Tu je prehľad jednotlivých kapitol:
Časť 1 - Fotografovanie "modelov"
Časť 2 - Rozumné (!) vybavenie
Časť 3 - Nájdenie vhodných modelov
Časť 4 - Hľadanie miest
Časť 5 - Rozvíjanie obrazových nápadov
Časť 6 - Tipy pre tvorbu obrazu
Časť 7 - Tipy pre štýlovanie
Časť 8 - Ovládanie osvetlenia modelov
Časť 9 - Efektívna spolupráca v tíme
Časť 10 - Tipy na pózovanie
Ak napríklad vlasy nesedia správne, mal by fotograf to zaregistrovať a pripomenúť. Ak je pozadie na fotografii príliš tmavé, mal by fotograf príslušne osvetliť. Ak sa model zdá nezaujatý, mal by ho fotograf motivovať. Ak farby oblečenia alebo štýlu nezodpovedajú miestu, mal by si fotograf vybrať iné miesto alebo zabezpečiť iné oblečenie. A tak ďalej …
Pracovanie so zaostrením/rozostrením
Čím menšie sú amatérske kamery (senzor), tým typickejšie je zaostrenie, ktoré sa rozprestiera od popredia až do pozadia. Teda to, že všetko vyzerá ostro, závisí okrem počiatočného otvorenia clony aj od veľkosti senzora: Čím väčší senzor, tým ľahšie sa pozadie, ak bolo zaostrené na model v popredí, zahalí do rozostrenia. To vysvetľuje, prečo sú fotografie malých kompaktných fotoaparátov vždy ostré od popredia až dozadu (ak za zaostrenie tu chápeme hĺbkuostrosti). Avšak dôležitá je aj vzdialenosť od popredia k pozadiu, pretože čím ďalej je pozadie od osoby, ktorá je fotografovaná, tým viac môže byť rozostrené.
Bokeh je tiež obzvlášť pekný pri použití objektívov, ktoré majú čo najviac clonových lamel (a tým pádom takmer kruhovité otvorenie clony).
Obrázok 6.1: Porovnanie dvoch identických fotografií, len raz zachytených s clonou 22 a potom s clonou 2,8, ukazuje, aký veľký je rozdiel v obrazovej účinnosti rôznych nastavení clony. Nikon D4 s 2,8/70-200mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 190mm. 1/100 sekundy, clona 22, ISO 100.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 6.2: Skutočnosť, že vlasy vzadu na prvej fotografii vyzerajú tmavšie, je spôsobená tým, že na druhej fotografii bol podiel existujúceho denného svetla výrazne väčší ako na prvej fotografii. Obe fotografie boli osvetlené len zpredu. Na prvej uvedenej fotografii teda dochádza k poklesu svetla. Na druhej fotografii prispieva existujúce denné svetlo v mojom štúdiu k prirodzenému rozjasneniu zadných častí vlasov. Inak povedané: Iba na druhej fotografii, ktorá bola zachytená s clonou 2,8, ovplyvňuje existujúce/rozostrené svetlo výsledný obrázok. Na prvej fotografii však s clonou 22 je podiel denného svetla takmer nulový. Nikon D4 s 2,8/70-200mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 190mm. 1/100 sekundy, clona 2,8, ISO 100. (Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
V modelovej fotografii sa často používa hra s rozostrením a zaostrením, aby sa vyfotografovaná osoba odlišila od (často rušivého) pozadia. Ak je pozadie nepríjemné, môže sa nejasnosťou úmyselne zakryť pomocou nízkej hĺbky ostrosti (často len niekoľko centimetrov alebo dokonca milimetrov). Ak je pozadie príliš ostré a odvádza pozornosť od modelu, môže sa tiež nechať na pozadí „rozmazané“. Cieľom je vždy usmerňovať pohľad diváka na prvky v obraze, ktoré fotograf považuje za dôležité. V modelovej fotografii to zvyčajne budú oči, pokiaľ tvár modelu je rozpoznateľne zachytená.
