografovanie nám umožní iba použitie širokouhlého objektívu. Širokouhlé objektívy by preto nemali chýbať vo výbave koncertných fotografov! Tu boli kultoví rockeri Kiss zachytení na svojom koncerte v berlínskom Velodrome 9. júna 2008 nápadne!
(Foto © 2008: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Poznámka: Vezmite, prosím, na vedomie, že rôzne ohniskové vzdialenosti môžu byť samozrejme použité na vyrovnávanie rôznych vzdialeností k motívu. Avšak rôzne ohniskové vzdialenosti dokážu byť tiež veľmi dobre využité pri tvorbe, pretože ponúkajú rôzne efekty, ktoré možno účinne využiť z hľadiska umeleckého spracovania.
Obrázok 5.11: Svetelné objektívy sú prvou voľbou pre koncertných fotografov. Avšak občas je potrebné ísť na kompromis medzi flexibilitou (napríklad ak nemôžete zmeniť svoju polohu v priekope, zoomovacie objektívy sú praktickejšie než pevnoohniskové) a hmotnosťou (ak ťažký fotobatoh plný objektívov bráni pri práci fotografa, je lepšie sa obmedziť na pár z tých ľahkých).
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 5.12: Ak fotograf nefotí zo zákopu, ale stojí priamo v publiku, sú prvou voľbou telezoomové objektívy. Aby sa to neprejavilo na svetelnosti a kvalite obrazu, musíte si trochu viac zaobjednať. Populárne zoomy s ohniskovou vzdialenosťou 70-200 mm od veľkých výrobcov fotoaparátov stoja okolo 1 800 eur (aspoň svetelná verzia s počiatočným svetelným otvorom 2,8).
Takáto investícia si nemôže hneď každý dovoliť. Iba ten, kto je veľmi angažovaný alebo si fotografiou zarába na živobytie, bude zvažovať takéto výdavky. Výhodou teleobjektívov (zoomov) zo strany tvorbe je, že s nimi je možné vynikajúco oddeliť hlavný motív (zväčša jeden z umelcov) od pozadia, ktoré sa viac či menej rozmazáva.
Práve pri často rušnom stave pódia, s nástrojmi a technickým vybavením v pozadí, je nenahraditeľnou výhodou, ako je možné vidieť na tejto fotografii. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 200mm. 1/250 sekundy, clona 3,2, ISO 400.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
5.3 Pamäťové karty
Ako bolo už vyššie uvedené v súvislosti so zásobníkom kamery, pamäťové karty majú významný vplyv na rýchlosť ukladania fotografii - a tým aj na dobu do (opätovnej) pripravenosti na fotografovanie po nekonečných sériách záberov.
Vysoká rýchlosť zápisu a čítania používaných pamäťových kariet zabezpečuje plynulý tok práce: Rýchle pamäťové karty pri fotografovaní zabezpečujú, že interný buffer fotoaparátu sa nemusí dostávať na svoje hranice, pretože súčasné zábery (rýchlo) ukladajú na pamäťovú kartu. Pri prenose dát fotografií na externé médiá alebo na domáci počítač rýchle pamäťové karty (s rýchlou čitateľnosťou) zabezpečujú krátke časy čakania. Pre profesionálnych fotografov sú takéto rýchle pamäťové karty nenahraditeľné, keď je potrebné rýchlo po koncerte vybrať fotografie a najlepšie ich poslať cez internet redakcii.
Obrázok 5.13: Rýchle pamäťové karty sú kľúčové pri koncertnej fotografii. Pretože máme veľmi málo času na fotenie, „dávkový režim“ koncertných fotografov je celkom bežný (a nie je tabu). Ak rýchlo po sebe fotografujete viacero fotografií rovnakého motivu, pravdepodobnosť úspechu určite stúpa. Pravdepodobnosť, že zachytíte správny okamih (ktorý je najmä určený rýchlo meniacim sa osvetlením prostredníctvom reflektorov), je pri „dávkovom režime“ oveľa väčšia.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Poznámka: Pamäťové karty by nemali byť len rýchle, ale aj extrémne spoľahlivé! Kto už niekedy mal problémy s pamäťovou kartou, mal by ju buď vyhodiť, alebo ju používať maximálne na záložné účely vo druhom slotu na pamäťovú kartu fotoaparátu (ak taký existuje). Nikdy však dôverujte takejto pamäťovej karte jednorazové, nenahraditeľné záznamy - inak by ste to mohli niekedy ľutovať, ak karta už nie je čitateľná.
Obrázok 5.14: Keď si raz vybavíte dobré miesto pred javiskom, každý fotograf bude robiť celé série z jednotlivých hudobníkov, aby potom doma na počítači vybral tú najlepšiu fotografiu (s optimálnym osvetlením, výrazným postavením atď.). Rýchle pamäťové karty pomáhajú pri spracovaní veľkých objemov údajov, ktoré takto vznikajú. A to pri zápise údajov (pri uložení snímok v pamäťovom médiu fotoaparátu) i pri čítaní údajov (napríklad cez čítačku pripojenú na počítač).
Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 190mm. 1/250 sekundy, clona 4,0, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
Poznámka: Mimochodom, nie len pamäťové karty majú rozdiely vo rýchlosti. Aj USB kľúče majú extrémne rozdiely v rýchlosti prenosu údajov. Odporúčané sú USB3.0 kľúče Corsair GT. Majú zápisovú rýchlosť až do 130 MB/s a čítaciu rýchlosť až do 220 MB/s, čo je miestami, v závislosti od modelu, až o 8-násobok rýchlejšie ako bežné USB kľúče.
5.4 Ďalšie užitočné pomôcky: Poznámkový blok, systémový blesk, baterka, ...
Existuje ďalší užitočný vybavenie pre koncertných fotografov. Poznámkový blok spolu s pero musí byť nevyhnutnou súčasťou, pretože často treba zapisovať mená vystupujúcich kapiel (najmä na festivaloch, kde vystupuje veľa skupín), poradie vystúpení, hosťujúcich hudobníkov alebo napríklad meno zodpovedného manažéra kapely, koncertného promotéra alebo inej kontaktovej osoby; samozrejme najlepšie vrátane telefónneho čísla a e-mailovej adresy.
Náhradné tričko na prezlečenie by ste si tiež mali vziať so sebou! Už ma to niekoľkokrát zachránilo pred prechladnutím alebo dokonca zápalom pľúc, keď som triafal mokrý po koncerte (najmä v lete, keď sa udalosť konala napríklad v malom klube, ktorý bol preplnený ľuďmi, alebo pod stanom, kde slnko celý deň svietilo), vonku. Vzduch v mnohých priestoroch koncertových sál býva často dusne vlhký, takže nielen hudobníci na javisku, ktorí sú navyše ešte v reflektorovom svetle, ale aj diváci sú poriadne potení.
Načas obmedzené používanie systémového blesku v priekope na archivácie síce nie je povolené, no aj tak je dôležitou súčasťou fotografického vybavenia: systémový blesk. Čo sa zdá byť na prvý pohľad nezmyslom (nesmie sa používať počas fotografovania koncertu), pri bližšej analýze je jasné, že jeho prítomnosť nemôže zahodiť. Pred alebo po skutočnom fotografovaní koncertu sa často môže vyskytnúť situácia (rozhovor s umelcami, skúška zvuku, fotografovanie sprievodných podujatí atď.), kde sa systémový blesk pravdepodobne môže použiť. Preto je lepšie mať ho so sebou, ak sa bude potrebovať, ako sa hneváme, že chýba blesk a strácame cenné momenty.
Obrázok 5.15: Do žiadnej fototasky koncertných fotografov by nemali chýbať ušné tapóny! Kto pravidelne (z povolania alebo aj ako koníček) navštevuje koncerty a stojí veľmi blízko pódia v novinárskom priekope, vystavuje si dlhodobo hladinu hluku, ktorá môže osožneť/poškodiť sluch. Platí to najmä pre nás koncertných fotografov, pretože väčšinou priamo pred hlasnými reproduktormi na javisku stojíme.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
Mala baterka pomôže identifikovať prípadné prekážky pri vstupovaní do priekopy pred koncertom (ktoré by ste si mali zapamätať, aby ste sa v zhone počas záznamov nenechti zaplietli). Dôrazne však upozorňujeme, že akonáhle sa koncert začal, nemali by ste svojou baterkou svietiť okolo (čo by okamžite privolalo bezpečnostné opatrenia).
A najneskôr, keď po záznamoch opúšťate festivaleký areál a na veľkej neosvietená lúka hľadáte svoje auto, oceníte druhýkrát výhody vašej baterky! Odporúčaná je baterka M1 od LED-Lenser. Váži len 78 g a má len 9,7 cm, ale obsahuje energiu podobnú veľkej: 170 lúmenov umožňuje malému zázraku dosah až do 150 m. Ideálna pre všetkých koncertných fotografov, ktorí chcú šetriť na váhe, ale nechcú sa vzdať výkonnej baterky.
Kto chce zarábať svoje peniaze hlavne alebo vedľajšie s (koncertnou) fotografiou, potrebuje aj vlastné (profesionálne vytvorené) vizitky. Takto môžete rýchlo poskytnúť svoje kontaktné údaje (manažérovi, hudobníkom, organizátorovi, fotografickým kolegom, novinárom atď.) a zároveň zanechať profesionálny a seriózny dojem. Vizitka by mala byť navrhnutá profesionálnym grafikom, aj keď mnohí z vás teraz myslia: "To dokážem aj ja!"
Napriek tomu však realita opakovane ukazuje, že mnohí ľudia síce majú sebavedomie, no nemusia mať skutočné schopnosti alebo talent na grafickú úpravu. Radšej teda investujte pár eur do zamestnania dobrého grafika, pretože vizitka je okrem prvého dojmu z vás rozhodujúca, či sa nadviaže kontakt alebo nie.
Obrázok 5.16: Špeciálne na hudobných festivaloch, kde veľa kapiel vystupuje buď za sebou alebo aj súčasne na rôznych pódiách, je užitočné robiť si poznámky o tom, v akom poradí kapele vystupovali (a najmä boli fotografované). Pomáha aj zbieranie programových letákov! Blackmail - Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 125mm. 1/640 sekundy, clona 5, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
