Experimentálna fotografia z frustrácie a nudy. Fotoaparát a objektív (a samozrejme aj fotograf) boli priamo nad zemou. Napriek krátkej časovej záťaži 1/500 sekundy sú ľadové krystály už zobrazené ako krátka čiara. Canon EOS 5D Mark II, EF f2,8, 14 mm L II na clonu 22!! a ISO 640. Grubigstein, Lechtalské Alpy, Rakúsko.
Grubigstein, Lechtalské Alpy, december 2008. Opakovane ma fúkový vír na hrebeni vrchu násilne tlačil na zem. Ľadové krystály mučili pokožku ako ihly. Ľad a sneh sa dostali všade, do každého otvoru oblečenia, ale aj do každej ešte tak malej škály fotoaparátu a objektívu. Na protiľahlom vrchole Zugspitze boli v tomto popoludní nametené nárazy vetra do 180 km/h, pri teplote vzduchu mínus 16 stupňov. Zaoblený v anoraku a nákrčník, vo vetrovej maske a lyžiarskych okuliaroch som čakal na veci, ktoré prišli. Ležal som v snehu a len som sa jednoducho "vzdal", aspoň keď ma víry odnášali. Väčšinou sa oznámili zvukovou zmesou hromu a rýchlika. Ako som už povedal: Neuľahol som na Mount Evereste v snehu, ani na Mont Blanc, ale na vrchu Grubigstein s nadmorskou výškou 2232 metrov. Mojím cieľom bolo zachytiť obrovskú západnú stenu Zugspitze pri večernom svetle. Svetlo bolo dobré, motív bol nádherný, len fotografovanie bolo nemožné. Nedokázal som ani postaviť statív, ani v kľude vytvoriť obrázok. Jediné, čo sa mi podarilo, boli niekoľko autoportrétov a detaily snehových závejov vo víchrici. Ale už po niekoľkých záberoch boli fotoaparát a objektív úplne zaliaty ľadom a tak nepoužiteľné ...
Čo sa pokazilo? Mal som niečo robiť lepšie?
Autoportrét vo víchrici. Vďaka relatívne "dlhej" časovej záťaži 1/80 sekundy sú veľmi rýchle ľadové krystály už zobrazené ako dlhá čiara. Canon EOS 5D Mark II, EF f2,8, 14 mm L II na clonu 22!! a ISO 640. Grubigstein, Lechtalské Alpy, Rakúsko.
Hneď na úvod: V tomto návode nejde o techniku alebo pochopiteľné technické tipy. Môžem a chcem iba predať skúsenosti v tejto problematike. Možno sa takto dá predísť fotografickým "meteorologickým" problémom.
Vizuálne "krásne počasie". Podmienky však neboli príjemné: silné mrazy a výšková búrka. Canon EOS 5D, EF f4,0 17-40 mm L na clonu 8 a ISO 320, časová záťaž 1/1250 sekundy. Wassertalkogel, Ötztalské Alpy, Rakúsko.
Mrazy a búrka - Sneh a ľad
Existuje veľa faktorov, ktoré môžu komplikovať fotografovanie vo vysokohorskom prostredí a v zimnej prírode všeobecne. Hruba, nesúmerná odev dýcha znehybňujúco, chlad ochromuje pohyby, navyše často veľké rukavice, ktoré nespríjemňujú ovládanie malých "myšiacich" obrazoviek na fotoaparátoch. Podľa môjho názoru sú ideálne rukavice s otočnými manžetami (Mammut, Salewa). S nimi mám na jednom pohybe prsty voľné, aby som mohol pracovať bez obmedzení. Keď sú prsty chladné, vráti sa manžeta a po krátkom kruhovaní rukou je väčšinou všetko zase vo "vyhriatej" oblasti. Ovládanie pomocou malých tlačidiel zostáva stále náročné. Aspoň pri moderných zrkadlovkách strednej a vyššej cenovej kategórie sú kolesá a tlačidlá teraz konečne dostatočne zapečatené. Aj senzor nemá so studenosťou žiadny problém. Naopak: Nízka teplota znamená menej šumu!
