Tvorba obrázkov (časť 1)
Vedomá konštrukcia zloženia obrázka sa podľa môjho názoru nedá naučiť naspamäť. "Zlatý rez" a ostatné pravidlá tvorby obrázka sú pokusmi o vysvetlenie, prečo niektoré fotografie vyčnievajú z množiny; no nemali by sa brať ako pokyny na konštruovanie všetkých fotografií podľa týchto pravidiel.
Všetci mi známi fotografi stále zdôrazňujú, že svoju tvorbu obrázkov robia viac či menej nevedome. Proste "z pocitu". Ten, kto sa počas fotografovania musí dlho zamýšľať, premešká najlepšie momenty (najmä pri koncertnej fotografii).
Napriek tomu by ste si mali občas znova urobiť pár myšlienok o otázkach týkajúcich sa tvorby. Pri výbere obrázkov by ste sa mali stále pýtať, ktoré z vašich fotografií vynikajú – prečo sú o niečo lepšie ako ostatné – a prečo: Aký je ten malý, no rozhodujúci rozdiel? Ten, kto si tieto otázky pravidelne kladiete, získa aj cit pre účinnú tvorbu obrázkov a dlhodobo sa zdokonalí. Ten, kto vie o určitých efektoch, bude v rozhodujúcom momente potom aj (nevedome, dôverujúc svojmu pocitu) lepšie fotografovať.
Obrázok 7.1: Kapela z 80. rokov kultového ska Madness (najznámejší "uchozáchvat": Our House) na svojom koncerte v C-Halle v Berlíne dňa 24. októbra 2012. Nie je dosť, len fotografovať známe osobnosti hudobného priemyslu. K umelecky kreatívnej tvorbe s kompozíciou obrázkov, ovládaním expozície a zaostrovaním patrí aj schopnosť, ak chcete uspieť ako koncertný fotograf. Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 2,8/16-35mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 35 mm. 1/50 sekundy, clona 4,0, ISO 1 000.
(Foto © 2012: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
7.1 Netrhnite krk gitary
V koncertnej fotografii sa často stretnete s niekoľkými typickými tvorivými výzvami. Správne zobrazovanie gitaristu s gitarou je jednou z nich. K akému formátu obrazu bude toto motív najlepšie pasovať? Na výšku s veľa voľným miestom na bočnej strane, kde krk gitary potrebuje tenký priestor? Alebo na šírku, kde nebudú vidieť nohy umelca? A niekedy sa aj štvorcový formát osvedčí ako ideálny, najmä ak bola fotografia napríklad natočená mierne šikmo. Mali by ste však vyhýbať sa orezávaniu fotografií tak, aby vznikli "neformáty"; to sú formáty, ktoré sa výrazne líšia od bežných formátov (3:4, 2:3, 1:1). Pri prehliadaní takýchto fotografií sa divákovi obvykle dostaví nepriaznivý pocit; sú jednoducho "neharmonické", pretože sú neobvyklé (a nezodpovedajú ani bežnému pohľadu človeka a jeho potrebe po vizuálnej harmonii).
Obrázok 7.2: Ak je krk gitary odfotený na fotografii (vpravo), vyzerá to nejako "divne". Lepšie je ho odfotiť celý, ako sa stalo na ľavej fotografii. Alternatívne by sa však dalo urobiť aj štvorcovú fotografiu z motívu. Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 32 mm (ľavý obrázok) a 52 mm (pravý obrázok). 1/250 sekundy, clona 2,8, ISO 5 000.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.3: Radi používam štvorcový formát obrazu pri portrétoch hudobníkov (hlavne gitaristov a bubeníkov), pretože tak môžem dobre odrezať zbytočný priestor (pozadie pódia), ktorý často ruší. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 185 mm. 1/250 sekundy, clona 4,5, ISO 1 000.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
7.2 Nepríjemný mikrofón
Mikrofón aj mikrofónový stojan sú predmety, ktoré – v závislosti od miesta záznamu a držania rúk – buď (občas veľké) časti tváre spevákov zakrývajú, alebo na ne hádžu tmavé tiene. Obe situácie na fotkách vyzerajú zle, a preto je úlohou koncertného fotografa vybrať si pozíciu, ktorá toto buď zabráni, alebo aspoň zmierni.
Sú tiež držania rúk, pri ktorých ruka speváka (alebo najmä rapera) zakrýva tvár hudobníka tak, že sa nedá vytvoriť použiteľné portrétné foto. Aspoň z pozície orientovanej frontálne na hudobníka.