Obrázok 6.3: Zaujímavé je, že pri portrétoch je dôležité zaostriť na oči. Celý obraz môže byť rozmazaný - lenže keď sú oči (alebo aspoň jedno, potom to, ktoré je najbližšie fotoaparátu) ostro zaostrené, divák preňho bude obraz považovať za ostrý. Ak sú však ostro zaostrené len oči modela a celý obraz je rozmazaný, každý povie, že obraz je rozmazaný. Nikon D4 s 2,8/105mm Mikro Nikkor. 1/160 sekundy, clona 3,0, ISO 200.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Farba alebo BW?
Fotografie v čierno-bielom prevedení sú stále v kurze. Zdajú sa byť nadčasové. Odmietnutie farieb však neznamená nevyhnutne obmedzenie; naopak, často týmto spôsobom môže byť výraznosť obrazu zvýšená. Iné výtvarné prvky ako svetlo, formy a štruktúry získavajú na dôležitosti odstránením farieb.
Obrázok 6.4: Ktorá verzia sa vám viac páči? Pre titul svojej novej knihy „Modelová fotografie“ som sa rozhodol pre pravú verziu v čierno-bielom (alebo skôr hnedo-bielom). („Modelová fotografie - Profesionálne informácie o kráse, móde a erotike“, vydavateľstvo mitp, 2013, 256 strán, s DVD s viac ako 8 gigabajtmi filmového materiálu: komentované making-of videá z mojich fotografování).
(Foto © 2009: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Odporúčam, aby ste pri fotení nastavili fotoaparát už na čierno-biely režim. Tak môžete lepšie odhadnúť účinok pri pohľade na monitor. Fotografovanie v čierno-bielom nie je len o odstránení farby. Skôr ide o to, vidieť motívy v čiernom biele; fotograf, ktorý to ovláda, dokáže rozlíšiť aj medzi motívmi, ktoré sú vhodné pre čierno-biele spracovanie, a inými, kde farba chýba a nepridáva nič zásadné.
Obrázok 6.5: Fotografia, ktorá aj vo farbe pôsobila celkom slušne. Napriek tomu som sa rozhodol pre čierno-bielu verziu. Nikon D3 s 2,8/105mm Mikro Nikkor. 1/80 sekundy, clona 10, ISO 1600.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Upozornenie
• Niektoré motívy doslova "kričia", že by mali byť fotografované čierno-bielo.
• Iné zasa pôsobia rovnako dobre v čiernobielej verzii aj vo farbe.
• Existujú však aj motívy, ktoré by sa nemali fotografovať v čiernobielych tónoch, pretože by tým stratili na hodnote. Je úlohou fotografa zistiť, do ktorej kategórie patrí daný motív, ktorý sa práve fotí.
Učiť sa "vidieť čiernobielo" je najlepšie tak, že sa počas dlhšieho obdobia (napríklad pol roka) fotí výlučne čierno-bielo.
Obrázok 6.6: Táto fotografia od Thoma má už 16 rokov! Fotografoval som ju vtedy s filmom T-Max 100 od Kodaku. Aj dnes by som tento nadčasový motív fotografoval výhradne v čiernobielych tónoch.
(Foto © 1998: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Rozumne využívanie rekvizít
Milujem rekvizity! Ich použitie má vlastne len výhody (dobre, okrem zrejmého nevýhody, že rekvizity väčšinou stojí peniaze). Pár tipov:
• Rekvizity často zamestnávajú ruky modelov. To im odstraňuje (pokiaľ sú ešte ne-skúsení) neistotu, keďže mnohí začiatočníci často nevedia, kam s rukami.
• Rekvizity pomáhajú modelom porozumieť a uskutočniť myšlienku obrazu.
• Rekvizity sú zábava. Hrať si počas fotoshootingu je zárukou dobrej nálady, čo je zase predpokladom pre dobré fotografie.
• Rekvizity často už určujú samotnú myšlienku obrazu. Fotograf sa nemusí často ďalej zamýšľať nad myšlienkou obrazu, ak používa výrečné rekvizity. Rukoväte v erotických fotografiách automaticky vyvolajú u diváka príbeh. To isté platí pre kovbojskú čiapku a - pištoľ, ktoré používa detský model. Aj tu je téma „Divý Západ“ divákovi ihneď jasná.
