Prehľad jednotlivých kapitol:
Časť 01 - "Túžba" Stať sa koncertným fotografom?
Časť 02 - Právne otázky
Časť 03 - Špecifiká koncertnej fotografie
Časť 04 - Správanie sa v "priekope"
Časť 05 - Vybavenie pre koncertných fotografov
Časť 06 - Tipy a triky (koncertnej fotografie) od profesionálov
Časť 07 - Tvorba obrazu (časť 1)
Časť 08 - Tvorba obrazu (časť 2)
Časť 09 - Odporúčané nastavenia fotoaparátu
Časť 10 - Následné spracovanie
Obrázok 8.1: Úchvatné, ale aj rozrušujúce okamihy treba zachytiť na fotografiách z koncertu. Kto ešte pri tvorení svojich obrázkov uvedomene pracuje, získa ohromujúce fotografie veľkých umelcov. Tu sa slávny klarinetista Giora Feidman tešil na svojom koncerte v Berlínskej filharmónii pri príležitosti svojich 75. narodenín, čo si jasne uvedomil. Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 2,8/24-70mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 38mm. 1/160 sekundy, clona 3,2, ISO 1 000. Priorita uzáveru (automatická clona).
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
8.1 Zachytiť atmosféru v publiku
Ak chcete svojimi fotografiemi ukázať, ak úspešný bol koncert, nemali by ste fotografovať len hudobníkov na pódiu, ale aj ľudí v publiku. Tu sa zobraje na radostných (alebo v najhoršom prípade aj sklamaných) tvárach, či bol koncert úspešný alebo nie.
Fotografovanie publika (alebo jeho častí) je z právneho hľadiska obvykle bezpečné. Treba však dávať pozor, aby ste nerobili jednotlivé portréty a potom ich komerčne využívali v inom kontexte. Fotografické povolenie od organizátora to nezahŕňa.
Opatrne môžete fotografovať časti publika a tieto fotografie neskôr použiť na spravodajské účely o koncerte.
Obrázok 8.2: Publikum slávi, atmosféra je skvelá: Fanúšikovia na koncerte skupiny Sunrise Avenue- dňa 27. augusta 2012. Aj takéto fotografie by nemali chýbať pri spravodajstve o koncerte. Nikon D4 s objektívom 2,8/14-24mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 14mm. 1/100 sekundy, clona 2,8, ISO 4 000.
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.3: Spevák BOSSE na svojom koncerte v C-Halle v Berlíne dňa 4. mája 2013. Keď môžete zachytiť hudobníka uprostred publika, dokáže sa atmosféra na koncerte oveľa lepšie ukázať. Takto získavate dve v jednom (portrét hudobníka a foto atmosféry publika). Bohužiaľ, v posledných rokoch sa "kúpanie v davu" stáva stále menej populárnym, aj z dôvodov bezpečnosti. A navyše, je veľmi nepravdepodobné, že by sa to stalo počas prvých troch skladieb. Canon EOS-1D X s objektívom EF 2,8/24-70mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/160 sekundy, clona 3,2, ISO 2 500.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 8.4: Tu som zvolil ďalší vzdialený kamerový pohľad: Z publika som mohol zachytiť zdvihnuté ruky nadšených fanúšikov v popredí ako dôkaz skvelej atmosféry na koncerte, zatiaľ čo H-Blockx v pozadí vykonávali svoju prácu. Uvedomte si však, že takéto fotografie robíte len so súhlasom organizátora koncertu (a neskôr ich zverejníte). Fotografia ukazuje skupinu H-Blockx na ich koncerte 31. augusta 2010 pri ZFR v Bochum/Witten. Nikon D3S s objektívom 2,8/24-70mm Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 50mm. 1/250 sekundy, clona 2,8, ISO 6 400.
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
8.2 Hľadajte nezvyčajné pohľady
Niektoré fotografie sú obzvlášť spektakulárne, pretože boli zachytené z nezvyčajného úhlu pohľadu. Predpokladom tu je však, že fotograf má aj možnosť zaujať nie iba (obvyklé) miesta v novinárskom priekope. Kto chce prísť bližšie k umelcom alebo využiť iný exkluzívny pohľadisko (napríklad z mixpultu alebo z publika) pre svoje zábery, potrebuje špeciálne povolenie od organizátora.