Jan Delay na svojom koncerte 20. augusta 2010 na festivale v Bochum/Witten. Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 36 mm. 1/2500 sekundy, clona 3,5, ISO 5 000.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.5: Mikrofón aj jeho stojan nám koncertným fotografom často spôsobujú problémy. Často zakrývajú príliš veľké časti tváre, alebo na ňu vrhajú nepekné tiene na bradu a krk umelca. Ak sa fotograf umiestni (ako je to na tejto fotografii) mierne šikmo pred speváka, problémy sa vyskytnú len veľmi zriedka. Ak však stojíme priamo pred ním, mikrofón zakrýva príliš veľa z tváre. (Pre lepšie pochopenie si predstavte vo svojej mysli, že poloha fotoaparátu na tejto fotografii by bola o malý kúsok viac vľavo, takže by fotograf stál priamo pred spevákom... Frontálny pohľad spolu s perspektívou zhora, zo žumpy, by nepriniesli žiadny použiteľný výsledok). Patrice & Shashamani Band na koncerte 17. novembra 2005 v Berlíne.
(Foto © 2005: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Lepšie je vtedy zmeniť miesto fotografovania a speváka zobrať (alebo speváčku) viac zo strany, ale stále z frontálneho pohľadu.
Poznámka: Pri spevákoch, ktorí držia mikrofón v pravej ruke, je najvýhodnejšie fotografovať ich zo skoša zľava vpred (z pohľadu speváka). Ak by ste ich zahrali zo skoša zprava vpred (znova z pohľadu umelca), zakryje sa nielen mikrofón, ale aj ruka speváka jeho (alebo jej) tvár. Pre ľavákov platí rovnaké pravidlo, len presne naopak.
Obrázok 7.6: Pri praváckych spevákoch nie je poloha kamery zo skoša zľava vpred tak optimálna, pretože okrem mikrofónu zakrýva aj ruka speváka časti tváre (pozrite ľavý obrázok). Poloha sprava od speváka je potom vhodnejšia. Na pravom obrázku som stál výrazne vpravo od speváka, takže som mohol urobiť profilovú fotografiu, pri ktorej nevadilo ani mikrofón. Tim Bendzko na koncerte 24. augusta 2012. Nikon D4 s 1,4/85-mm-Nikkorom. 1/400 sekundy, clona 3,2, ISO 3 200.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Poznámka: Ak zistíte, že poloha záznamu nie je optimálna, mal by sa zmeniť, aj keď tým príde o cenný čas. Je lepšie urobiť menej fotografií, ale vo vyššej kvalite (z hľadiska kompozície obrázku), než fotiť výlučne priemerné fotografie.
7.3 Aj zachytiť detaily
Fotografi na koncertoch sa zameriavajú najmä na fotografovanie (najznámejších) hviezd. V najlepšom prípade sa ešte zachytí aj kapela ako celok. Oba prístupy sú z hľadiska komerčného a redakčného využitia fotografií v poriadku. Redakcie nevyžadujú druhý ani tretí rad umelcov, ale len tie najznámejšie osobnosti hudobného priemyslu.
Avšak možnosti predaja je možné výrazne rozšíriť, ak sa fotia aj atmosférické fotografie z diania na a za pódiom a z koncertnej sály.
Predovšetkým detailné fotografie, napríklad hudobných nástrojov, sú vhodné na zverejnenie v nejakej (neutralnejšej) forme. Buď ako vizualizácia koncertov všeobecne, ako obal CD alebo celkovo ako symbol pre (odpovedajúcu hudobný nástroj) hudbu. Elektrická gitara napríklad predstavuje celosvetovo známy symbol pre rockovú hudbu.
Obrázok 7.7: Detaily niekedy prezradia viac ako „celok“. Navyše sú často ľahšie „zlaťáka“, pretože sú univerzálnejšie využiteľné ako portréty hudobníkov (ale nie v redakčnej časti; tam sú portréty hudobníkov samozrejme žiaducejšie ako abstraktné detailné fotografie). Nikon D3S s 1,4/85-mm-Nikkorom. 1/160 sekundy, clona 2,2, ISO 1250.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
7.4 Zachytiť mimiku umelcov
Fotografovanie koncertov je akčná fotografia. Fotografie z úžasného vystúpenia a akrobatických tanečných čísel sú rovnako žiadané ako náladové zábery s úžasnými svetelnými efektmi na pozadí. Napriek tomu by mali dobrí fotografi okrem toho dbať aj na zachytenie mimiky zapojených účinkujúcich, pretože tá často hovorí viac ako tisíc slov.
