Takže predtým, než sa budete počas prípravy na koncert zamýšľať nad nastavením troch expozičných parametrov, uzávierkou, clonou a ISO nastavením, skúste zistiť, aká bude svetelná situácia na mieste v koncertnej sále. Ak to nie je možné, ste nútení tieto nastavenia robiť až bezprostredne pred začiatkom fotografovania, úplne na začiatku koncertu v pressom jame.
9.1 Vyváženie bielej
Odtiene farby dominantného alebo dominantných reflektorov sú žiadaným efektom pri koncertných fotografiách. V skutočnosti sa dá tvrdiť, že vyváženie bielej takže nehrá žiadnu úlohu. To však nie je úplne správne.
Hoci väčšina koncertných fotografií závisí na tom, že sú farebné alebo aspoň veľmi farebné, nesprávna farebnosť (odtieň farby) môže byť v niektorých prípadoch pomerne rušivá, najmä v oblasti tváre umelcov.
Obrázok 9.1: Na klasických a šlagrových koncertoch je silná farebná svetelná show obvykle neprijateľná. Tu sú svetelné podmienky pre nás koncertných fotografov oveľa príjemnejšie, najmä preto, že osvetlenie sa mení menej často. Na fotografii je vidieť zjavnú vyčerpanosť Udo Jürgens na jeho koncerte 23. októbra 2006 v hale Max-Schmeling v Berlíne.
(Foto © 2006: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
V skutočnosti by pre svetelných technikov, ktorí sú zodpovední za svetelnú show počas koncertov, mala platiť pravidlo, že zozadu, z backstage, sa majú používať viacfarebné reflektory, a na osvetlenie umelcov z popredia len biele, neutrálné svetlo. Tak by sa zabezpečilo, že hudobníci budú na všetkých fotografiách dobre a atraktívne vyzerať.
Avšak väčšina svetelných technikov neuvažuje o tom, čo by sme fotografi si priali a ako farebnosť použitých reflektorov, ktoré osvetľujú tváre hudobníkov, ovplyvňuje fotografie. Toto je určite inak pri významných televíznych záznamoch veľkých živých koncertov; pre väčšinu koncertov však platí, že musíme byť pripravení na všetko - aspoň čo sa týka svetelnej situácie.
Obrázok 9.2: Na väčšine živých koncertov hrá dôležitú úlohu farebná svetelná show. Môže sa stať, že členovia kapely dostanú farebné svetlo. To však nemusí byť vždy rušivé, ako aj tu na tejto fotografii. Pri bližších portrétoch umelcov si však fotografi väčšinou želajú „neutralnejšie“, biele svetlo; aspoň vo tvárach aktérov. Fotografia zobrazuje bubeníka Iain Bayne pri práci. Koncert RUNRIG- dňa 29. augusta 2012 v Bochum/Witten, v rámci stanového festivalu Ruhr. Nikon D4 s 1,4/85 mm objektívom-Nikkor. 1/250 sekundy, clona 2,2, ISO 2500. Expozičná automatická priorita clóny (časová priorita).
(Foto © 2012: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Mnohí koncertní fotografi by sa mohli pristúpiť a nastaviť vyváženie bielej automaticky. To však má nevýhody, preto odporúčam iný postup: Fotografovanie vo formáte RAW! Tak môže byť vyváženie bielej neskôr zmenené a prispôsobené.
Rozhodnite sa potom pre konkrétne vyváženie bielej; buď umelé svetlo alebo denné svetlo alebo aj manuálnu pevnú nastavenie. Aj keď to nie je vždy správne a automatické nastavenie by často prinieslo lepšie výsledky. Máte však tú výhodu, že ak budú musieť byť spracované viaceré fotografie (s rovnakými postupmi práce), môžete krok za krokom vykonať rovnaké úpravy farby.
Ak boli všetky fotografie z koncertu fotografované s rovnakým vyvážením bielej, môže sa spracovanie obrázkov vykonať väčšinou automaticky (uložiť postup akcií v Photoshop pod Akcie!). Ak by ste však fotografovali všetky fotografie v automatickom režime, obrázky by sa líšili, čo by znemožnilo spracovanie pomocou pevných postupov.