Na konci dvojtýždňovej zimnej prechádzky cez Spitzberg sa pred Longyearbyenom na poslednom prechode krátko pretrhlo vo veľkom mraze. Teplota mínus 28 stupňov, rýchlos
ť vetra okolo 80 km/h. Ale napriek extrémnym podmienkam som zázrakom nemal žiaden problém ani s fotoaparátom, ani so zábermi. Canon F1N, FD f3,5 20-35 mm L, Fujichrom 100, Spitzbergen.
Problém so zdrojom: Súčasné bežné lítium-iónové batérie fotoaparátov sú v zásade pripravené aj na chlad - ale len keď sú nové. Už po roku s priemerným počtom nabíjacích cyklov klesá ich výkonnosť. Po dvoch rokoch intenzívnej fotografe májú rovnaký problém ako väčšina batérií v telefónoch po tejto dobe.
Na túru si vždy so mnou vozím náhradnú batériu, ktorú sa snažím nejako udržiavať čo najteplejšiu pri tele. Pri dlhších akciách (prechádzky na lyžiach, trekkingy atď.) bez možnosti nabiť mám so sebou až štyri náhradné batérie, všetky samozrejme čerstvo nabité.
Faktom je: Kvalitné fotoaparáty fungujú aj pri teplotách očividne pod mínus 20 stupňov a zabezpečenie napájania je možné zaručiť aspoň na niekoľko dní. Ťažké sú tie veľmi dlhé akcie. Už niekoľko rokoo sa konečne ponúkajú kvalitné mobilné solárne panely od spoločnost
i Solarfocus (Krimmer Outdoor). Už som ich testoval na rôznych cestách, vrátane And, pri veľkom mraze. Moje záver: Fungujú veľmi dobre v teplých oblastiach.
Pri chladu však prakticky neexistuje tok iónov, to znamená, že aj keď svieti slnko, lítium-iónové batérie sa s nimi dajú ťažko dobíjať. Existuje však niekoľko trikov, ako zmierňovať túto problematiku: Do spacáka si dávam nabíjačku, rezervnú batériu, batériu, ktorú mám nabíjať, a termosku s horúcou vodou a pokladám ju na izolačné podložku na slnko, vedľa otvoreného solárneho panelu. Aj pri mínus 20 stupňoch sa tak nabíjacia jednotka udržiava dostatočne teplá na možnosť nabíjania.
A pozrite sa ...
"Cesta do temnoty" sme nazvali týždňovú foto-produkciu v Lyngenalpách v strede Nórskeho Severu v polovici decembra. Veľké mrazy, búrka a neustálá tma (s krátkou fázou súmraku okolo poludnia) boli pre fotografiu veľkým výzvou. Mnoho podexponovaných obrázkov žiaľ spôsobilo výrazný šum. Canon EOS 5D, EF f4,0 17-40 mm L pri clon 4, 1/15 sekundy, blesk a ISO 250. Rundtinden, Lyngen, Nórsko.
Dobre pripravenie je kľúčové. Dokonca aj v skutočne nepriaznivých podmienkach existujú triky na to, ako urobiť čo najviac dobrých fotografií. Dôležité sú prednastavenia fotoaparátu.
V extrémnych podmienkach, ako sú tie vyššie popísané na Grubigstein, určujem už vopred (napríklad v závetrí skaly) dôležité parametre:
• 1. Vysoká citlivosť ISO, aby sa snímky čo najmenej zahaľovali (napríklad ISO 400 alebo 800).
• 2. Objektív, ideálne zoomový objektív, pre viac možností.
• 3. Určím clonu, pri normálnych svetelných podmienkach zvyčajne strednú hodnotu okolo clony 8.