Obrázok 7.8: „Uuuhps … Myslel som si to práve?“ zdá sa, že si gitárista počas Bochum Total-festivalu práve pýta. Zachytenie mimiky umelcov robí koncertnú fotografiu zaujímavou a rozmanitou. Bolo by nepríjemné a nudné, keby všetci hudobníci na svojich koncertoch len stoja chladní a nezaujímavo na pódiu. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkorom. 1/500 sekundy, clona 4,5, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Skutočná radosť a nadšenie z privítania fanúšikov, sústredená hra na gitaru, uľavený výraz tváre alebo nadšený zanietený do hudby sú všetko momenty, ktoré sa oplatí zachytiť na fotografiách.
Obrázok 7.9: S akým zanietením Cecilia Bartoli (tu počas koncertu v Berlínskej filharmónii 17. novembra 2007) absolvuje svoje vystúpenia, je dosť dobre vidieť na tomto záberi. 
(Foto © 2007: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Poznámka: Koncertná fotografia nežije len z úžasnej choreografie, náročného scénického dizajnu, premyslenej svetelnej show alebo úžasných tanečných výstupov. Predovšetkým portréty hudobníkov sú tie, ktoré publikum obzvlášť rado pozera.
Ak hviezdy na pódiu nezobrazujú len svoje profesionálne nacvičené pohyby a tvár ako stvárneniu „oficiálnej“ (väčšinou vždy úsmevnej) masky, ale občas aj úprimné, nezakomponované prejavy, môže byť koncertný fotograf oprávnene hrdý, že zachytil špeciálny („intímny“) okamih.
Pretože hudobní fanúšikovia chcú občas vidieť/poznať aj skutočnú „osobnosť“ za fasádou.
Obrázok 7.10: Sunrise Avenue na koncerte na ZFR v Bochume 27. augusta 2012. Koncentrovaný-bolestný výraz tváre gitáristu prezrádza, s akou vášňou sa tu hudba robí. Nikon D4 s 1,4/85-mm-Nikkorom. 1/1000 sekundy, clona 2,5, ISO 2500. Priorita clony (časový automat).
Obrázok 7.11: Hrať na bicie je tvrdá, potná práca. Predovšetkým keď sedíte priamo pred (horúcim) reflektorom. Skutočnosť, že hudobníci napriek všetkému hrajú s plným nasadením, často demonštruje mimika. Ukazuje vášeň, ktorú umelci pre svoju hudbu prejavujú. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkorom pri použitej ohniskovej vzdialenosti 180mm. 1/400 sekundy, clona 4,0, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
7.5 Udržiavanie očného kontaktu s umelcom
Fotografie osôb (platí to najmä pre fotky celebrít, ako napríklad hudobníkov) pôsobia najintenzívnejšie, ak osoba na nich priamo hľadí do kamery. Pre diváka sa potom javí, akoby hudobník naňho pozeral. Priamy pohľad do kamery je preto šťastnou náhodou, ktorú každý koncertný fotograf rovnako poteší a zároveň poponáhľa (takýto očný kontakt trvá nikdy dlhšie ako zlomok sekundy).
Napriek tomu by sme sa mali dôsledne vyhýbať aktívnemu požadovaniu priameho pohľadu, napríklad tým, že sme umelcovi na pódiu kývali, alebo sme robili inú vec, aby sme upútali pozornosť, pretože takéto správanie ruší a odvádza hudobníkov. Ak tým dochádza k dočasnému prerušeniu perfektnej realizácie koncertu alebo akýmkoľvek iným spôsobom ruší svoj priebeh, fotograf sa musí vysporiadať so strážou (ak bolo rušenie postrehnuté).
Obrázok 7.12: Je vždy zaujímavé, keď mi niektorí hudobníci priamo hľadia do kamery. Tento očný kontakt má niečo osobné a nakoniec takto hľadí aj na diváka na fotografii. Prekvapene potešený výraz tváre tohto umelca bol výsledkom, pretože som na tento koncert použil svoj umelom značený fotoaparát Nikon D4 spolu s objektívom v príslušnom dizajne (fotografie nájdete na www.pimpyourcam.de). Nikon D4 s 1,4/85mm-Nikkorom. 1/1600 sekundy, clona 2,0, ISO 2500.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.13: Spevák Roger Hudgson na svojom koncerte v Admiralspalast v Berlíne dňa 14. mája 2013. Hudobníci na pódiu musia opakovane vytvoriť priamy očný kontakt s publikom, aby videli ich reakcie. Stáva sa aj to, že pohľad zasiahne niektorých fotografov. Canon EOS-1D X s EF 2,8/400mm. 1/250 sekundy, clona 2,8, ISO 2 500.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Poznámka: Ak sa naskytne príležitosť, že jedno z hudobných osobností na vás hľadí do kamery, určite si tento okamih zachytejte, aj keď nie všetky „zložky“ fotky nie sú dokonalé. Radšej menej dokonalý výrez fotografie alebo suboptimálna expozícia ako zmeškaná šanca na fotografiu, pri ktorej hviezda hľadí priamo do vašej kamery.