Uvádzajte, že tretie strany (ako členovia kapely alebo svetelníci alebo zvukári) nie sú oprávnení zabezpečiť vám špeciálne miesto na fotografovanie; je vždy vecou organizátora, umožniť to alebo zabrániť tomu. Ak vám bezpečnostná služba prideliť zvláštne zaujímavé miesto, môžete sa však domnievať, že to bolo schválené organizátorom. Bezpečnostní pracovníci sú vykonávajúcim ramenom organizátorov; úzko spolupracujú a ľudia na bezpečnostnej službe obvykle veľmi dobre vedia, čo smú, ktoré miesta pre fotografov sú povolené – a ktoré nie.
Obrázok 8.5: Dieter Thomas Kuhn na svojom koncerte v Berlínskej Waldbühne dňa 6. augusta 2011. Aj táto fotografia profituje z interakcie hudobníka s jeho fanúšikmi. Nezvyčajný pohľad bol možný, pretože sa fotograf mohol z priekopy oprieť o časť pódia, ktorá vedie ako malé mólo k publiku. Tak bola možná táto pohľad zo zadu na umelca, bez toho, aby bolo nutné opustiť priekopu. Canon EOS-1D Mark III s objektívom EF 2,8/16-35mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 16mm. 1/200 sekundy, clona 5,0, ISO 1 000.
(Foto © 2011: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 8.6: Táto fotografia zaujme svojím neobvyklým pohľadom kamery (bola tu zachytená z radov orchestru) a druhým kritickým, takmer zlomyseľným pohľadom dirigenta Christian Thielemann, ktorý vtedy (fotografia z 22. mája 2008 v Berlínskom Admiralspalast) ešte bol generálnym hudobným riaditeľom Münchenských filharmonikov. Od roku 2012 je bývalý asistent Herberta von Karajana šéfdirigentom Saského štátneho komornej orchestr v Drážďanoch a od roku 2013 tiež umeleckým riaditeľom Salzburgerých veľkonočných slávností.
(Foto © 2008: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
8.3 Ukázať dramatické scénické konštrukcie a obrazy
Niektoré – často známejšie – kapely používajú okrem vyspelej svetelnej techniky aj náročné scénické konštrukcie a obrazy. Platí tu zásada: Fotiť! Fotografi nesmierne profitujú z takýchto špecifických prvkov. Skúste však zachytiť hudobníkov vhodne s ohľadom na dramatické pozadie, pretože len samotné konštrukcie alebo scénické obrazy sú nezaujímavé. Vždy by sa mal zachovať vzťah k koncertu alebo k hudobníkom pomocou fotografickej úpravy.
Obrázok 8.7: Roger Waters počas koncertu The Wall dňa 15. júna 2011 v Berlíne (pred symbolom: červený kruh so čiernou monitorovacou kamerou). Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 2,8/24-70mm na 34mm. 1/125 sekundy, clona 2,8, ISO 1 250. Priorita uzáveru (clonová automatika) s metódou merania expozície bodový meter.
(Foto © 2011: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 8.8: Muse na koncerte v berlínskej Waldbühne dňa 14. júla 2013. Canon EOS-1D Mark IV s objektívom EF 2,8/70-200mm na 70mm. Takéto neobvyklé a politické obrazy scénických konštrukcií nesmú chýbať pri spravodajstve z koncertu. 1/160 sekundy, clona 5,6, ISO 1 000. Manuálne nastavenia expozičných parametrov.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
8.4 Občas aj fotografovať z naklonených uhlov
Mnohé fotografie – nielen v koncertnej fotografii – pôsobia dojmom, pretože boli zámerne fotografované z estetických dôvodov mierne naklonené. Treba však dávať pozor, aby sa fotoaparát pri tom príliš neukláňal. Ak sa horizont zrazu nachádza medzi dvoma protistojnými stranami (alebo ešte naklonejšie), zriedkavo to vyzerá dobre. Ideálne, z hľadiska kompozície, sú uhly medzi 10 a maximálne 40 stupňami. Takéto naklony sú vnímané divákom ako dynamické, ale nie rušivé.