• 4. Nakoniec sa ešte ujistím, že je dostatok voľného miesta na pamäťovej karte. Potom musí ísť všetko veľmi rýchlo: sklopnúť kryt objektívu - vytvoriť obrázok - niekoľkokrát spustiť uzávierku - znova nasadiť kryt.
Okolo poludnia sme si, napriek mrazu a búrke, užívali najjasnejšiu fázu dňa v Goalborri. Napriek tomu by bolo bez blesku na osobe ťažko uvidieť niečo. V takýchto podmienkach sa musím niekedy aj ja disciplinovane "nutiť" k fotografovaniu. Canon EOS 5D, EF f4,0 17-40 mm L pri clon 4, 1/60 sekundy, blesk a ISO 250. Goalborri, Lyngen, Nórsko.
Cennou ochranou pre objektív je počas snehovej búrky (ale aj piesočnej alebo dažďovej) slnečná clona. Predná šošovka zostane s ňou, hlavne pri dlhých slnečných clonách teleobjektívov, oveľa dlhšie suchá a čistá ako bez akejkoľvek slnečnej clony.
Ak je to možné, fotím nie proti vetru, ale snažím sa využiť objekty bočne od vetra alebo so závetrím. Mimoriadne dôležité: Pri búrke, teda so snehom a ľadovými krápnikmi vo vzduchu, treba určite zabrániť výmene objektívu vonku, aby sa chránil snímač. Ani najlepšie čistenie snímača nepomôže proti "topiacim sa" ľadovým krápnikom na snímači.
Ak je výmena objektívu skutočne nevyhnutná, otočím sa do závetria a zmením objektív pred telom vnútri anoraku. (Pozor: pri rastúcom bruchu tesno!!) V každom prípade by fotoaparát mal byť držaný so závitom nadol, aby sa špina/sneh skôr vyváľala von a nie dovnútra. Mokrú, niekedy aj zľadovatenú kamerovú výstroj čistím až znovu v suchom a chránenom priestore. Tento nemusí byť tepelne upravený!! V vykurovaných miestnostiach by sa fotoaparát a objektívy tak či tak najprv zahmlili a mohli by sa počas dosť dlhého obdobia vôbec nevysušiť. Zvyčajne položím kamerovú tašku neprečítanú do miestnosti a čakám, kým sa teplota prispôsobí.
Ako alternatívu, alebo ak ide o núdzový prípad, môžete fotoaparát spolu s objektívmi (stále vonku) zabaliť do plastového vrecka a uzavrieť ho s čo najmenej vzduchu vo vreci, a potom ho vziať do tepla na prispôsobenie. Kondenzačná vlhkosť sa teraz vytvára na vreci a nie na fotoaparáte.
V snehovej jaskyni je všeobecne síce oveľa teplejšie ako vonku (v tomto prípade mínus 1 stupeň namiesto mínus 15 stupňov), ale aj oveľa vlhkejšie. Predná šošovka bola aj napriek prispôsobeniu teplote ľahko zahmlená. Canon EOS 5D, EF f4,0 17-40 mm L pri clon 4 a ISO 400, čas uzávierky 0,3 sekundy, statív. Geißkopf, Zillertalské Alpy, Rakúsko.
Čo je ešte dôležité, aby ste mohli v snehovej búrke robiť dobré fotky? Hladina nervov, pokoj a koncentrácia. Ale najdôležitejšia je skúsenosť: nielen aby ste vôbec mohli robiť fotky, ale aj aby ste s rozumom a disciplínou včas zabalili fotoaparát. Moje už niekoľkokrát zmrazené palce a prsty ma bolestne upozornili na túto skutočnosť. Keby nebola nekonečná poľovačka za dokonalými zábermi ...
Mínus 25 stupňov a výšková búrka na hrebeni Marmolady. Nad údoliami dokonalé hmlisté more. Výsledkom boli štyri exponované filmy a dva zmrazené palce, spôsobené výmenou filmu a objektívu!! Canon EOS 1V, EF 3,5-4,5 70-210 mm, Fuji Velvia. Marmolada, Dolomity, Taliansko.
