Ľavka prehľad kapitol:
Časť 01 - „Povolanie snímajúci koncertov“?
Časť 02 - Právne otázky
Časť 03 - Špecifiká koncertnej fotografie
Časť 04 - Správanie v „priekope“
Časť 05 - Rozumné vybavenie pre fotografov koncertov
Časť 06 - Tipy a triky profesionálov vo fotografii (koncert)
Časť 07 - Tvorba obrazu (časť 1)
Časť 08 - Tvorba obrazu (časť 2)
Časť 09 - Odporúčané nastavenia kamery
Časť 10 - Po spracovaní
Ilustrácia 6.1: Ak chcete vytvoriť náladové, výnimočné fotky z koncertov, budete potrebovať okrem vhodného foto zariadenia aj trochu skúseností – alebo aspoň niekoľko dobrých tipov od skúsených fotografov. Samozrejme, aj šťastie zohráva svoju úlohu. Avšak, ako hovorí príslovie: „Šťastie praje pripraveným!“ Preto by ste sa nemali spoliehať len na svoje šťastie, lebo potom si z koncertu prinesiete osobité fotografie iba zriedka. Tu fotograf Sven Darmer zachytil speváka z Depeche Mode, Dave Gahana, pred záberom účinného pozadia na pódiu (koncert 9. júna 2013 v Berlínskom olympijskom štadióne). Canon EOS-1D X s objektívom EF 2,8/70-200 mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 142 mm. 1/250 sekundy, clona 7,1, ISO 3 200.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
6.1 Vhodné metódy merania expozície
Nasledujúce metódy merania expozície sú možné s väčšinou moderných fotoaparátov:
• (štruktúrované) Integrované meranie
• Bodové meranie
• Viacpolohové meranie
Ilustrácia 6.2: Hudobníci, ako všetci umelci, sú často oblečení úplne v čiernom – čo nezjednodušuje meranie expozície pre nás fotografom. Ak sa hudobník počas istého časového úseku drží jednej pozície, môže byť bodové meranie niekedy prospešné.
Pritom sa bude merať na tvár umelca a tak bude možné určiť hodnotu, nezávislú od protisvietiaceho svetla z osvetlenia javiska. Takto sa tiež podarí zachytiť osobu dobre a bude rozpoznateľná na fotografiách. Nikon D800 s 2,8/70-200 mm-Nikkor s použitou ohniskovou vzdialenosťou 120 mm. 1/1000 sekundy, clona 5,6, ISO 1000.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Pri integrovanej expozícii sa zohľadňujú jednotlivé hodnoty svetlosti celého obrazového poľa. Ideálne je napríklad pre typické dovolenkové fotografie alebo fotografovanie veľkých skupín pri čo najbežnejších svetelných podmienkach (pri nie príliš veľkých kontrastoch). Pri variantnej polohe štruktúrovanej integrovanej expozície je stred obrazu vážený silnejšie ako okrajové oblasti (pri Nikon D4 je to kruh uprostred obrazu s priemerom 12 mm, ktorý sa vážil na 75%).
Konštruktéri fotoaparátov predpokladajú, že dôležité časti motívu sú obvykle umiestnené uprostred obrazu (napríklad pri fotení skupiny).
Ilustrácia 6.3: Peter Maffay na koncerte v Berlínskom Lesnom divadle (28. mája 2011). Ak sa motív skladá z rovnakého počtu tmavých častí (tu: popruh na gitare, nohavice) a svetlých častí (tu: časti gitary) a zvyšok z neutrálne svetlých častí (tu: sivé pozadie), dosiahnete najlepšie výsledky s metódou merania expozície integrovaním. (Tu bola použitá integrálna metóda merania). Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 2,8/70-200 mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 165 mm. 1/250 sekundy, clona 4,5, ISO 1 000.
(Foto © 2011: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Bodové meranie je metóda merania expozície pre skúsených fotografov; len s jej správnym použitím sa dosahujú zmysluplné (správne) výsledky. Pri bodovom meraní sa používa veľmi malá časť obrazového poľa (zameriavací priestor je zvyčajne v strede), aby bol zmeraný malý úsek svetlosti v obraze. Toto bude časť, ktorá je považovaná za najdôležitejšiu a musí byť správne expozovaná. V koncertnej fotografii je to často tvár speváka/hudobníka. Avšak nasledujúce body často spôsobujú užívateľom ťažkosti: po prvé, veľkosť meracieho poľa, ktorá má pre môj Nikon D4 napríklad iba priemer kruhu 4 mm (čo zodpovedá asi len 1,5 % celkového obrazového poľa).
