Časť 1: Úvod
Časť 2: Vhodná výstroj
Časť 3: Veselé fotoshootovanie
Časť 4: Od tehotenského bruška po dospievajúceho
Časť 5: Fotografovanie vnútri
Časť 6: Fotky vonku
Časť 7: Rodinný život
Časť 8: Tipy a triky (I)
Ovládanie techniky
Byť flexibilný
Rýchle zábery
Prosím nerušiť
Série
Farebné harmony
„Dizajn sady“
Časť 9: Tipy a triky (II)
Časť 10: Uloženie, úprava a prezentovanie detských fotografií
Text: Jens Brüggemann
Fotografie pochádzajú od: Jens Brüggemann (147), Leonie Ebbert (44), Elli Bezensek (61), Radmila Kerl (26), Ramona Prosch (5) a Kay Johannsen (4)
Náčrty: Jens Brüggemann (27)
Časť 8: Tipy a triky (I)
Nasledujúca kolekcia dôležitých tipov, ktorých dodržiavanie nezaručuje automaticky skvelé fotografie, ale ich nedodržiavanie iste povedie k menej kvalitným fotografiam!
Sú to všetko tipy a triky z praxe fotografovania, ktoré som si osvojil počas svojich 12 rokov pracujúcich ako reklamný fotograf.
Určite si pri čítaní všimnete, že niektoré body vám už mohli byť známe z predchádzajúcich fotoshootov; uvedomte si, že na to, aby ste mohli vytvoriť vynikajúce fotografie detí, je potrebné viac ako len skvelý fotoaparát. Dôležitejší je človek, ktorý ho používa.
A dieťa, ktoré je fotografované.
(Foto: Leonie Ebbert)
Ovládanie techniky
Napriek tomu je dôležité, aby ste vedeli ovládať aj vašu práve zakúpenú kameru takzvane „naslepo“ či „zo špagáta“, než sa pustíte do fotografovania detí! Deti nie sú veľmi trpezlivé, a ak sa budete dlho navigovať cez menu fotoaparátu, aby ste našli určitú nastavenie alebo, ešte horšie, aby ste ho zmenili späť, zatiaľ čo vaša malá modelka bude čakať, rýchlo stratí záujem. A možno sa aj neskôr bude brániť stáť vám modeľom. (Foto: Jens Brüggemann)
Skúšanie techniky pri spontánnych záberoch, napríklad pri rýchlych snímkach vašich detí, môže byť frustrujúce, ak vaše dieťa urobí niečo úplne úžasné (napríklad stojí prvýkrát vzpriamene) a vy túto rozhodujúcu chvíľu „zameškáte“, pretože ešte dostatočne neovládate fotoaparát…
(Foto: Ramona Prosch)
Je lepšie, ak namiesto toho skúsite vašu novú kameru pri fotografovaní predmetov, krajiny, atď., kým nebudete „fit“ na fotografovanie živých modelov, bez ohľadu na to, či sú veľké alebo malé.
(Foto: Leonie Ebbert)
Byť flexibilný
Buďte flexibilní! Nie vždy sú podmienky ideálne - ale hodiť flintu (svoj fotoaparát) do žita hneď nemusí byť riešením! Aj v „zl
Zábery z každodenného života
Správny okamih
Nájsť ten „správny“ alebo skôr: rozhodujúci okamih je umenie detí na fotografiách. Obraz dokáže povedať viac ako tisíc slov, ale problémom je zachytiť tento okamih, vidieť ho a takmer okamžite byť pripravený so fotoaparátom a stlačiť spúšť!
(Foto: Radmila Kerl)
Už teraz je jasné, že pri záberoch z každodenného života sa kladú najvyššie nároky na ľudí a techniku: Len ten, kto rýchlo zareaguje, správne vyberie záber a expozíciu a nezmešká rozhodujúci okamih. A len fotoaparát, ktorý je rýchlo pripravený na záber, pomôže zachytiť tento okamih. Sem patrí čo najkratšia doba oneskorenia spúšte (napríklad u Nikon D3: 0,037 sekúnd) a rýchle zapnutie (pripravenosť na záber; Nikon D3: 0,12 sekúnd).