• Rekvizity sú často ako bodka nad i. Alebo ako soľ v polievke: malá prísada s veľkým účinkom!
Obrázok 6.7: Tento vrtuľník sa hodil k motívu nielen farebne. A pre modelov je oveľa príjemnejšie, ak majú zamestnané ruky. Nikon D2X s 1,4/50mm Nikkor. 1/60 sekundy, clona 5,6, ISO 200.
(Foto © 2007: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Kedykoľvek uvidíte skvelé rekvizity: Chyťte! Určite príde fotoshoot, pri ktorom ich môžete použiť! Ak si rekvizity kupujete vždy priamo pred svojimi fotoshootings, isto necháte ležať tie najlepšie kusy a pre seba si vytvoríte zbytočný stres, keď krátko pred dôležitým fotoshootom zúfalo hľadáte vhodné doplnky. Takže: Chyťte sa toho, ak uvidíte niečo výnimočné!
Obrázok 6.8: Nielen deti, aj dospelí modely sa radi obliekajú! Dobré, že existujú obchody, ktoré predávajú karnevalové predmety celoročne. A dobre, že existujú internetové platformy ako ebay, kde môžu aj tí, ktorí nežijú v Düsseldorfe, Köln oder Mainzi, kúpiť karnevalové veci. Nikon D3S s 2,8/105mm Micro Nikkor. 1/160 sekundy, clona 4, ISO 500.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Existuje ďalšia výhoda použitia rekvizít: Fotografka alebo fotograf sa už vopred pred samotnými zábermi mentálne zaoberá fotoshootom. Podľa mňa je to v zahraničí zárukou toho, že zábery budú (lepšie) úspešné.
Obrázok 6.9: Na Ibizii, počas jedného z mojich fotoworkshopov pred pár rokmi, sme všetci spoločne večer navštívili mesto Ibiza, kde sme v suvenírovom obchode objavili tento lúč s šípmi. Mal stáť len 12,90 eur; zlatý kúsok ako rekvizita. Nikto však z účastníkov si ho nekúpil, aj keď sa im veľmi páčil. Radšej si kúpili tričká, vypili si pivo alebo zjedli zmrzlinu. Nikto si však lúč nekúpil.
Po skončení workshopu som náhodou opäť prechádzal popri obchode. Tentoraz som si ho zobral, pretože som mal so sebou modelku, s ktorou som chcel ešte fotiť (pretože počas workshopov k tomu nedôjde). Keďže som zlý, poslal som po urobení fotografií všetkým účastníkom túto fotografiu e-mailom. Nikto z účastníkov už nikdy nezabudne kúpiť vhodnú rekvizitu! ;-)
Od spomínaného workshopu je téma "rekvizity" súčasťou denných úloh, ktoré zadávam mojim účastníkom. A s úspechom: Výsledky sú pri tejto téme vždy oveľa lepšie ako pri nespracovaných fotoshootoch.
(Foto © 2009: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Umiestnenie širokouhlých objektívov s rozvahou
Širokouhlé objektívy nie sú vhodné len na fotografovanie krajín. Aj v modelovom fotení sa môžu efektne využiť. Ak sú správne využité, dokážu dokonca predĺžiť nohy modela. (Ak sú použité nesprávne, deformujú krásu tváre nepekným spôsobom.)
Zásadný je uhol, v ktorom je držaná kamera. Ak fotíme v zvislom formáte zdola nahor z nízkej perspektívy, tak deformujeme nohy stojacich modeliek. Táto deformácia vyzerá ako natiahnutie; a ktorý model by nechcel mať dlhšie nohy? Fotograf je preto obľúbeným s modelkami, ktorý ovláda natiahnutie nôh.