Po druhé, je potrebné zabezpečiť, aby časť motívu, ktorá sa meria, svetlom zodpovedala približne 18% šedej. Na tomto je odkalibrované meranie expozície fotoaparátov; reflexia 18% sivej je teda referenčná hodnota a ak sa meraná časť motívu líši vo vzťahu ku reflexii, výsledná expozícia je chybná. Preto len motívy, kde meraná časť odráža svetlo rovnako ako 18% sivú farbu, sú vhodné pre bodové meranie expozície. (Mať pred spevákom jeho tvár referečnú sivú kartu na určenie správnej expozície počas koncertu – verím – je skôr nepraktické...) Čo tiež mnohých fotografov mätie je, že meranie expozície často prebieha v strede aktívneho zaostrovacieho poľa.
Ľahko sa tak môže stať, že si užívatelia zamiešajú funkcie navzájom. Z pohľadu ovládania fotoaparátu a logiky však meranie expozície a automatické zaostrovanie nemusia mať nič spoločné. Meranie expozície sa používa na vytvorenie obrázka, ktorý nebude príliš tmavý, ale ani príliš svetlý (pokiaľ sa nerozhodnete pre fotografie s vysokým alebo nízkym klíčovým efektom). Naopak automatické zaostrovanie je potrebné na vytvorenie správne zaostreného obrázku.
Ilustrácia 6.4: Motív (s mnohými tmavými časťami obrázka), ktorý je vhodný na určenie správnej kombinácie času uzávierky, clony a citlivosti ISO pomocou bodového merania, aby sa získala správne expozícia. Pri použití bodového merania je dôležité, aby bol konštantný (tu denné svetlo), počas ktorého je dostatok času na vykonanie merania expozície.
Hudobník na pódiu by sa nemal príliš rýchlo hýbať, aby bolo možné vykonať meranie expozície. Kvôli tmavému pozadiu a čiernej odevnej výzbroji hudobníka by iná metóda merania expozície viedla k príliš preexpozovanému výsledku, pri ktorom by odev vyzeraný šede a tvár príliš svetlo. (Okrem ak by ste použili integrované meranie alebo maticové meranie v kombinácii s manuálnou expozitnou korekciou, ktorá sa tiež nazýva plus-mínus korekcia). Nikon D800 s 2,8/70-200 mm-Nikkor s použitou ohniskovou vzdialenosťou 175 mm. 1/640 sekundy, clona 4,0, ISO 1 000.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Metóda viacpoľného merania (tiež nazývaná maticové meranie) delí obrázok na viacero oblastí (napríklad päť: jedno pole uprostred a k nemu priliehajúce všetky štyri rohové oblasti). Každé pole je (automaticky) zmerané fotoaparátom a potom sa z neho vypočíta priemer.
Táto metóda merania expozície sa odporúča, ak sa majú fotografovať napríklad kontrastné motivy. Myšlienkou je zahrnúť všetky časti obrazu a určiť časovo-clonovo-ISO kombináciu, ktorá sa môže považovať za kompromis zo všetkých oblastí (aby sa predišlo bielym vyhoreným miestam v obraze alebo hlbokým čiernym bez štruktúry).
Aj keď výrobcovia neustále zdokonaľujú túto metódu merania expozície (napríklad farebné maticové meranie, ktoré zohľadňuje aj farby motivu pri meraní jasu; alebo 3D farebné matricové meranie, ktoré navyše zohľadňuje aj vzdialenosti častí motivu pri výpočte), všetky metódy merania expozície trpia vždy jedným dilemou:
Akú sú príliš veľké rozdiely v jasnosti motivu (= veľký dynamický rozsah), je nemožné urobiť uspokojivý doexpozovaný snímok jednou expozíciou. Jasný rozsah motivu je totiž väčší než dynamický rozsah fotoaparátu, takže na snímke sa nevyhnutne objavia miesta, ktoré sú čierne bez štruktúry alebo vyhorené do bieleho. Riešením by bolo HDR; ale pre fotografirané koncerty je to vzhľadom na zákaz použitia statívu v priekope a pohyby hudobníkov na pódiu úplne nevhodné.