Samozrejme, je výhodné mať fotoaparát už zapnutý, pretože možno ste už chceli aj tak urobiť fotku svojho dieťaťa. Pri nasledujúcom snímku som práve portrétoval svojho syna, keď prevrátil telefón a ja som musel len rýchlo stlačiť spúšť. Nemal som dosť času na korekciu záberu. A neskôr som nechcel zničiť charakter záberu z každodenného života tým, že by som korektoval výrez v Photoshope (na snímke som zanechal príliš veľa „miesta“ naho...
Ked som pozoroval svoje alebo cudzie deti, ako si hrávajú s fotoaparátom, poriadne pripravený, stačilo len čakať. Automaticky vzniklo veľa skvelých situácií, ktoré bolo hodné uchovať si.
Aké nastavenia fotoaparátu sa použijú, závisí od podmienok fotografovania na mieste a od osobných preferencií alebo preferovaného spôsobu práce fotografa. Rozumné je použiť automatickú expozičnú scénu. Pri rýchlo sa meniacich podmienkach je programová automatická scéna určite dobrá voľba.
Ak sa podmienky fotografovania nemenia alebo menia len pomaly, radšej pracujem s časovou automatkou, ktorou fotograf prednastaví clonu (ako kreatívny prostriedok pre rozostrenie záberov) a čas uzávierky sa automaticky nastaví v závislosti od zvolenej clony a prevládajúcej svetelnosti prostredia.
Pri rýchlo sa pohybujúcich objektoch (a deti, keď hravajú sú medzi nimi!) je vhodná aj režimová priorita clony: Fotograf zvolí čo najkratší čas uzávierky, zatiaľ čo fotoaparát určí clonu, ktorá sa k tomu hodí, aby dosiahol správnu expozíciu snímky.
Všeobecne sa odporúča použiť vyššiu hodnotu ISO, okrem toho, ak fotografiujete vonku vo svetlom prostredí, ako napríklad na dovolenke pri mori.
Môj syn mal v roku 2008 len štyri a pol roka, keď sa odvážil postaviť proti mohutným vlnám na pláži v Cape Verde. Vtedy ešte nevedel plávať, no zdal sa byť nebojácnejší ako väčšina dospelých.
Ostatní dovolenkári len žasli, ako malý chlapček najskôr nahlas a nahnevane nadával na vlny, potom bol prevrchnutý veľkou vlnou a nakoniec ho moja manželka vytiahla a odniesla späť na breh. Potom, ako vypľul slanú vodu a niekoľkokrát hlboko dýchal, sa znova pustil do vyčerpávajúcej hry, zatiaľ čo som ja so svojím vtedajším kompaktným fotoaparátom (Canon G9 s nastavením automatickej expozície) znovu pripravený na záber, aby som zachytil ďalšiu „akčnú fotku“ svojho syna bojujúceho proti prírodným silám.
Samozrejme, moja manželka bola po celý čas v tesnej blízkosti nášho syna, aby ho mohla v prípade potreby rýchlo zachrániť. To bol aj dôvod, prečo som musel obraz pristrihnúť v Photoshope, lebo inak by bol na okraji fotografie viditeľný obraz mojej manželky.
Prosím nerušiť
Spiace deti by sa nemali budiť! Nikdy! Pretože potom sú nespokojné, mrzuté alebo začnú plakať.
(Foto: Leonie Ebbert)
Nie je to práve ideálny moment na niekoľko „krásnych“ portrétov detí…
(Foto: Leonie Ebbert)
Je lepšie počkať, prípadne urobiť niekoľko fotografií spiacemu dieťaťu, ktoré leží andělsky a zdá sa byť šťastné a spokojné. „Žiadne dieťa nie je také poslušné, že by matka nebola rada, keď konečne zaspi“ (Ralph Waldo Emerson).
(Foto: Leonie Ebbert)
A niekedy sa tí malí sami zobudia, sami sa zobudia a pohľadajú vás bdelí a oddýchnutí, spokojní a šťastní. Tento je potom ten okamih, kedy stojí za to stlačiť spúšť!
