Časť 1: Úvod
Časť 2: Vhodný výstroj
Časť 3: Veselé fotenie
Časť 4: Od tehotenského bruška po teenagera
Časť 5: Fotografovanie vnútri
Časť 6: Fotky vonku
Tipy na osvetlenie
Hľadajte pokojné alebo jednofarebné pozadia
Vždy v pohybe
Časť 7: Rodinný život
Časť 8: Tipy a triky (I)
Časť 9: Tipy a triky (II)
Časť 10: Uchovávanie, úprava a prezentácia detských fotiek
Text: Jens Brüggemann
Fotky: Jens Brüggemann (147), Leonie Ebbert (44), Elli Bezensek (61), Radmila Kerl (26), Ramona Prosch (5) a Kay Johannsen (4)
Náčrty: Jens Brüggemann (27)
Časť 6: Fotky vonku
Fotografovanie vonku je pre väčšinu ľudí ľahšie, pretože problém s správnym osvetlením sa - zdá sa - cez deň nevyskytuje. Okrem toho, na rozdiel od fotografií vo vlastnom byte, vonku máte k dispozícii dostatok miesta a nemusíte toľko dbať na výrez obrazu. Obidve názory sú správne a zároveň nesprávne.
Tipy na osvetlenie
Ak chcete urobiť snímky, ktoré vyčnievajú z mnohých detských fotografií, nestačí sa spokojovať iba s existujúcimi svetelnými podmienkami. Keby boli tieto ideálne, bolo by určite zlým nápadom zasahovať do osvetlenia aj napriek tomu pomocou osvetľovacích techník. Použitie osvetlenia nezáleží na princípe, ale výlučne na zlepšení podmienok fotografovania, aby sme dosiahli maximum (veľmi dobrú fotografiu) ak je to možné!
Avšak s „ideálnymi podmienkami“ máme zriedka dostatok; väčšinou je slnko príliš jasné, vzniknuté kontrasty sú príliš silné. Vtedy musíme zasiahnuť!
(Foto: Radmila Kerl)
Aké sú však ideálne podmienky pri fotografovaní vonku? Bohužiaľ, na túto otázku sa nedá odpovedať vo všeobecnosti. Neexistujú tie ideálne podmienky, ktoré by platili pre všetky situácie pri fotografovaní. To, aké svetlo je pre fotografa ideálne, záleží mimo iného na konkrétnej situácii, na zadanej úlohe a samozrejme aj na individuálnom vkuse fotografa.
(Náčrt: Jens Brüggemann)
Niektorí ľudia milujú silné bočné svetlo, iní zasa difúzne ranné svetlo nízko z profilu, ďalší milujú atmosférické protisvetlo. Pod akýmikoľvek podmienkami je možné urobiť skvelé fotky, len je to oveľa jednoduchšie s pomocou bleskov, akumulátorových bleskových systémov, odrazidiel a/alebo difúzorov!
Vysokej kvality a jemné osvetlenie bez tvrdých tieňov sa dosiahne, ak sa slnko skryje za oblakom (alebo oblačnosťou), alebo aj pri súmraku. Toto difúzne svetlo je ideálne pre detskú fotografiu, pretože fotograf nemusí premýšľať o korekciách. Vždy to „vyhovuje“. Túto fotku som urobil so svojím Nikon D200 a objektívom 1,8/85mm (ISO 100, časová priorita pri clonovaní 7,1).
(Foto: Jens Brüggemann)
Takéto prirodzené, jemné osvetlenie je tiež ideálne pre detskú fotografiu, pretože - bez ohľadu na to, do ktorej oblasti neba fotíme - existujú rovnaké svetelné podmienky, bez silných kontrastov, bez obáv, že sa model dostane z tienov do priameho svetla. Deti sa môžu voľne pohybovať, nie sme obmedzení. Ideálne svetlo pre vzrušené deti, ktoré skáču, behajú, šantia, plazia sa, krúžia, atď. (Nikon D3 s objektívom Nikkor 2,8/300mm pri ISO 1250; 1/1250 s pri clonovaní 4,5).
Stieňové svetlo nás nezaväzuje na predom určenom mieste.
(Foto: Jens Brüggemann)
Naopak, ak nám silné slnečné svetlo komplikuje prácu. „Kde je svetla veľa, je aj tieňov veľa“ je známa fráza, ktorá platí aj pre fotografiu. Ak fotíte pri priamom slnečnom svetle, musíte prijať riziko, že buď svetlá budú vypálené (t.j. na hotovom snímku nebudú detaily), alebo že tiene nebudú mať detaily (t.j. budú čiernou farbou).
S týmto sa dá vysporiadať, ak si pomocou blesku zjemníte tiene, ako sa stalo aj na tejto fotke (slnko svietilo strmým tvrdým svetlom zhora). Fotografka použila Canon EOS 5D Mark II s 2,8/24-70mm pri ISO 200 (1/200 s pri clonovaní 11,0) a systémový blitz s automatickou expozíciou ETTL.