Ilustrácia 6.5: V koncertnej fotografii sú ťažko zvládnuteľné svetelné podmienky bežným javom, aspoň pri rockových a pop koncertoch. Obzvlášť, ak reflektor žiari ako (náladové) protisvetlo priamo do objektívu, môže sa stať, že osoby (speváci/tanečníci) na pódiu sa na fotke stanú príliš tmavými. Avšak prípadné neúplné osvetlenie môže byť podmienkami prostredníctvom protisvetla opäť vykompenzované, napríklad ako v tomto obrázku, kde tmavé (väčšinou čierne) odevy chlapčenskej skupiny pri meraní expozície prakticky dovoľujú kompenzovať. Takto sa dve extrémy (protisvetlo po prvé; čierna odievacia skupina účinkujúcich po druhé) opäť vyrovnajú. Výsledkom je náladový koncertný snímok, pri ktorom sú tváre spevákov stále dostatočne dobre viditeľné. US5 na koncerte 24. novembra 2007 v Berlíne.
(Fotka © 2007: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Nakoniec záleží na fotografovi, ktorá (dôležitá) časť motivu má byť správne osvetlená. A bez ohľadu na to, či použije bodovú, integrovanú alebo viacpoložkovú metódu merania, nie je to vôbec podstatné. Dôležité je, že s použitou metódou dosiahne správny výsledok.
Poznámka: Toto „shiftnutie“ (zmena kamerou navrhnutých kombinácií parametrov času, clony a ISO pri zachovaní rovnakej jasu obrazu) zamerané podľa požiadaviek motivu a manuálne vykonávané fotografom má takú veľkú dôležitosť pre fotografickú prax, že mnohí výrobcovia fotoaparátov túto funkciu umiestnili na koleso funkcií (v prípade Nikonu: ktoré sa ovláda pravým palcom). Fotograf tak môže rýchlo zasiahnuť a zvoliť kombináciu expozície, ktorú považuje za správnu.
Často bude chcieť fotograf radšej fotografovať s otvorenejšou clonou (v tejto situácii sa clona otvorí a tento krok sa kompenzuje skrátením času expozície alebo znížením ISO hodnoty) alebo bude potrebovať skrátenie času expozície, napríklad pretože hudobníci predvádzajú veľkolepú rýchlu show, ktorá vyžaduje krátky čas uzávierky pre fotografovanie (vtedy sa čas expozície skráti a tento krok sa kompenzuje otvorením clony alebo zvýšením citlivosti ISO). Naopak sú tiež možné prípady, kedy chceme zväčšiť ostrostný rozsah, napríklad pretože všetci hudobníci rozmiestnení na pódiu majú byť ostro výrazní na snímke alebo preto, že fotograf pre zobrazenie určitých efektov (napríklad pri použití pyrotechniky v šou) potrebuje trochu dlhší čas uzávierky ako je navrhnutý.
Navrhnutá kombinácia času, clony a ISO fotoaparátu je teda len jednou možnosťou správnej expozície; kombinovaním času uzávierky, clony a citlivosti ISO však môžete vybrať veľa rôznych kombinácií, ktoré všetky vedú k rovnakej expozícii. Vyberte si kombináciu, ktorá poskytuje optimálne výsledky pre váš záber podľa vašej predstavy!
Ilustrácia 6.6: Pri tomto snímke by sa mal jasne zobraziť umelecký zručný BAP-gitarista v popredí (koncert 24. augusta 2011). Pre tento účel som zvolil kombináciu času, clony a ISO, ktorá umožňuje zdôraznenie ostrostného rozsahu (takmer otvorená clona). Takto som mohol trochu zvýrazniť gitaristu a pozadie úplne ponechať v rozmazanom stave. Takto pôsobí snímok takmer ako aranžovaná ateliérová fotografia – ale už takmer nie ako rýchlosnáímok z koncertu na pomerne malom pódiu. Nikon D3S s 1,4/85-mm-Nikkor. 1/125 sekundy, clona 2,2, ISO 1 250.