Avšak treba dávať pozor, aby natiahnutie nebolo príliš extrémne. Čím diskrétnejšie, tým lepšie! Na dosiahnutie tohto efektu je potrebné širokouhlé objektív. Čím kratsšia ohnisková vzdialenosť objektívu, tým extrémnejšia je deformácia. Takže prosím, použite s opatrnosťou! Zvláštnu pozornosť treba venovať nohám modela!
Pretože tie sú pri stojacom modele prirodzene bližšie k objektívu, čo znamená, že tu deformácia vyniká najviac. Problém: Každý model si želá mať krásne štíhle a dlhé nohy – ale nie obrovské nohy. Takže je potrebné nájsť kompromis.
Obrázok 6.10: Len skúsení fotografi vedia spozorovať skreslenie nôh modelu spôsobené širokouhlým objektívom. Až po druhom pohľade si všimnete, že aj nohy vyzerajú väčšie ako obvykle... Nikon D4 s 2,8/24-70mm Nikkorom. 1/200 sekundy, clona 22, ISO 100. Na dramatickú svetelnú atmosféru tu bol použitý Elinchrom Ranger Quadra RX Hybrid s bleskovou hlavou.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 6.11: Vodorovné formátovanie s ležiacimi modelmi dosiahnete skreslenie, keď necháte nohy modela šikmo smerovať do jedného z dolných rohov formátu fotoaparátu. Ak sa potom fotoaparát opäť ľahko nakloní hore (ak model ľahko leží, ako tu), efekt sa ešte zvýrazní. Nikon D3X s 2,8/14-24mm Nikkorom. 1/250 sekundy, clona 22, ISO 100.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Anschnitte
Neprikladám veľký význam fotovýtvorkám a pravidlám o tvorbe obrazu. Radšej vytváram a fotím intuitívne, podľa pocitu. Raz som sa v fotografickej príručke dočítal, že portréty by sa nemali fotografovať do strihu. Prečo vlastne nie?
Obrázok 6.12: Dôležitý je výsledok! Pri mojich fotografiách mi nezáleží na tom, čo si o nich myslia ostatní. Hlavná vec je, že sa mi fotografia páči (a pri fotografovaní na objednávku mojim zákazníkom). Fotografovanie je zábavné len vtedy, keď môžete byť umelecky slobodní. Len tak môžete byť aj tvoriví. Preto robte svoju vlastnú vec! Necite sa príliš ohľadne toho, čo hovoria alebo píšu iní o vašich fotografiách. Nikon D3S s 2,8/105mm mikro Nikkorom. 1/125 sekundy, clona 3,5, ISO 200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Den Vordergrund mit einbeziehen
Fotografie získavajú na hodnote, keď získavajú hĺbku, napríklad keď sa zahrnie predný plán. Pri mojich modelových fotografiách rád používam konáre v lese alebo výčnelky múrov alebo nábytok, aby som ich rozmazané umiestnil do predného plánu (na strany fotografií). Tým sa zamera pozornosť diváka tunelom na objekt na fotografii. Fotografie tým pôsobia oveľa plasticky.
Obrázok 6.13: Tu som použil nábytok na vytvorenie plastického dojmu priestorovej hĺbky. Nikon D3S s 2,8/24-70mm Nikkorom. 1/80 sekundy, clona 4, ISO 400 (práve foto). 1/125 sekundy, clona 4, ISO 2500 (ľavé foto).
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Schräg fotografieren
Niektoré fotky pôsobia dynamicky, keď sú fotografované mierne skosené. Treba však dbať na to, aby držanie kamery nebolo príliš sklonené, pretože potom vyzerá, že fotografický záber sa kýva. Podľa mňa sú ideálne sklonenia medzi približne 10 až 20 stupňami.
Obrázok 6.14: Existujú motívy, ktoré priamo vyžadujú, aby sa fotografovali úplne rovno a správne. Iné zase získavajú na hodnote, keď sa fotia mierne skosené. Pôsobia tým dynamicky. Či skloním kameru a ako silno, závisí od mojho pocitu. Jednoducho vyskúšajte! Nikon D3S s 2,8/24-70mm Nikkorom. 1/250 sekundy, clona 4,5, ISO 1250.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)