7.6 Fotografovanie pri použití hmlistého efektu
Hmla a osvetlenie sú na koncertoch neoddeliteľne spojené. Musíme si uvedomiť: Svetlo v miestnosti bez prachu a hmla nie je viditeľné (len keď svetlo dopadne na objekt). Fotogenické svetelné lúče, ktoré sú na koncertoch tak typické, by neboli prítomné, ak by neprevádzali svoju prácu aj hmlisté stroje. Jedine vtedy sa svetlo dostáva aj náležite do popredia! V praxi to znamená, že aj keď sme ako fotografi na hmle závislí (aby sme mali efektívne osvetlené pódia), musíme zároveň dbať, aby sa hmla nepredierala pred hudobníkov a nezakrývala nám jasný pohľad na umelcov.
Obrázok 7.14: Blackmail na koncerte dňa 12. júla 2013. Portrét speváka v poslednej sekunde: Keď sa objaví hmla a prekryje pred členmi kapely, fotografi už nemôžeme urobiť nič iné, len čakať, kým sa toto hmlisté závoje opäť rozostria. Tu som ešte stihol urobiť niekoľko záberov, kým aj mne hmla zatienila jasný pohľad. Obvykle výmena speváka v kapele znamená, že sa táto potýka s akceptačnými problémami u fanúšikov. Inak je to u Blackmail: Spevák Mathias Reetz je členom kapely od roku 2010 a kapela („Nemecký najznámejší indie-rockový tip“; založená v roku 1994) je živejšia ako kedykoľvek predtým, čo dokázala na úspešnom vonkajšom festivale Bochum Total v lete roku 2013! Nikon D800 s 2,8/70-200mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 200mm. 1/320 sekundy, clona 5,6, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
7.7 Ukazovať pôvod svetelných kužeľov
Ako už bolo uvedené, lightshow na koncertoch by nemala mať také obrovské význam v rámci choreografie, keby súčasne nebola hmla schopná urobí viditeľnými svetelné kužeľy. Fotografie, na ktorých sú síce väčšinou viditeľné svetelné kužeľy, ale nezobrazujú pôvod svetiel, pôsobia „nedokonale“ a „neúplne“.
Divák (nevedome) očakáva, že na fotografiách u svetelných kuželov uvidí aj reflektory ako miesto ich pôvodu. Dávajte teda pozor na kompozíciu svojich fotografií!
Obrázok 7.15: Vyzerá to nepekné, ak svetelné kuže nezobrazujú svoj pôvod (zdroj svetla). Skrátené fotenie pôsobí akosi „rušivo“. Samozrejme, nikdy nemôžeme zobrazit všetky reflektory ako pôvod svetelných kuželov; ale aspoň u tých najdôležitejších (najvýraznejších) by sme to mali skúsiť. Nikon D3S s 2,8/24-70mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 28mm. 1/500 sekundy, clona 2,8, ISO 5.000. Clonová priorita (Časová automatika) so zameraním expozície na bod.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
7.8 Zameranie kompozície fotografií (tiež) podľa svetiel
Kto chce nielen dokumentovať koncert, ale aj kreatívne navrhnúť, nemôže sa vyhnúť premýšľaniu o tom, kde presne by mali byť zaznamenaní jednotliví členovia kapely. Na to nemusí byť vždy nutné opustiť svoju pozíciu. Často už menšia zmena snímkového uhla stačí na to, aby bol umelec napríklad zachytený priamo pred jedným zo svetiel.
Tieto malé zmeny perspektívy (zvyčajne stačí bočný pohyb horného tela pri zachovaní stanoviska) sú efektívnejšie, čím bližšie je k nám fotografovaná hudobná osobnosť na pódiu.
Keď je osoba na fotografovanie ďalej, budú potrebné zmeny našej polohy.
Obrázok 7.16: H-Blockx (tu so spevákom a zakladateľom kapely Henning Wehland pred svetlovodným kuželom) pri svojom koncerte 31. augusta 2010 na ZFR v Bochum/Witten. Nikon D3S s 2,8/24-70mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 70mm. 1/640 sekundy, clona 2,8, ISO 6.400.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
7.9 Nezabudnite na skupinovú fotografiu kapely
Je to síce nie celkom jednoduché zrealizovať, no takmer nevyhnutné je zobrať všetkých členov kapely na (skupinovú) fotografiu.