(Fotka © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
6.2 Automatická expozícia versus manuálne ovládanie
Mnoho fotografov (predovšetkým začiatočníkov s veľkými ambíciami) chce okamžite začať fotografovať s ručnými nastaveniami kamery. Myslia tým, že sa vzdajú automatických expozičných režimov a ručne nastavia čas, clonu a ISO citlivosť.
Za niekoľko dôvodov si myslím, že to nie je správna cesta: Po prvé, zmeny vo svetle (ktoré sú pomerne bežné a rýchlo sa menia pri koncertoch) môžu spôsobiť to, že by sme terčili kŕmit čas-clona-ISO kombináciu. Avšak (s výborným zrakom a vyspelejšímozgovou aktivitou vybavení) tieto zmeny vždy nezaznamenáme; nedostatočné nasvietenia sú nevyhnutný dôsledok. Po druhé, je celkom odvážne, keď si fotografi myslia, že môžu odhadnúť jas motívu tak presne, aby slobodne nastavili čas, clonu a hodnotu ISO manuálne. Naše oko sa (veľmi rýchlo!) prispôsobuje meniacim sa svetelným podmienkam, takže tieto rozdiely nepociťujeme zvlášť dobre; alebo až vtedy, keď sú veľmi veľké a náhle.
Bežným postupom pri ručnom nastavení je preto aj orientovanie sa na hodnoty navrhované kamerou (-automatickou expozíciou). Tieto hodnoty závisia na meraní interného meranie expozície v kamere; čo nič iné neznamená, že rozdiel medzi manuálnym nastavením parametrov času, clony a ISO a fotografovaním s jedným zo troch (profesionálnych) automatických expozičných režimov (programový, clonový a časový automatický režim; odporúča sa však nespoliehať sa na automatický režim ISO!) spočíva len v tom, že v prvom prípade sú hodnoty nastavené fotografom (ale podľa pokynov automaticky rozmeriavanej kamery) a v druhom prípade sú parametre nastavované kamerou samotnou (keď je zvolený jeden z expozičných automatizmov).
Obrázok 6.7: Na klasických koncertoch (alebo aj počas jazzu, country, ľudovej hudby, šlágrov, atď.) sa zvyčajne neočakávajú výrazné zmeny osvetlenia. Menej alebo dokonca vôbec nie sú využívané farebné efekty („svetelné show“); takže koncertní fotografi môžu počítať s konštantným, prirodzeným (biehelym) osvetlením, čo výrazne zjednodušuje manuálne ovládanie expozície. Tu bola Montserrat Caballé fotografovaná na svojom koncerte v Berlínskej filharmónii 31. januára 2011. Canon EOS-1D Mark IV s EF 2,8/300mm. 1/160 sekundy, clona 2,8, ISO 1.000.
(Foto © 2011: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 6.8: RUNRIG dňa 29. augusta 2012. Ak je osvetlenie na hudobníkov (aspoň na "šťastnú", ale neurčitú dobu) konštantné, môže sa dobre pracovať s manuálnym nastavením expozičných hodnôt. Potom nezáleží na tom, či reflektory ožarujú pozadie, pretože predný plán, hudobník, zostáva rovnako správne osvietený.
(Medzi týmito dvoma fotografiemi bolo odobratých 18 ďalších mých s identickými nastaveniami expozície). Nikon D4 s 1,4/85-mm-Nikkor. 1/250 sekundy, clona 2,5, ISO 2.500.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Záver
Kto - z akéhokoľvek dôvodu - radšej fotografoval ručne, môže to samozrejme robiť s radosťou. V profesionálnej koncertnej fotografii však, rovnako ako v iných oblastiach fotografie, záleží len na výsledku. Preto by sme sa nemali tak veľmi zamýšľať nad cestou, ale skôr by sme sa mali snažiť, aby sa to podarilo. Cesta je nepodstatná. (Fotografia nie je lepšia len preto, že fotograf alebo fotografka pracovali s manuálnym nastavením).