Obrázok 9.3: Culcha Candela na koncerte 20. augusta 2011. Ak je svetlo príliš farebné na portrétny záber, mali by ste skúsiť iné možnosti. Rozhodol som sa skôr fotografovať celkovú situáciu na pódiu, teda vyfotografovať skupinu ako celok, vrátane scénického osvetlenia. Fotografi musia byť flexibilní. Podmienky nie sú vždy ideálne. Nie vždy môže byť fotografované to, čo ste si predtým naplánovali.
Ak sa však prispôsobíte podmienkam, ktoré sú pre nás fotografov počas live koncertu nezmeniteľné a takpovediac z nich spravíte to najlepšie, potom si môžete odniesť domov aj skvelé atmosférické zábery.
Neustupujte teda niečomu, čo je pod danými okolnosťami nemožné. Buďte flexibilní, prispôsobte sa a úspech vám nebude uniknúť. Nikon D3S s 4,0/24-120 mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/500 sekundy, clona 5,6, ISO 3200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
9.2 Automatické prehrávanie obrázkov
Mnohí fotografi nevyužívajú rozhodujúcu výhodu digitálnej techniky, alebo aspoň príliš zriedka: možnosť zistiť správnosť zhotovených fotografií priamo počas fotenia rýchlo a jednoducho (napríklad správna expozícia, ostrosť, výrezy, výraz tváre portrétovaného umelca atď.).
Obrázok 9.4: Pete Doherty dňa 7. augusta 2009 na koncerte na Berlin Festival 2009. S pomocou automatického prehrávania obrázkov, ktoré je možné nastaviť v menu fotoaparátu, je možné rýchlo a bez straty času zobraziť každú naposledy zhotovenú fotografiu na krátky čas. Takto môže každý koncertný fotograf rýchlo skontrolovať, či jeho nastavenia fotoaparátu vedú k optimálnemu výsledku, čo je najmä v prípade ťažkých svetelných podmienok (ako aj pri tejto fotografii) odporúčané. Odporúčam si každých dvadsať fotografií na chvíľu skontrolovať výsledky, minimálne však každú 1-2 minúty. Tak sa dá predísť tomu, aby sa rovnaká chyba tiahla cez všetky zachytené fotografie.
(Foto © 2009: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Určite by ste mali každých pár minút hodnotiť poslednú fotku na displeji fotoaparátu, aby ste aspoň tú poslednú fotku skontrolovali. Príliš rýchlo sa môžete rozhodnúť pre nesprávne nastavenie (alebo neúmyselne niečo posunúť) a stráviť s tým celú dostupnú dobu na fotenie.
Všetky fotky budú potom nezvládnuteľné. To sa môže ľahko stať, pretože v zhone krátkeho času na fotenie (často len počas trvania troch skladieb) sa mnohí koncertní fotografi dostávajú pod stres a nestrácajú chladnú hlavu, ale snažia sa odfotiť čo najviac fotografií v krátkom čase.
Lepší je však pokojne a dôsledne nastaviť parametre fotoaparátu a pravidelne (približne 1-2 minúty) aspoň poslednú fotku skontrolovať, aby sa v prípade nevhodných nastavení fotky nestali suboptimálnymi, dali sa takto korigovať.
Upozornenie: Nevydávajte sa stresu kvôli krátkej dostupnej dobe! Zachovajte si chladnú hlavu, skontrolujte urobené fotografie pomocou automatického zobrazenia obrázkov (ktoré môže byť nastavené v menu fotoaparátu, takže každá fotografia je krátka a prosím v plnom formáte, teda bez zbytočných zobrazení ako histogram atď.).
Je bezpochyby lepšie mať so sebou domov len niekoľko málo, ale zato použiteľných a čo najlepších fotografií z koncertu, ako veľa zlých alebo úplne nepoužiteľných!
Neponáhľajte sa do paniky, ak uprostred koncertu zistíte, že doteraz urobené fotografie nie sú použiteľné. Snažte sa pokojne premýšľať, prečo tomu tak je, a potom upravte nastavenia. Ľahko sa stane, že v zhone hľadania miesta v novinárskej priekope sa neúmyselne dostanete na voličok fotoaparátu, ktorý napríklad nastavuje čas uzáverky. Namiesto fotografovania s predtým nastaveným uzáverovým časom takto fotíte s výrazne dlhším, čo môže spôsobiť rozmazanie pohybu a chvenie fotoaparátu (ak je tento čas pre koncertné fotografie zreteľne príliš dlhý).
