Nastavenia kamery pri práci so štúdiovými a mobilnými bleskovými systémami
Mnoho fotografov je zvyknutých nechať takmer všetky nastavenia fotoaparátu vykonávať. Tento „starostlivo-použitelný balík“ síce vo väčšine (štandardných) prípadov poskytuje použiteľné výsledky, ale existuje dosť výnimočných situácií, v ktorých by automatické nastavenia poskytli nesprávne výsledky.
Aj pri fotografii s použitím bleskových systémov je potrebné opustiť „automatický režim“. Fotí sa manuálne. To však nie je nijako zložité, čo dokazujú nasledujúce informácie.
Obrázok 7.1: Pri práci so štúdiovými bleskovými systémami je potrebné dbať na správne nastavenia kamery, aby sa dosiahli požadované výsledky. Tieto nastavenia však nie sú nijako zložité a po niekoľkých fotografovaných scénach sa stanú rutinou. Krátka kontrola na začiatku každého fotenia ukáže, či sú všetky nastavenia správne.
Štandardne sa odporúčajú nasledujúce nastavenia kamery:
Obrázok 7.2: Sú tu uvedené štandardné nastavenia kamery pri práci s bleskovými systémami. V závislosti od situácie (napríklad, či fotím vo zatemnenej štúdiu alebo pri zmiešanom osvetlení) a požiadaviek (napríklad, ak sa majú robiť športové fotografie alebo fotenie vonku) môžu byť potrebné odlišné nastavenia kamery, aby sa dosiahol daný požadovaný efekt.
| Parameter | Nastavenie kamery | Komentár |
| Balans bielej | Denné svetlo 5 500 K (symbol slnka) | pozri 1. |
| Rýchlosť | Jednotlivý snímok | pozri 2. |
| ISO citlivosť | Najnižšia hodnota ISO: 100 alebo 200 | pozri 3. |
| Výber programu | Manuálny režim (M) | pozri 4. |
| Závierka | 1/125 sekundy | pozri 5. |
| Clona | Podľa výberu fotografa | pozri 6. |
- Blesky navrhnuté pre fotografické účely dodávajú svetlo, ktoré zodpovedá strednému dennému svetlu 5 500 Kelvinov. Preto sa nastavuje balans bielej na kamere na symbol slnka. Profesionálne bleskové systémy poskytujú konštantnú farebnú teplotu aj pri zmenách výkonnosti (znížení). To neplatí pre lacné blesky, ako sú často ponúkané na internete.
Nastavenie balansu bielej na Automatiku by bolo nesprávne; vedie k nestálym a nesprávnym výsledkom. Iné nastavenie balansu bielej môže byť užitočné, ak sa chcú dosiahnuť určité efekty (napríklad farebné úpravy).
Obrázok 7.3: Predovšetkým pri reklamných fotografiách ide o to, aby farby produktu boli zobrazené čo najrealistickejšie a aby sa napríklad lak dobre prejavil. To je obzvlášť dôležité, ak sa má fotografovať veľký počet produktov, ktoré majú byť zverejnené spolu v katalógu. Nesmie dochádzať k zmenám farebnej teploty. Konštantná denná teplota aj po dlhodobejšom používaní je preto dôležitým kritériom profesionálneho bleskového systému. Stále nastavenie balansu bielej na denné osvetlenie (symbol slnka) zabezpečuje konzistentnú farbu z kamery.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.4: Tu som výnimočne zmenil balans bielej na kamere. Namiesto symbolu slnka som nastavil symbol žiarovky. Len tak som dosiahol, že plátno v pozadí, na ktoré sa blyskalo, vyzerá chladnejšie (modro). Aby model nezískal odtieň farby, osvetlil som ho vstavaným svetlom. Týmto spôsobom možno dosiahnuť farebné efekty len prostredníctvom fotografie; úplne bez následnej úpravy obrazu!
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Ak chcete presne pochopiť postup, pozrite sa na moju novú foto-knihu „Fotografovanie modelov: Profesionálne poznatky o kráse, móde a erotike“ s DVD so viac ako 8 GB zábermi z výroby vrátane tohto postupu) (s vydavateľstvom mitp, 39,95 eur, ISBN 978-3826692123).
- Niektoré bleskové systémy dokážu držať krok aj s rýchlosťou sériového snímača mnohých DSLR fotoaparátov, ale pri vyššej svietivosti blesku je to nereálne. Takže: Nastavte jednotlivú rýchlosť; okrem prípadu, keď fotíte pohybujúce sa objekty, kde chcete, aby sa také výkonné bleskové systémy blysli vo veľmi krátkych časových intervaloch za sebou.
- V normálnom prípade si vyberiete najnižšiu hodnotu ISO, pretože tak je obrazová kvalita najlepšia (žiadne zrniečko).