Kto sa rozhodne pre ručné nastavenie expozičných hodnôt, musí mať na pamäti, že meniace sa svetelné podmienky si vyžadujú prispôsobenie nastavení expozície. V tom prípade dávajte pozor, či nastavenie expozície vedie k želanému výsledku alebo je potrebné niečo upraviť.
6.3 Využitie sériového snímania fotoaparátu
Záblesky sa zapínajú a vypínajú v zlomkoch sekundy. V dôsledku často rýchlych pohybov hudobníkov na pódiu zakrývajú (proti)svetlo alebo nechajú preniknúť do našich objektívov. Desatinosekundy rozhodujú, či umelec v portréte práve mrkne alebo urobí nešťastnú (nefotogenickú) grimasu.
Koncertná fotografia je akčná fotografia, preto je vhodné nastaviť kameru na sériovú rýchlosť snímania. Ale nezmyslom je pravidelne robiť tucty takmer identických fotografií za sebou; naopak, je lepšie, ak sa pri fotografovaní vždy urobí 2-4 krátke "výstrely". Týmto spôsobom môže fotografka alebo fotograf cielene a rozumne fotografovať motívy a pritom obísť riziko, že kvôli krátkej chvíli sa fotografia stane nepoužiteľnou (napríklad preto, že v krátkej zlomkovej sekunde reflektor priamo a rušivo osvieti fotoaparát).
Obmedzení by sme sa ako koncertní fotografi nemali; vzhľadom na krátky čas (väčšinou len tri piesne) sa nemusíme obávať, že pamäťová karta bude plná, skôr ako nás vyvedú z priekopy. A batéria fotoaparátu pravdepodobne vydrží 3-4 koncerty za sebou, kým ukazovateľ stavu batérie nebude vyžadovať nabíjanie. Preto nešetrite fotografiami, skôr "držte spúšť"!
Obrázok 6.9: Mnoho rockových hviezd má typické polohy. Ak sa podarí zachytiť ich, tak sa to veľmi pozitívne odráža na predaji fotografie. Billy Idol (tu 27. novembra 2005 v Berlíne) je samozrejme profesionál a majster sebaprezentácie. Sériové snímanie na fotoaparáte pomáha vybrať optimálny výsledok z podobných fotografií. To, kde poloha dokonale pasuje, záber a osvetlenie sú správne a aj mnohé drobnosti (poloha reflektora, mimika, osoby a vybavenie v pozadí, atď.) harmónujú ideálne.
(Foto © 2005: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
6.4 Vyhodnocovanie obrázkov – kriticky preskúmané
Zmysel vyhodnocovania obrázkov som nikdy úplne nepochopil. Pripadá mi to ako strieľanie zo samopalov na vrabce. A aspoň v digitálnom veku, kde fotografiujeme vo formáte RAW a (aspoň čiastočne) upravujeme všetky naše fotografie, je vyhodnocovanie zbytočné ako hrča.
Obrázok 6.10: Vyhodnocovanie má zmysel len v prípade, že fotograf nie je istý, aká expozícia je optimálna; pokúša sa tým získať aspoň jedno optimálne expozované výsledné foto pomocou viacerých fotografií s rôznou expozíciou. Avšak fotografie na koncertoch s rýchlo meniacimi sa svetelnými podmienkami sú len obmedzene vhodné pre použitie vyhodnocovania. Ako už bolo viackrát spomenuté, osvetlenie účinkujúcich na pódiu sa neustále mení a mení sa veľmi rýchlo. Takže aj pri rovnakej nastavení expozície môžete dostať úplne odlišné výsledky. Ak teraz ku tejto neistote, ktorá spočíva v lightshow, pridáme ešte ďalšiu neistotu, a to zmenu expozície počas série snímok, spoja sa dva rizikové faktory, takže (optimálny) výsledok bude ešte menej predvídateľný. S vyhodnocovaním sa dostávate na veľmi neistý terén, takže výsledky sú závislé iba od nepredvídateľných faktorov. Napríklad: Môže sa stať, že podexponovaná časť vyhodnocovanej fotografie nastane presne v okamihu, keď svetlomet omráči fotografa priamo do objektívu a v dôsledku toho by sa už objavila podexponovaná časť? (Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Podľa mňa je oveľa zmysluplnejšie zamerať sa na predpokladané správne nastavenie fotoaparátu namiesto toho, aby sme fotografovali rôzne expozície. Aj keby nastavenia pri snímaní neboli úplne ideálne, foto je vo väčšine prípadov stále možné „zachrániť“ v prostredí RAW vývoja v programe Photoshop alebo Lightroom. Radšej sa preto zamerajte na neobvyklú kompozíciu fotografie, na zachytenie skvelých scén z predstavenia, na fotografovanie všetkých hudobníkov (aj keľvek sú z nich ešte neznámi). A na kontrolu expozície postačí občas krátky pohľad na obrazovke fotoaparátu na odhalenie a odstránenie väčších chýb.