Na túto fotku piesočného duny v búrke som riskoval poškodenie kamerou a objektívom (čo bolo hlúpe). Jemný, vírivý piesok sa bohužiaľ dostáva všade.
Tu je takmer nemožné sa "chrániť". Canon EOS 1Ds MK III, EF f4 70-200 mm L IS, clona 8 pri 1/250 sekundy a ISO 320, statív, Sossuvlei, Namíbijská poušť, Namíbia.
Horúčava, piesok a prach
Na začiatok treba povedať: Nemám rád ani horúčavu, ani piesok a prach. Avšak niekedy sa nedá vyhnúť cestovaniu do púštnych oblastí. Obdivujem všetkých fotografov, ktorí sa v takejto oblasti cítia dobre a ešte aj robia dobré fotky.
Problémy a nepríjemnosti, proti ktorým tam „bojujeme“, majú však úplne paralely s chladnými oblasťami Zeme. Mnoho z „radových tipov na chlad“ je preto nápomocných aj v púšťach: držanie fotoaparátu so závitom nadol pri výmene objektívu, ktorý je samozrejme najlepšie v uzavretých priestoroch, vozidlách, vaky!! alebo aspoň v rámci bundy na vetru.
Dôležitá je aj slnečná clona, nie len na ochranu prednej šošovky pred foukajúcim pieskom, ale predovšetkým na minimalizovanie lomu svetla a odleskov (nech už je to na snehu alebo v púšti). Skutočne tesná kamerová taška je v púšti ešte dôležitejšia ako v horách.
Jemný pieskový búrka púšte sa skutočne dostáva všade. Mnohí kolegovia preto na dlhé cesty do púšte prevozujú svoj vybavenie v Zargesboxoch (odolných, tesných hliníkových boxoch), aby bolo dokonale chránené. Ale čo urobím, keď musím vytiahnuť celé zariadenie na duna 100 výškových metrov?
Uprednostňujem moderné foto batohy so vodotesnými zipsami a integrovanými dažďovými plachtami vo všetkých oblastiach a pod všetkými podmienkami na tejto zemi a v podstate sa s nimi celkom dobre zvládam.
Ale aj púšť môže byť nádherná. Za predpokladu, že je, ako pri tejto fotke, vietor nie je, a je príjemne teplý. Canon EOS 1Ds MK III, EF f4 70-200 mm L IS, clona 6,3 pri 1/80 sekundy a ISO 320, štvornoh, Sossuvlei, Namibská púšť, Namíbia.
Na tomto mieste by som chcel ešte odporučiť malý, no veľmi dôležitý príslušenstvo: fúkačku na prach. Nielen na čistenie piesku a prachu z fotoaparátu a objektívu (čistí sa vždy smerom dolu), ale aj na (v núdzovom prípade!!) čistenie snímača.
Púšť žije. No nie len vo forme kríkov, trávy a stromov. Dve hodiny neskôr by tam boli desiatky vozidiel a turistov dole v údolí. Táto prázdna fotka bola možná iba krátko po východe slnka. Canon EOS 1Ds MK III, EF f4 70-200 mm L IS, clona 13 pri 0,6 sekundy a ISO 50, štvornoh, Sossuvlei, Namibská púšť, Namíbia.
Vlhkosť a dážď
Mierne jarné zrážky môžu obohatiť fotografiu. Tropický monzún s pijavícami, komármi, 100% vlhkosťou vzduchu a teplotou 38 stupňov Celzia však môže fotografa priviesť na pokraj šialenstva. Dáždnik zlyháva začatkom na vlhkom taške na fotoaparát, pokračuje napučeným plesnivým oblečením a končí plesňami medzi šošovkami objektívov. Vo snehovej búrke v Aljaške dokážem zostať pokojný a zamerať sa na fotografovanie, no skutočný tropický prales je pre mňa aspoň mentálne ťažkou skúškou. Nemyslím tým milý mlhový les na La Gomere, ale skutočné dažďové pralesy Afriky alebo Južnej Ameriky.