Všimnite si však, že treba brať tieto všeobecné odporúčania s opatrnosťou. Vždy záleží na motive, či (a do akej miery) by mal byť fotoaparát naklonený počas fotografovania – alebo radšej nie.
Obrázok 8.9: Culcha Candela na svojom koncerte dňa 20. augusta 2011 na festivale v Ruhr v Bochume/Wittene. Kapela bola celý čas v (rýchlej) pohybe. Rozhodol som sa, že väčšinu fotografií z tohto koncertu budem robiť naklonene, pretože podľa mňa to lepšie zodpovedalo hudbe a impozantnému vystúpeniu (speváci boli celý čas v intenzívnom pohybe). Nikon D3S s 4,0/24-120mm Nikkor na 24mm. 1/400 sekundy, clona 4,0, ISO 3 200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.10: Jamie Cullum na koncerte v domovskej lodi v Berlíne dňa 17. apríla 2013. Naklonené fotografie často pôsobia moderným a dynamickým dojmom. Canon EOS-1D X s objektívom EF 2,8/70-200mm na 80mm. 1/160 sekundy, clona 2,8, ISO 5 000. Priorita uzáveru (clonová automatika) s metódou merania expozície bodový meter.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
8.5 Abstraktné fotografie
Prvým cieľom koncertných fotografov je v podstate vždy, aby bolo možné interpretov na pódiu čo najlepšie identifikovať na fotografiách. Len tak je možné tieto výsledky predávať redakciám, pretože fanúšikovia chcú na fotkách rozoznať svoje idoly.
Ale niekedy majú aj abstraktnejšie fotografie svoje čaro; napríklad pri použití fotografií, ktoré nie sú určené na redakčnú spravodajskú časť o konkrétnom koncerte.
Ak sú potrebné fotografie, ktoré majú „iba“ symbolizovať pojmy „koncert“, „živá hudba“ alebo vo všeobecnosti „hudba“, abstraktnejšie fotografie sú prvou voľbou. V podstate sú „neutrálne“. (Iná je situácia, ak by sme napríklad rozoznali na fotkách známych hudobníkov alebo kapiel ako Udo Lindenberg, Rolling Stones, AC/DC alebo Rihannu: Vtedy by divák okamžite spájal s určitou hudobnou alebo štýlovou orientáciou, čo by bolo vo všeobecnosti nežiaduce pri texte o živej hudbe).
Obrázok 8.11: Milow dňa 1. septembra 2011. Aj keď spevák stojí úplne v tieni atmosférického protisvetla, je (pre odborníkov) rozpoznateľný vďaka jeho typickej polohe tela, gitare a tvaru hlavy. Kvôli intenzívnej červenej farbe a abstraktnému grafickému efektu sa mi táto fotografia veľmi páči. Nikon D3S s 4,0/24-120mm Nikkor na 24mm. 1/200 sekundy, clona 4,0, ISO 1 600. Manuálne nastavenia expozičných parametrov. (Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.12: Tiež abstraktná fotografia, tentoraz zo živého koncertu bubnového hráča. Svetlo a hmla, spolu s málo identifikovateľnými prvkami obrázka (obrys bubnového hráča a jeho nástroja), robia z fotografie nezvyklý, ale efektný dokument atmosférického živého koncertu. Nikon D3S s 4,0/24-120mm Nikkor na 120mm. 1/200 sekundy, clona 4,0, ISO 2 500. Manuálne nastavenie expozičných parametrov.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
8.6 Precízna zaostrenie
Mnohí začiatoční fotografi nepoužívajú zaostrovanie sústredene (napríklad pomocou jedného samostatného zaostrovacieho snímača), ale majú celú oblasť merania zaostrovania aktívnu. Nakoniec tak vôbec nevedia, na ktorý zaostrovací bod sa fotoaparát rozhodne v danom okamihu.
Týmto môže vzniknúť veľa zle zaostrených fotografií. Pretože fotoaparát zaostrova na predmet, ktorý je pre fotografa najbližšie (v mnohých prípadoch je to napríklad mikrofónový stojan), veľa fotografií nebude zaostrených na najdôležitejší prvok na obraze (zvyčajne je to tvár hudobníka).