6.5 Používanie plných batérií
Nikdy nevieš... Podľa tohto hesla by ste mali mať vždy nabité batérie vo vašom fotoaparáte, ak chcete robiť fotky z koncertov. Samozrejme, často postačuje aj šestina kapacity výkonných batérií, najmä preto, že môže byť fotené len počas prvých troch piesní. Avšak nikdy nevieš, čo sa môže stať, či sa fotografovanie z dôvodu nálady nečakane nevydĺži, alebo pretože sa má propagovať nový hudobník. A kto vie, či nezískate príležitosť robiť ďalšie fotky pred alebo po koncerte počas rozhovoru (alebo pred zvukovou skúškou)? Takže: Nabíjajte batérie do fotoaparátu! (Alebo si vezmite nabitú náhradnú batériu).
Obrázok 6.11: „To je na zbláznenie!“ Keď Woody Allen siahne na javisku po klarinete (ako tu na koncerte so svojou New Orleans Jazz Band 22. marca 2010 v Berlíne), zaručene dostanete výrazné fotky z koncertu! Bolo by dosť škoda, keby ste museli s fotografovaním skončiť skôr, lebo batéria mala už iba málo kapacity a medzitým sa úplne vybila.
(Foto © 2010: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
6.6 Fotografovanie vo formáte RAW
Vo väčšine oblastí fotografie je zbytočné fotografovať vo formáte RAW. JPEG je kvalitatívne úplne postačujúci. Avšak pri fotografovaní koncertov je fotografovanie vo formáte RAW skutočne odporúčané, viac ako v ktorejkoľvek inej oblasti, pretože tu sa pravidelne stretávame so silnými hodnotami jasu. Popálené biele oblasti, kde svetlá priamo smerujú do objektívu, a najtmavšie oblasti na pozadí pódia nie sú ničím neobvyklým. Aj tváre často zmiznú; buď sa stanú príliš svetlými, pretože reflektor bol príliš silný pre naše nastavenie expozície, alebo tváre sú príliš tmavé, pretože protisvetelné svetlá ovplyvnili meranie nášho expozimetra.
Keď fotíme vo formáte RAW, niektoré nastavenia je možné neskôr ľahko zmeniť (napríklad biela rovnováha) a expozíciu je možné aspoň o niekoľko clonových stupňov optimalizovať.
Obrázok 6.12: ja & ja s spevákom Adelom Tawilom pri mikrofóne 1. septembra 2010. Na väčšine koncertov sa očakávajú ťažko alebo takmer neriešiteľné hodnoty jasu. Preto sa oplatí fotografovať vo formáte RAW, aby ste neskôr na počítači mohli z tmavých podexponovaných aj zo svetlých preexponovaných častí vytiahnuť detaily. Nikon D3S s 2,8/24-70mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/1000 sekundy, clona 3,2, ISO 3200.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
6.7 Pravidelná kontrola fotiek – s automatickým (a plnoobrazovkovým) zobrazením
Veľkou výhodou digitálnej fotografie je možnosť okamžitej kontroly fotografií (na obrazovke fotoaparátu). Chyby tak môžu byť okamžite zistené (a samozrejme tiež odstránené). Táto výhoda je však účinná iba vtedy, ak aj fotografi vykonajú kontrolu. Zvlášť keď sa v centre koncertu fotostresuje s časovým tlakom, niektorí zabudnú na túto potrebu. Alebo sú príliš hektickí a v tom okamihu si myslia, že sa bez toho môžu dočasne poobísť. No to je omyl. Nekonečne krát som videl fotografov, ktorí po opustení žľabu plní zvedavosti pozerali na svoje urobené fotky a zistili, že kvôli nezavinenému nesprávnemu nastaveniu nemôžu nič použiteľné odniesť domov...∫Gewöhnt euch also an, die Bildkontrolle regelmäßig, am besten alle 10-12 Fotos, durchzuführen. Ein kurzer, schneller Blick auf den Kameramonitor reicht dafür völlig aus. Um Zeit zu sparen, solltet ihr dafür die automatische Bildwiedergabe der Kamera aktivieren. Bei der wird nach jedem gemachten Foto dieses auf dem Display für ein paar Sekunden angezeigt. Ein kurzes Antippen auf den Auslöser der Kamera lässt das Foto ebenfalls sofort wieder verschwinden.