Automatické zaostrovanie (-ovacie pole) a riadenie expozície (Meranie bodu) je možné tiež kombinovať: Ak používate Meranie bodu ako spôsob merania expozície a jediné automatické zaostrovacie pole na zaostrovanie, expozícia sa bude meriať bodovo tam, kde sa nachádza vybrané automatické zaostrovacie pole.
To môže byť obzvlášť výhodné v koncertnej fotografii, ak je tvár umelca správne osvetlená (a zaostrená) a má sa zobraziť, pričom osvetlenie v tomto mieste je odlišné od pozadia fotografie (kde často farebné reflektory vytvárajú jasné protisvetlo).
V koncertnej fotografii je však možný aj opačný prípad a je dokonca pravidelný: Spevák je zaliaty do jasného svetla, zatiaľ čo svetlá v pozadí sú vypnuté a pódium klesá do hlbokého čierneho tmy. Ak sú hudobníci navyše, čo sa tiež často deje, úplne čierni oblečení, táto metóda (Jednoznačné automatické zaostrovanie kombinované s Meranie bodu) je jediný rozumný postup.
Obrázok 9.7: Situácia, ktorá sa často vyskytuje: Umenec je takmer celý oblečený v čiernom, pódiové pozadie je neosvetlené a je teda tiež v úplnej tme. Spevák je síce osvetlený, ale kvôli čiernej oblečenie by bežná metóda merania expozície ako Integrálne meranie zlyhala (expozimetre fotoaparátov sú zamerané na strednú šedú hodnotu). Dôsledkom by bolo, že by sme dostali preexpozovanú fotografiu, na ktorej by sa oblečenie aj pozadie zobrazovali sivé (a teda príliš svetlé), zatiaľ čo tvár speváka by bola príliš silne preexponovaná.
Takúto situáciu je najlepšie zvládnuť kombináciou Jednoznačného automatického zaostrovania v spolupráci s Meraním bodu. BAP s spevákom Wolfgangom Niedeckenom na koncerte dňa 24. augusta 2011. Nikon D3S s 4,0/24-120-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 44 mm. 1/200 sekundy, clona 4,0, ISO 3,200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
9.4 Nastavenia fotoaparátu: Automatické expozičné meranie
Používanie expozičných automatík fotoaparátu má nielen vo fotografii koncertov veľké výhody: Fotograf alebo fotografka prepúšťa niečo tak banálne ako (dúfajme, že správnu) expozíciu snímkov fotoaparátu, aby sa mohli lepšie sústrediť na motív, kompozíciu a zachytenie správneho momentu. Tento postup však prináša aj určité riziká, ak nie je kriticky dodržiavaný.
Obrázok 9.8: SEEED s spevákom Pierreom Baigorrim alias Peterom Foxom v popredí na koncerte vo Wuhlheide v Berlíne dňa 22. augusta 2013. Pri motívoch ako je tento je dôležité, aby sa fotograf nezameral hlavne na časovo-clonovú kombináciu navrhovanú fotoaparátom automatikou, ale aby nad touto kombináciou uvažoval a – ak je to potrebné – vykonal Korekciu expozície.
Tu by výsledkom bola výrazná podexponácia, pretože veľká časť obrázku obsahuje svetlé svetlá a svetlý opar, čo by skreslilo meranie expozície. Korekcia expozície o 1-2 clonové stupne však prináša želaný (správne osvetlený) výsledok. Canon EOS-1D Mark IV s EF 2,8/24-70mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 32 mm. 1/200 sekundy, clona 6,3, ISO 1,250.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Záver
Expozičné automatiky fotoaparátov sú zamerané na strednú šedú hodnotu (strednú úroveň jasu). Keď fotíme motívy, ktoré sa od nej líšia, výsledkom bude podexponácia (pri mnohých svetlých detailoch obrázka, napríklad pri protisvetlách reflektorov) alebo preexponácia (pri mnohých tmavých detailoch obrázka, napríklad pri čiernej oblečení a čiernom pozadí pódia). Musíme teda zasahovať s korekciami, ak si všimneme, že príliš mnoho svetlých alebo tmavých detailov v obraze bráni správnej expozícii (správne zameranej na obrazovo relevantné časti motívu, ako sú napríklad tváre umelcov). Korekcia expozície (nazývaná aj Korekcia plus mínus) sa často nachádza pri väčšine modelov fotoaparátov na prominentnom, ľahko dostupnom mieste v blízkosti spúšte; je veľmi dôležitou, takmer nevyhnutnou funkciou profesionálnych fotoaparátov.