Je teda lepšie pracovať so zaostrovaním sústredene. Ja najradšej používam stredový zaostrovací bod (pretože je u väčšiny fotoaparátov najvýkonnejší). Potom, keď stlačím spúšť, je uložená hodnota vzdialenosti (v spojení s bodovým meraním expozície aj hodnota expozície) a po rýchlo naklopení fotoaparátu tak, aby obrazový výrez zodpovedal mojim predstavám, už stačí len stlačiť spúšť až na doraz.
V mnohých prípadoch je vhodné použiť zaostrovací bod, ktorý nie je v strede hľadáčika, ale v zvislej polohe napríklad vyššie. Tak možno vyhnúť krátkemu posunu kamery.
Táto metóda je výhodná vždy, ak sa fotia veľké množstvá snímok za sebou, pri ktorých je vzdialenosť od najdôležitejšieho prvku na obraze približne rovnaká. To je bežné pri portrétoch hudobníkov, keď sa umelec veľmi nepohybuje (napríklad preto, že stojí pri mikrofónovom stojane).
Obrázok 8.13: Na tomto obrázku som fotografoval gitaristu skupiny BAP počas koncertu dňa 24. augusta 2011. Šťastný a spokojný výraz tváre umelca bol zdôraznený v tomto snímku, pretože som fotografoval s veľmi otvorenou clonou (a tak len s minimálnym rozostrením). Ani predný, ani zadný plán neodvádzajú pozornosť od tváre. Nikon D3S s objektívom Nikkor 1,4/85mm. 1/400 sekundy, clona 2,2, ISO 1 250.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.14: Kvôli tomu, že tvár gitaristu zo skupiny RUNRIG (konzert dňa 29. augusta 2012) väčšinou zväčša ležala v tieni, rozhodol som sa na tomto obrázku zamerať sa na krk gitary. V tomto prípade nevyrušuje nepresnosť v tvári gitaristu, pretože tien rozvíja anonymitu umelca. Výsledkom je (neutrálna) fotografia hudobníka, ktorá môže byť všeobecne použitá v téme (živá) hudba. Nikon D4 s objektívom Nikkor 1,4/85mm. 1/1600 sekundy, clona 2,2, ISO 2 500.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
8.7 Vertikálny alebo horizontálny formát?
Od doby, keď boli profesionálne systémové kamery vybavené rukoväťami na vertikálny formát, je vertikálny formát ako možnosť tvorby takmer rovnako často vybraný ako horizontálny formát. Kamery s rukoväťou na vertikálny formát sa rovnako pohodlne držia v ruke ako predtým len s horizontálnym formátom. V niektorých oblastiach fotografie sa môže s istotou tvrdiť, že sa hlavne snímajú fotografie vo formáte vertikálneho formátu (napríklad v móde fotografií).
Vo fotografii koncertov sa oba formáty stretávajú rovnako často. Existuje dosť motivov, ktoré pôsobia dokonale vo formáte vertikálneho formátu, a iné, ktoré doslova "žiadajú" po horizontálnom formáte.
Obrázok 8.15: Tento motív je ideálny pre vertikálny formát: Tým, že gitarista drží rukami nad hlavou s jasne vyjadrenou radosťou, takmer mi určil formát. Nikon D800 s objektívom Nikkor 2,8/70-200mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 155mm. 1/250 sekundy, clona 4,0, ISO 800.
(Fotografia © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.16: Koncert skupiny BAP počas Zeltfestival Ruhr v Bochume dňa 24. augusta 2011. Sklonený postoj gitaristu mi ešte lepšie zapadol do (vertikálneho) formátu spolu s krkom gitary. Nikon D3S s objektívom Nikkor 1,4/85mm. 1/320 sekundy, clona 2,0, ISO 1 250. Priorita clony (Automatika času).