Je však potrebné dbať na to, že používate „skutočné“ hodnoty ISO a nie napríklad nastavenie „L1.0“ (alebo podobné označenie). Toto nastavenie by síce zodpovedalo zníženiu hodnoty ISO o jedno clonové číslo; ale kvalita obrazu by potom bola výrazne horšia.
Obrázok 7.5: Použite iba v núdzi: Nastavenie L 1.0 matematicky zodpovedá 50 ISO. Vzhľadom na horšiu kvalitu sa odporúča použiť vyššiu skutočnú hodnotu ISO (ISO 100; u niektorých modelov Nikon DSLR aj ISO 200). Symbol slnka (vpravo na obrázku) označuje, že balans bielej (WB) je nastavený na denné svetlo.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de) - Pri použití bleskových systémov sa fotí v ručnom režime. Tri expozičné parametre Čas, Clona a ISO citlivosť sa manuálne nastavujú. Čím, že si sami „nies iete svetlo“, prichádza štvrtý parameter: (vo zvoliteľnom rozsahu) intenzita blesku.
Obrázok 7.6: Ak sa nechcete spoliehať len na existujúce denné svetlo (napríklad preto, že v lete pri priamom slnečnom žiarení dochádza k extrémnym kontrastom) alebo ak chcete na estetické účely pridať ďalšie svetlo, k trom expozičným parametrom Čas uzávierky, Clonové číslo a ISO citlivosť pridávame aj parameter Intenzita blesku. Na rozdiel od mnohých začiatočníkov je vonku, aspoň ak chcete s denným svetlom „zápasiť“ (zvládanie kontrastov!), potrebné veľa svetla.
Pre túto fotosériu (ktorú som vytvoril pre erotický kalendár a fotografoval som ju v auguste pri veľkom slnečnom svetle) som použil dva generátory: jeden s výkonom 2 400 WS a druhý s výkonom 1 200 WS. V interiéroch je to presne naopak: Keďže je v interiéroch už tak aj tak „relatívne tmavo“, potrebuje sa len málo svetla, aby sa stalo „dostatočne jasné“.
(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Automatika fotoaparátu (nech už je to Programový, Časový- alebo Clonový automatický režim), by merala existujúce nepretržité svetlo (vrátane nastaveného svetla bleskovej sústavy), čo by viedlo k nesprávnemu osvieteniu, ak by sa ešte spustil aj blesk.
- Blesková synchronizačná doba fotoaparátov sa vzťahuje na systémové blesky. Ale nie na štúdiové alebo outdoor bleskové sústavy, ktoré často poskytujú veľmi vysoký výkon. často uvedený synchronizačný čas blesku 1/250 sekundy môže byť v niektorých situáciách pri použití bleskovej sústavy príliš krátky (časť obrazu by sa potom stala čierna). Preto sa odporúča zvoliť uzávierkový čas pod týmto časom. Niekedy môže fungovať aj 1/200 sekundy, ale radšej zvoľte ešte dlhší čas. Odporúčaný sa považuje 1/125, aj keď 1/160 sekundy zvyčajne funguje.
Riziko rozmazania obrazu je takmer zanedbateľne malé (a aj len potenciálne relevantné v prípade miešaného osvetlenia): V zatemnenom miestnosti bez ďalších svetelných zdrojov zamrazí krátky blesk akékoľvek pohyby; dokonca pri uzávierkových časoch mnohých sekúnd alebo dokonca minút.
Obrázok 7.7: V zatemnenej miestnosti zamrazí blesk akýkoľvek pohyb. Najmodernejšie bleskové sústavy dosahujú najkratšie časy svietenia blesku (t0.5) 1/20.000 (napríklad broncolor „move“) alebo dokonca 1/25.000 sekundy (napríklad Profoto „Pro-B4“). Na zachytenie športovkyne pri skákaní na trampolíne bez akéhokoľvek pohybového rozmazania však takéto ultra krátke časy výboja blesku sú vôbec nepotrebné.
Hoci výkon blesku závisí nielen od intenzity, ale aj od doby žiarenia blesku, všetko sa to odohráva v oblasti tisícin sekundy. Úplne postačujúci pre väčšinu fotografických úloh, aj keby ste nemali žiadnu z týchto dvoch uvedených sústav. (Extrémne krátke časy výboja sú relevantné najviac v prípade, že chcete zachytiť lietajúci gulomet).
Obrázok 7.8: Na zachytenie veľmi slabého žiarenia oboch neonových tyčí som použil relatívne dlhý čas expozície (1/8 sekundy).
(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.9: V inak zatemnenej štúdii bol zásluhou bleskov osvietený model dostatočne ostrý.