(Foto: Leonie Ebbert)
Série
Kto má výber, má trápenie
Niekedy sa mi nepodarí pri výbere fotografií vybrať „najlepšiu“ fotografiu. Som neistý, mám viacero favoritov a absolútne sa neodvážim zahodiť žiadnu z ostatných fotografií zo zoznamu výberu, aby som sa dostal k cieľu vylučovacím spôsobom. Zvlášť keď ide o fotky mojho syna, každá jedna fotografia mi pripadá príliš cenná, aby sa navždy stratila v množstve archivovaných obrázkov.
(Fotografia: Jens Brüggemann)
Riešenie som našiel v častom používaní fotografií ako séria. Namiesto toho, aby som posielal príbuzným dva, tri alebo štyri podobné fotografie e-mailom, teraz zladiem najlepšie podobné fotografie do série (často sú to skutočné charakterové štúdie), ktoré potom (ako len jeden súbor) pošlem. Tak sa žiadne z cenných obrázkov neztratí, a namiesto nudy prichádza radosť pri pohľade na často vtipné príbehy obrázkov, ktoré sa takto vyrozprávajú.
(Fotografia: Jens Brüggemann)
Samozrejme sú možné aj iné druhy série, pri ktorých sa napríklad vypráva časový priebeh nejakej činnosti dieťaťa. Ako napríklad športové série, ktoré sú zaznamenané možno dokonca sériovým snímaním, kde dostávame štúdiu pohybu. Alebo zladíme série tým, že zoskupíme rôzne fotografie z rôznych fotografov, ktoré všetky zapadajú do rovnakej témy, ako napríklad „Syn jazdí na bicykli“ alebo „DCéra hrajúca s bábikami“, atď. Bez ohľadu na to, na čo sa rozhodneme, série sú určite vítanou zmenou pri prezentovaní detských fotografií.
Série sú ako krátke príbehy z nášho života.
(Fotografia: Leonie Ebbert)
Farbické harmonie
Mnohé fotografie pôsobia na diváka - a ten presne nevie prečo. Je to perspektíva? Pútavý pohľad modelky? Výrazná pozícia? Osvetlenie? Kompozícia fotografie? Výsečok? Alebo všetko dokopy?
(Fotografia: Jens Brüggemann)
To, čo je bežné v módných fotografiách, a to harmonická hra farieb použitých textilných materiálov, platí aj pre všetky iné oblasti fotografie a teda aj pre detskú fotografiu. Keď teda fotím rodičov s ich dieťaťom vo svojom štúdiu, vždy ich žiadam, aby si priniesli čo najväčší výber rôznych textile, aby som mohol zladiť farby oblečenia dokopy.
(Fotografia: Jens Brüggemann)
Fotografka, ktorá vyfotila nasledujúcu fotografiu, ide dokonca ešte ďalej tým, že všetkých zúčastnených, ktorí sa objavia na fotografii, žiada, aby si so sebou na fotenie priniesli bielu odev. Spolu s jemným osvetlením a rovnako bielym pozadím vznikajú veľmi harmónne a krásne portrétné snímky celej rodiny.
(Fotografia: Elli Bezensek)
Monochromatický charakter môžeme ešte viac zvýrazniť, ak sa pri úprave fotografií doplní ešte zníženie farebnosti buď celkovo alebo len pre určité farby. Na nasledujúcej fotografii boli reťaz a hračka úmyselne ponechané „farebné“, aby vytvorili farebný akcent k takmer monochromatickému dojmu.
(Fotografia: Elli Bezensek)
Fotografia pôsobí nielen, ale aj preto, že farby nie sú náhodne miešané, ale boli úmyselne zladiť fotografom. Avšak nie vždy sme pripravení na všetky možnosti, najmä ak fotíme „on location“ počas rodinnej výpravy. Ale stále máme možnosť „pozerať sa svedomite“, aby sme rozpoznali takú farebnú harmóniu, a potom vybrať vhodný záber (aby sme vylúčili rušivé farby) a stlačiť spúšť. Táto fotografia pozostáva hlavne z farieb zelenej a žltej a zo neutrálnych ne-farbiek čiernych a šedých. (Fotografia: Jens Brüggemann)
Dobrý fotograf nemá dlho premýšľať, čo a ako fotografovať. Jednoducho „vidí“ motivy - a potom ich fotí. Aj mne nebolo v čase snímky jasné, prečo sa mi tak páčil motív môjho syna pri jedle. Až neskôr som zistil jeden z dôvodov, pravdepodobne ten najdôležitejší: harmonické zladienie farieb svetra, zeleniny, žínky a (čerstvo vylisovanej) pomarančovej šťavy.