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.17: Kraftwerk na ich koncerte v Berlínskom Tempodrome dňa 26. marca 2004. Tu dokonale sedí prísny-rovnomerný kompozičný štýl s konštruovanou hudbou skupiny Kraftwerk (ktorá bola založená pred viac ako 44 rokmi a svoj prvý veľký hit mala presne pred 40 rokmi: „Autobahn“; ak nepovažujeme skladbu „Ruckzuck“ z roku 1971 za ňu). Z pôvodných členov zostal dodnes len Ralf Hütter. Florian Schneider, tiež zakladajúci člen a až do roku 2008 člen Kraftwerk, bol však na tejto fotografii z roku 2004 stále aktívnym členom skupiny.
(Fotografia © 2004: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
8.8 Možnosť štvorca
Štvorcový formát je najneobvyklejší zo „typických“ formátov fotografií. Jeho rozšírenie bolo kedysi omnoho väčšie vďaka stredným formátovým kamerám 6x6. Aj dnes existuje štvorcový formát kamery; jeho podiel je však výrazne menší.
Každý však má možnosť neskôr počas úpravy obrázka prejsť na štvorcový formát. Je totiž veľmi zaujímavý formát, preto by sa rozhodnutie pre jeho použitie nemalo brať len ako odstránenie rušivých prvkov (odrezaním časti obrázka).
Obrázok 8.18: Sunrise Avenue na koncerte v ZFR v Bochume dňa 27. augusta 2012. Aj keď bol gitarista umiestnený odo mňa na ľavej strane obrazu, štvorec je v tomto prípade optimálny formát, pretože sa tak do obrázka vojde aj bicie. Nikon D4 s objektívom Nikkor 2,8/24-70mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24mm. 1/320 sekundy, clona 2,8, ISO 3 200. Priorita clony (Automatika času).
(Fotografia © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.19: Nikto nedokáže zahrať „zlého chlapa“ tak presvedčivo ako Billy Idol (tu je fotografia z jeho koncertu dňa 27. novembra 2005 v Berlíne). Tvár spolu s zdvihnutým ukazovákom dokonale zapadajú do štvorcového formátu obrázku.
(Fotografia © 2005: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Obrázok 8.20: Pri tejto fotografii som nechcel odrezať stojan mikrofóna – a preto som sa rozhodol pre štvorcový formát obrázka. Vo vertikálnom formáte by sa vytýčil mikrofón, ktorý by „nečakane“ vstúpil do obrázka. Nikon D800 s objektívom Nikkor 2,8/70-200mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 105mm. 1/500 sekundy, clona 4,5, ISO 800.
(Fotografia © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 8.21: Koncert skupiny Wir sind Helden dňa 25. augusta 2011. Bubeník Pola Roy v akcii. Bubeníci so svojim nástrojom sa zvyknú najlepšie zachytiť vo štvorcovom formáte. Aspoň pokiaľ chcete zobraziť nástroj ako celok (neseknutý). To je spôsobené štruktúrou tohto nástroja, ktorý sa taktiež nazýva „Strelnica“. Nikon D3S s objektívom Nikkor 1,4/85mm. 1/250 sekundy, clona 3,5, ISO 2 000. Manuálne nastavenie.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Poznámka
Väčšina koncertných fotografov používa profesionálne systémové kamery (čiže kamery s vymeniteľnými objektívmi) s pomerom strán 2:3 (DSLR plný formát = 24 mm x 36 mm). Tým sa väčšina fotografií vytvára už pri vytváraní obrazu prostredníctvom hľadáčika kamery buď vodorovne alebo zvislo.
Avšak z pohľadu tvorivosti by ste sa nemali nechať zotročiť „otrokmi“ vášho formátu kamery. Aj iné formáty majú svoje čaro. Avšak treba dávať pozor, aby sa nevybrali akékoľvek „neformáty“, ktoré by boli považované za neharmonické divákom.
Štvorcový formát je veľmi „prísny“ formát, no získa svoje čaro z faktu, že ho často nevidíme. Preto je veľmi vhodný aj pre koncertnú fotografiu, ak obrazové prvky sú sústredené v obraze zmysluplne.
Skúste si teda pri nasledujúcom foteni koncertu zamerať vedomo už počas fotografovania tvorbu obrazu na štvorcový formát. Na to je potrebné len odstrániť bočné okraje z vodorovného formátu. Výsledkom budú určite koncertné fotografie, ktoré sú zároveň nezvyčajné a zaujímavé.