- Clona je umeleckým prvkom fotografa. Výber ovplyvňuje rozsah hĺbky ostrosti. Pri portrétoch preferujeme často veľkú clonu (veľké otvory, malé čísla clony, malý rozsah hĺbky ostrosti). Pri produktových fotografiách pre reklamu naopak malú (malé otvory, veľké čísla, veľký rozsah hĺbky ostrosti).
Obrázok 7.10: Pri produktových fotografiách, kde je dôležité, aby bol celý motív jasný a zreteľný (a ostrý), sa používajú malé clony (v tomto prípade bola to clona 22). Na túto snímku som použil 2,8/105mm mikro objektív Nikkor.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.11: Pre túto snímku som použil rovnaký objektív pri clonovaní 4,5.
(Foto ©: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Mnoho fotografov však bohužiaľ postupuje nasledovne: Zapnú bleskovú sústavu, ponechajú nastavený výkon, ktorý zvyčajne zostal nastavený z predchádzajúceho záberu, a zvolí clonu podľa toho. Lepšie je premýšľať nad tým, aký efekt sa má dosiahnuť a aká clona je na to najvhodnejšia. Intenzita umelého svetla sa potom zvolí podľa toho.
Obrázok 7.12: Práve pri tvorbe portrétov hrá clona podstatnú rolu. Ak sa zvolí otvorená clona, dosiahne sa krásny rozostrený efekt. Dôležité je zamerať sa na oči osoby fotografie. Fotografia bude považovaná za neostro, ak sú oči neostré. Ak sú však len oči ostré a zvyšok obrazu je neostrostný, divák stále pokladá fotografiu za ostrú. Nikon D4 s 2,0/200mm objektívom Nikkor. 1/125 sekundy, clona 3,5, ISO 125.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 7.13: Beauty-Dish je môj obľúbený svetelný tvarovací prvok pre výrazné portréty žien. Tu som použil P-Soft od broncolor. Nemá bielu, ale striebornú vnútornú výplň, čo svetlo ešte viac „oživí“.
Obrázok 7.14: Pre rovnomerné osvetlenie pozadia (teda bez prechodu) potrebujete dve svetlá na pozadie (tu som použil dve softboxy). Platí to najmä aj pre bielu pozadie, pretože táto rýchlo pôsobí sivastá namiesto bielej, ak nedostane dostatok svetla. Aby však model bol osvetlený len hlavným svetlom a nie ďalším pozadným svetlom, musí byť medzi modelom a pozadím dostatočná vzdialenosť. Odporúča sa minimálne 1,5 m.
(Fotografia © 2013: Jens Brüggemann - www.jensbrueggemann.de)
Poznámka
Je dôležité si jasne uvedomiť: Pri práci s bleskovými zariadeniami je potrebné vykonať niekoľko špecifických nastavení fotoaparátu DSLR (čas závierky 1/160 sekundy alebo dlhší, manuálne nastavenie), čo však nevedie k obmedzeniu tvorivého priestoru fotografa. Práve naopak! Je pochopiteľné, že musíme použiť čas závierky, ktorý zaručí, že fotografie nebudú čiastočne čierne. Aj napriek tomu však môžeme v rámci času „experimentovať“: od niekoľkých minút (alebo teoreticky aj hodín) až po 1/160 sekundy. (V závislosti od bleskového zariadenia, modelu a použitej bleskovej sily dokonca až 1/200 sekundy).
Avšak mali by ste si uvedomiť, že prostredníctvom použitia bleskového svetla musíme rozlišovať, aké sú účinky trvávacieho svetla a použitého bleskového svetla pri variáciách troch parametrov fotoreportážnej kamery:
• Zmeny citlivosti ISO ovplyvňujú účinky trvávacieho a bleskového svetla rovnakým spôsobom.
• Aj zmeny clonového nastavenia ovplyvňujú svietivosť obrazu: trvávacieho a bleskového svetla rovnakým spôsobom.
• Naopak, zmeny času závierky majú vplyv len na svietivosť trvávacieho svetla! Ak sa pracuje v rámci povoleného rozsahu (1/160 sekundy až niekoľko minút), zmeny času závierky nemajú vplyv blesku na svietivosť snímky.
Musíme si teda uvedomiť, že svietivosť snímky v zmesiách svetelných situácií sa skladá z podielov trvávacieho svetla a bleskového svetla. Zmeny času závierky vedú k posunu podielov: Čím dlhší je čas závierky, tým viac trvávacieho svetla dopadne na snímač (pri zachovaní rovnakého podielu blesku).
Náhľad
Najlepší bleskový systém nie je ničím platný, ak ho nie je možné efektívne („robiť veci správne“) a efektívne („robiť veci správne“) využiť. Čo všetko by ste mali vedieť o práci s bleskovými zariadeniami, zistíte v ďalšej časti tohto návodu: „Praktické tipy pri práci so štúdiovými a outdoorovými bleskovými zariadeniami“!