(Foto: Radmila Kerl)
Pekným dodatočným efektom sú jasne žiariace farby, ktoré sa dostanú, keď k existujúcemu osvetleniu pridáte blesk. Tento efekt je možné ešte zvýšiť, ak pozadie trochu podexponujete.
(Náčrt: Jens Brüggemann)
Ak chcete namiesto (priameho) blesku použiť mäkšie svetlo, môžete bleskovať systémovým bleskom (za predpokladu, že má schopný pohyblivý reflektor) proti odrazníku (tu: od California Sunbounce), aby sa odrazené svetlo javilo miernejšie a prirodzenejšie a najmä aby dopadalo na model ľahko zo strany a nie z predu, ako ukazuje toto svetelné snímanie pri svetle zachádzajúceho slnka (Nikon D2X s 2,8/105mm pri ISO 200; 1/60 s na clonu 4,8).
(Foto: Jens Brüggemann)
(Foto: Elli Bezensek)
(Náčrt: Jens Brüggemann)
(Foto: Elli Bezensek)
(Náčrt: Jens Brüggemann)
Tvorba s ohniskovými vzdialenosťami
(Foto: Leonie Ebbert)
Teleobjektívy sa často používajú na rozostrenie pozadia. To funguje - ceteris paribus - čím dlhšia je ohnisková vzdialenosť, čím otvorenejšia je clona vybraná a čím viac lalôčikov má clona objektívu. Čím je pozadie modelu ďalej, tým silnejší je efekt. Pri tomto snímke som použil 2,8/70-200mm na svojom D2X (ISO 200; 1/250 s na clonu 4,0).
(Foto: Jens Brüggemann)
(Foto: Leonie Ebbert)
(Foto: Jens Brüggemann)
Dávajte si pozor však na to, že pri použití širokouhlých objektívov môžete ľahko prehliadnuť rušivé predmety v pozadí snímky, ktoré potom neskôr pri spracovaní obrázka musia byť namáhavo odstránené, keďže sú zreteľné a ostré a nechcené chytia do očí každého diváka.
Hľadanie pokojných alebo jednofarebných pozadí
Aj keď pri rýchlych záberoch nezostane čas na hľadanie iných pozadí, často máte pri nerobených záberoch možnosť len tak rýchlo zmeniť meter doľava alebo doprava, aby ste týmto novým postavením dosiahli novú kompozíciu s možno lepším pozadím.
To však bude možné iba pri použití teleobjektívu. Pri širokouhlých ohniskových vzdialenostiach totiž krok doľava alebo doprava nič nezmení.
(Foto: Radmila Kerl)
(Foto: Jens Brüggemann)
(Foto: Jens Brüggemann)
Vždy v pohybe
Deti bežia pri hre a športe neustále, bez prestávky! Ale už ste niekedy videli dieťa, ako sa hrá a pomaly kráča? Ak sa doteraz ešte tak intenzívne nevenovali fotografovaniu detí, prvý moment vás jednoducho zahanbí; neviete ani, ako máte stíhať deti, kam bežia, prečo robia oblúky; natož aby ste vedeli, ako im najlepšie „číhať“ pri hre s fotoaparátom.
(Foto: Radmila Kerl)
Najjednoduchší spôsob, ako zachytiť potomkov „v akcii“ vonku, je naozaj číhať. Na to si nastavte váš fotoaparát na manuálny zaostrovací režim, potom čo ste si predtým vybrali najlepšie miesto a (ešte s automatickým zaostrením) ste zaostrovali na určitý bod, cez ktorý deti pravidelne prechádzajú. Táto metóda „láku na zaostrovanie“ je spoľahlivejšia ako akýkoľvek automatický zaostrovací systém, teraz už len musíte stlačiť spúšť v správny moment. Vyžaduje to trochu cvičenia, pretože samozrejme musíte stlačiť spúšť krátko pred tým, ako deti dosiahnu uvedený bod. Ale po niekoľkých pokusoch to určite zvládnete! (Nikon D200 s 1,8/85mm; ISO 100; 1/500 s pri clonovej hodnote 7,1).
(Foto: Jens Brüggemann)
Dôležité je, že nesústreďujete svoje zaostrovanie akoby vo „vákuu“, ale vyberiete si výrazný bod (ako napríklad na vyššie uvedenom obrázku bod stredu chodníka pre chodcov), ktorý je dobre viditeľný v hľadáčiku.
Na ceste to môže byť napríklad označenie vozovky alebo olejová škvrna, na lúke hromada zeme od krtka alebo palica. Rozhodujúce je, že ste schopní vybrať správny okamih a stisnúť spúšť, krátko predtým ako dieťa dosiahne tento výrazný bod.