Prajungľovaním pre začiatočníkov na La Gomere. Na prvý kontakt a „hrať si“ s fotením je však presne vhodný. Hmla, mrholenie a vysoká vlhkosť ovocia pre bohatú zeleň. No ani anorak a dáždnik nie sú zbytočné. Canon EOS 1Ds MK III, Zeiss f2,8 21 mm, clona 11 pri 1/10 sekundy a ISO 250, La Gomera, Španielsko.
Na tieto podmienky sa treba optimálne pripraviť. Aké vybavenie potrebujeme na to, aby sme pod takýmito podmienkami vytvorili zaujímavé fotografie? Kvalitný, tesný foto batoh/ruksak s dodatočnou dažďovkou by mal byť samozrejmý. Kto sa chystá do skutočne vlhkých a daždivých oblastí, na moje oči nezaobíde bez kvalitnej tesniacej sa kamery a tesniacich sa objektívov.
Pre plavby na lodiach, brodenie riekami a „záplavy“ všetkého druhu vždy mám so sebou vodotesný vak, napríklad od Ortlieb. V prípade potreby celý foto batoh zmizne do pár sekúnd v ňom. Kto chce byť na istote, môže, okrem iného ako zálohu pre zrkadlovku, vziať so sebou malý vodotesný hľadáčik.
Čakal som v aute viac ako hodinu na ustúpenie tropického monzúnu. Keď sa to konečne stalo, bežal som naboso a v krátkych nohaviciach do bahnomolov, postavil statív a vyrobil sériu fotiek. Dáždnik som si zavesil medzi krkom a hlavou. Dlhá uzávierka v kombinácii s polarizačným filtrom vyniesla hnedú kalu spoločne s anglicky vyjadreným sa mienkou. Canon F1N, FD f3,5 20-35 mm L, Fujichrom 100, Polarizačný filter, Statív. Baturaden, Jáva, Indonézia.
Počas samotného fotografovania sa snažím, kedykoľvek je to možné, pracovať pod dáždnikom. Upevnený cez hrudný a bedrový pás batohu môžete pod jeho ochranou skutočne akceptovateľne fotografovať. Po zahmlených alebo skutočne mokrých fotoaparátoch a objektívoch ich najprv opatrne vysuším špeciálnou antistatickou handričkou bez vlasov. Potom ich zabalené do handry alebo do suchého ponožky spolu s niekoľkými vreckami s absorbovaným kremíkom.
Canon EOS 1V, EF f2,8 17-35 mm L, Fuji Velvia. Vodopád Lehner, Ötztalské Alpy, Rakúsko.
Táto fotka mi takmer stála život. S 100 metrovou statickou šnúrou (11 mm) sme sa zavesili za vodopádom Lehner. Úplne premočený som vyrobil niekoľko fotiek Andiho a Rolanda. Po troch alebo štyroch snímkach som vždy musel vysušiť prednú šošovku.
Všade bol hmlistý dážd a vodný prach. Na návrat sme vystupovali lanom so špeciálnymi zdvíhacími zariadeniami po upevnenej šnúre oholenú až na niekoľko lanien.
Hoci môžu byť ťažké nepriazne prírody pre fotografie, môžu byť obrazy zaujímavé a výstižné. Ukazujú silu prvkov, krásu divočiny a dobrodružstvá nás ľudí. Veľa zábavy a pekných obrázkov!
Iba na pár minút sa objavil tento dúh na zlom smutnom večernom nebi. Výstruha a návrat dážďa sťažili fotografovanie. Môj telo slúžilo ako brána vetra za statívom. Canon EOS 5D, EF f4,0 17-40 mm L pri clone 16, 1,3 sekundy, ISO 50, statív. Hafrafjell, Island.