9.4.1 ISO Automatika?
Absolútne neodporúča sa používať ISO automatiku. Tu sa čas a clona nastavujú manuálne, zatiaľ čo fotoaparát hľadá vhodnú hodnotu ISO na korektné osvetlenie snímky. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že v niektorých prípadoch môže fotoaparát použiť také vysoké hodnoty ISO, ktorých výsledky už nemožno profesionálne použiť, pretože obrazová zrnitosť je príliš vysoká a fotografie sa tak stávajú nepoužiteľnými na predaj, zverejnenie alebo predanie tretej strane. Napokon by fotograf nemal nikdy odovzdať zlú kvalitu.
Ako vysoko môže byť hodnota ISO fotoaparátu, bez toho aby trpela technická kvalita, závisí od modelu fotoaparátu. Okrem toho to určite závisí aj od vkusu fotografa a tiež od účelu, pre ktorý sa fotografia má použiť. Technická kvalita fotografie určená na použitie na internete alebo v dennom tlačenom médiu môže byť nižšia ako fotografia určená na potlač a publikovanie v časopise s lesklými stránkami.
Obrázok 9.9: Pri fotoaparátoch, ktoré som používal, si pamätám tieto (subjektívne odôvodnené) limity: Nikon D3S použitý pri tejto fotografii má limit pri 2.500 ISO. Hodnoty nad týmto limitom (tu: 3.200 ISO) spôsobujú obrazovú zrnitosť, ktorá už nespĺňa moje vysoke nároky, aj keď kvalita je ešte stále primeraná pre mnohé účely (denná tlač, internetové publikácie). Nikon D4 môžem použiť až do hodnoty 3.200 ISO, bez toho aby výrazné rušivé obrazové zrnitosti znemožnili komerčné využitie výsledkov. Pri mojom Nikon D800 je tento limit dosiahnutý už pri 400 ISO. Tu však záleží aj na tom, či sú výsledky správne osvetlené alebo podexponované.
Moje skúsenosti ukazujú, že správna expozícia pri ISO 3.200 vyzerá lepšie ako podexpozícia napríklad o celý clonový stupeň (pri rovnakom ISO hodnotení). Pri prvom prípade je obrazový šum nižší ako pri podexpozícii; aspoň ju je možné pri podexpozícii v tmavších častiach viac vidieť. Preto môže byť niekedy rozumnejšie fotografovať s vyšším ISO hodnotením (správna expozícia) než s nižším ISO hodnotením pri súčasnej podexpozícii. Culcha Candela na koncerte dňa 20. augusta 2011. Nikon D3S s 4,0/24-120-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 82mm. 1/500 sekundy, clona 5,0 ISO 3.200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Záver k téme
ISO Automatika nie je vhodná, ak človek kladie dôraz na vysokú technickú kvalitu svojich fotografií. Môžu byť nastavené ISO hodnoty na strane fotoaparátu, ktoré sú tak vysoké, že obrazový šum na fotografii by bol rušivý.
9.4.2 Programová, časová alebo clonová automatika?
V podstate nie je veľký rozdiel, ktorá automatika sa dáva do prednosti. Je to iste aj otázka zvyku, s čím fotografujeme koncert, alebo otázka fotografového štýlu. S každou z týchto automatík je možné dosiahnuť dobré výsledky.
Rozhodujúce je, ako bolo už vyššie uvedené, že fotograf aj pri použití niektorej z kamera automatík nadále uvažuje, teda skontroluje, či expozícia vybraná automatikou je skutočne správna, alebo či je potrebné, aby fotograf zasiahnu spresňujúcim spôsobom.
Programová automatika je vhodná pre rýchle zábery, pretože fotograf si len (predom) vybral ISO hodnotu a nastavil ju, bez toho, aby počas fotenia premýšľal o konkrétnej časovej dobe závierky alebo clone. Kým ten, kto sa chce sám viac podieľať na výkonnosti, napríklad na tvorbe obrazu, dá prednosť inej automatike na expozíciu.