(Fotografia: Jens Brüggemann)
Odrieknutie si „farebnosti“ je to, čo robí z tohto krásneho portrétu ugandskej dievčiny niečo výnimočné. Redukciou použitých farieb na zemité hnedé touto šikovnou voľbou výsečku nám tento kontinent Afriku vytvára až plasticky blízko.
(Fotografia: Radmila Kerl)
Ale nie vždy musia byť farbické harmónie tie, ktoré sa používajú pri komponovaní obrazu, pretože môže ísť aj o „farebné“ a „výrazné“. Dôležité však je, že fotograf dbá na začlenenie farieb pri komponovanívýsečku, teda ich svedome vytvára a používa.
(Fotografia: Radmila Kerl)
Práve pri fotografovaní detí dáva zmysel používať farebné farby, pretože vyjadrujú radosť zo života a bezstarostnosť. Deti, ktoré behajú a hrávajú sa v sýtom zelenom tráve s loptou v ruke, by mali mať na sebe farebné oblečenie!
(Foto: Kay Johannsen)
V tejto súvislosti si predstavte veselú fotografiu vyššie s výlučne šedo-čiernymi alebo uniformne modrými oblečeniami…
Aj keď je oblečenie malých detí obvykle pokojne farebné, existujú dizajny, ktoré nie sú ideálne pre fotografovanie, ako napríklad košele, svetre alebo tričká s motívmi komiksových postáv.
Tieto odvádzajú pozornosť od dieťaťa na neskoršej fotografii, najmä ak ide o farebné tváre alebo logá s postavičkami ako „Bob stavitel“, „Winnie Pooh“, „Superman“, „Stephanie“ alebo „Sportacus“ z Lazy Town, „Die Wilden Kerle“, atď.
Lepšie (fotogénnejšie) sú jednofarebné alebo s malými vzormi.
Takže v budúcnosti viac dbajte na farby, ktoré sa objavia na fotografii, či už ide o oblečenie mladých modelov, alebo o použité rekvizity a pozadia! Tak môžete veľa prispieť k úspešnému vyhotoveniu svojej fotografie.
„Setový dizajn“
Smerujeme podobným smerom ako s „setovým dizajnom“. Myslí sa tým úmyselné zoskupenie všetkých objektov, modelov (v našom prípade teda dieťa na fotografovanie) a oblečenia ešte pred zhotovením fotografie. To zahŕňa farby vybraných odevných kúskov a rekvizít, ale nekončí sa tu.
(Foto: Jens Brüggemann)
Myslí sa tým aj to, že pri zostavených fotografiách sa úmyselne vyberá všetko (zvyčajne vzájomne zodpovedajúce) to, čo sa objaví na fotografii. Farby majú pri tom rovnaký význam ako otázky ohľadom účelu a zmyslu predmetov, či už v popredí alebo pozadí. Otázky ako „Podporuje predmet XY v pozadí výpoveď obrazu, alebo je to, čo predstavuje predmet, v rozpore s myšlienkou obrazu?“ sú tu dôležité. To je reklamná fotografia na najvyššej úrovni!
(Foto: Leonie Ebbert)
Pri nahodilých fotografiách a fotografiách, ktoré vznikajú na mieste, kde fotograf nemôže alebo nesmie ovplyvniť pozadie obrazu, je požadované, aby pomocou správnej perspektívy a vhodného záberu vynechal všetko, čo je nežiaduce. Jednoducho sa opýtajte, čo prispieva k výpovedi obrazu a čo spôsobuje škodu alebo odvádza pozornosť.
Samota brankára počas futbalového zápasu ilustruje túto fotografiu. Malý chlapec stojí pominutý vo svojom veľkom „kastone“. Zachytiť okolité dianie, teda hrozbu z protivníkovej ofenzívy alebo povzbudzujúcich divákov, by neprinieslo žiadne dodatočné informácie, ktoré by už neboli zreteľné; naopak, skôr by odviedlo pozornosť od výpovede obrázku.
(Foto: Jens Brüggemann)