Sinnvoll ist es außerdem, in größeren Abständen auch mal die Schärfe zu kontrollieren. Dafür reicht der kurze schnelle Blick nicht aus; in dem
(Foto © 2010: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 6.13: Keď fotografi tak zanietené a pod časovým tlakom ako tu pri Tim Bendzko dňa 24. augusta 2012, môže sa stať, že zabudnú skontrolovať pravidelný pohľad na displej fotoaparátu s ohľadom na zaostrenie, správne expozičné nastavenie, kompozíciu obrázka atď. A tak sa stáva, že fotografi často fotia celé tri piesne s nesprávnym (alebo nepriaznivým) nastavením a až po opustení novinárskeho priestoru, keď je neskoro zasiahnuť do korekcie, si uvedomia chybu. Nikon D4 s 2,8/14-24-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/80 sekundy, clona 3,5, ISO 3 200.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
6.8 Občas aj čierno-bielo fotografovať
Fotografovanie koncertov v podstate žije mnohými farebnými farbami (svetlami). Avšak čierno-biele fotografie môžu byť veľmi pôsobivé. Odporúčam nastaviť fotoaparát už pri fotografovaní na čierno-biely režim. Tak sa pri kontrole na monitore lepšie posúdi účinok. Ak fotíte vo formáte RAW, farby nie sú stratené; môžete potom stále fotografie „rozvíjať“ aj vo farbe.
Čierno-bielo fotografovanie však nie je len o odstránení farby. Ide skôr o pozorovanie motívov v čiernobielych tónoch; fotograf, ktorý toto ovláda, dokáže rozlišovať aj medzi motívmi vhodnými pre čierno-biele a takými, ktoré na tom neprejavia, kde len chýba farba.
Obrázok 6.14: Špeciálna vyjadrovacia sila čierno-bielych fotografií (alebo, zaradených do tej istej kategórie, fotografií v sepia tóne) robí čierno-biela fotografia bezčasovou; stále je „in“. Aj tento motiv gitaristu z BAP (koncert dňa 24. augusta 2011 v rámci festivalu v stane Ruhr v Bochum/Witten) neztráca redukciou nič; naopak, získava (nostalgický) šarm a účinok. Nikon D3S s 1,4/85-mm-Nikkor. 1/160 sekundy, clona 2,5, ISO 1 250.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Poznámka
• Niektoré motívy skutočne „vyžadujú“ byť fotografované v čierno-bielej.
• Iné naopak pôsobia rovnako dobre v čierno-bielych aj farebných verziách.
• Existujú však aj motívy, ktoré by sa skôr nemali fotiť v čierno-bielych, pretože tým stratia.
Je úlohou fotografa zistiť, do ktorej kategórie patrí daný motív, ktorý sa práve fotí. Ak ste sa rozhodli fotiť v čierno-bielej, sústreďte sa na to už počas snímania a nastavte si zobrazenie obrázkov podľa toho. To vás naučí vnímať a pomôže pri posúdení, ktoré koncertné fotografie naozaj pôsobia v čierno-bielom tóne a ktoré nie.
Obrázok 6.15: Jedno z mála fotografií, ktoré pôsobia rovnako dobre v čierno-bielom aj farebnom prevedení. Nakoniec rozhodne účel (redakčné použitie v novinách alebo hudobnom magazíne, zverejnenie na stránke fanúšikov atď.) a váš vkus, pre ktorú variantu sa rozhodnete. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 125mm. 1/640 sekundy, clona 5,0, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