Kto rád pracuje s hrou ostrosť/neostrosť a rád fotí portréty umelcov tak, že je ostro len ich tvár a pozadie je neostre, uprednostní časovú automatiku. Pri tom, s predom určeným ISO hodnotením, je tiež nastavená clona. Exp. automatika potom zvolí vhodnú časovú dobu závierky, ktorá povedie k správnej expozícii.
Ilustrácia 9.10: Blackmail s spevákom Mathiasom Reetze dňa 12. júla 2013 na koncerte. Rád oddelím hlavného herca od pozadia, keď umiestnim ostrosť naňho, čo pri použití (čiastočne) otvorenej clony (a tým spôsobujúc nízku hlbinu ostrosti) vedie k rozostreniu pozadia. Efekt je však najväčší, keď je vzdialenosť mojej kamery od herca čo najmenšia a vzdialenosť herca od pozadia naopak čo najväčšia. Rozhodujúce je, že svojim rozhodnutím ohľadne clony definujem rozsah hĺbky ostrosti, pretože časová automatika je tu najlepšou voľbou. Nikon D800 s 2,8/70-200-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 155mm. 1/320 sekundy, clona 3,5, ISO 800. Časová automatika (priorita clony).
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Kto v koncerte, napríklad kvôli svojej pozícii z väčšej vzdialenosti, používa dlhé a tým ťažké telegény, uprednostní clonovú automatiku. Pri prednastavenej ISO hodnote (často na hranici hodnoty, ktorá poskytuje ešte práve prijateľné výsledky bez šumu) dochádza k výbere časovej doby závierky, ktorá je potrebná na bezchybné použitie ťažkého objektívu bez rozmazania. Exp. automatika fotoaparátu (tu teda clonová automatika) potom určí clonu, ktorá zaručí správnu expozíciu v rámci kombinácie času-clony-ISO (pri stanovených parametroch času a ISO).
Ilustrácia 9.11: Keď sa koncertný fotograf rozhodne fotiť s konkrétnou krátkou dobou závierky, je to buď preto, že používa ťažký objektív, alebo preto, že umelec alebo umelecký tímový člen sa stále pohybuje po pódiu. Alebo oboje. Lena Meyer-Landrut dňa 3. augusta 2013 na RS2-Radiokoncerte vo Wuhlheide v Berlíne.
Canon EOS-1D X s EF 2,8/70-200mm pri použitej ohniskovej vzdialenosti 135mm. 1/320 sekundy, clona 5,0, ISO 320. Priorita závierky (clonová automatika).
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
9.4.3 Alebo manuálne nastavenie?
Manuálne nastavenie časovej doby závierky, clony a ISO hodnoty predpokladá, že svetelné podmienky nie sú nestále, ale zostávajú konštantné. Pri rovnakých svetelných podmienkach, aké sú najčastejšie nachádzané v oblasti klasických, jazzových a pop hudobných podujatí, môžu byť často dosiahnuté najlepšie výsledky. Podmienkou je samozrejme, že fotograf zistí na začiatku správnu expozíciu (pričom by sa mohol inšpirovať výsledkami kamera automatiky, prípadne meraním pomocou bodovej expozície).
Ilustrácia 9.12: Fotograf potom dbá na to, aby svetlo, ktoré svieti na umelecký subjekt, zostávalo konštantné. Dokonca aj keď sa v pozadí striedajú farebné svetlá a menia sa v intenzite (alebo občas úplne zhasínajú), nie je to nič vážne, pokiaľ umelec dostáva ustavične konštantné svetlo zpredu. Majster Rod Stewart dňa 18. júla 2007 na koncerte v Hamburger Color Line Aréne (jediný koncert v Nemecku počas „Rodfather“-Turné).
(Foto © 2007: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Poznámka: Koncertní fotografové rozdeľujú osvetlenie na 1.: Svetlo, ktoré osvetľuje umelca zpredu (relevantné svetlo na fotografie portrétov umelcov) a 2.: Svetlo, ktoré sa používa na osvetlenie a efekty na pozadí. Potom ani nevadí, ak svetlo vstupuje do kamery zozadu, pokiaľ zostane osvetlenie zpredu konštantné.
Prvá menovaná je zodpovedná za úspešnosť portrétov umelcov (správne osvetlenie tváre), zatiaľ čo druhá zaisťuje úžasné, náladové efekty (to, čo je pre koncertnú fotografiu kľúčové).