Často sú len „vokálni frontmani“ alebo „frontmanské“ členky kapel fotografovaní novinármi. V tomto bode pri priamej blízkosti hviezdy v predu presahuje vždy čoraz hustšie tlačenie a strkanie pri boji o najlepšiu pozíciu pre fotografovanie.
Napriek tomu majú aj fotky celej kapely svoju osobitnú hodnotu; a to nie len v prípade nových obsadení. Preto sa snažte pri každom koncerte aspoň raz urobiť podarenú (celkovú) skupinovú fotografiu!
Z hľadiska dizajnu je to vždy výzva, pretože jednotliví hudobníci sa nemusia nutne stav podriadenia artikulovane radené vystupovať (vyňali sú napríklad: Kraftwerk; ale aj mnohé chlapčenské a dievčenské skupiny, kde tanečná choreografia predpokladá istý poriadok počas vystúpenia).
Obrázok 7.17: Mnohé skupiny majú 1 až 2 najdôležitejších členov, zatiaľ čo ostatní hudobníci sa často menia (príklad: BAP). Väčšinou stačí fotografovať frontmana. Fotografie ostatných členov kapely (alebo aj hosťujúcich hudobníkov) sa obvykle (na redakcie a pod.) nepredávajú. Existujú však aj kapely, kde by ste sa mali snažiť o zachytenie všetkých členov; najlepšie na jednom spoločnom obrázku. The Temptations (tu na koncerte v Berlíne dňa 2. novembra 2007) rozhodne patria medzi ne, aj keď ich pôvodné zloženie z roku 1960 dávno neexistuje. Počas európskeho turné 2007 boli prítomní Otis Williams (jediný zakladajúci člen), Ron Tyson Terry Weeks, Walter Herndon a Bruce Williamson. The Temptations boli mimochodom v roku 1999 zaradené do Sály slávy vokálnych skupín.
(Foto © 2007: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 7.18: Ak sa členovia skupiny pohybujú tak tempom ako Culcha Candela (tu na svojom koncerte dňa 20. augusta 2011 na festivali v Bochum/Witten), nie je jednoduché urobiť fotografiu, na ktorej sú všetkých 6 členov kapely (a to ešte tak, aby neboli zakrytí inými hudobníkmi/tanečníkmi). Ich súčasná zostava pozostáva z Johnnyho Strangeho, Itchybana, Larsita, Mr. Reedoo, Don Cali a DJ Chino (na fotografii vpravo vzadu). Nikon D3S s objektívom 4,0/24-120 mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/400 sekundy, clona 4,0, ISO 3 200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Poznámka: Na mnohých koncertoch sa skupina nakoniec rozlúči tak, že sa navzájom chytnú a spoločne sa postavia pred publikum v rade. Ideálny motív pre fotografiu celej skupiny. Avšak len výnimočne (napríklad na festivaloch „free-and-open-air“) je možné fotografovať posledné piesne. Bežnou praxou na koncertoch je stále, že fotografi môžu fotografovať len počas prvých troch skladieb.
7.10 A neprehliadnite ani bubeníka
Jedno člen kapely je fotografmi veľmi často prehliadaný: bubeník! Je to pravdepodobne kvôli tomu, že počas celého koncertu sedí za svojou „bici skríňou“ a na rozdiel od ostatných členov kapely nemá možnosť postaviť sa na pódium do popredia. Bubeníci vykonávajú svoju prácu sústredene a efektívne – zvyčajne bez „šou“ (okrem pôsobivých sól na bicí).
V plnom fyzickom nasadení sú väčšinou všetci fotogenickí, preto pri fotografovaní na koncerte vždy dbajte aj na týchto dôležitých členov kapely.
Obrázok 7.19: Bubeníci patria medzi tých, ktorí sú najmenej fotografovaní členovia kapely. Nieto divu, často sa „skrývajú“ takmer vždy na zadnom konci pódia. Tu som mohol zachytiť bubeníka Samiho Osalu z Sunrise Avenue (fínska rocková kapela, ktorá má tiež v repertoári popové piesne a balady) v plnom nasadení (koncert dňa 27. augusta 2012). Nikon D4 s objektívom 1,4/85 mm-Nikkor. 1/250 sekundy, clona 2,2, ISO 3 200. Priorita clony (automatický čas).
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
