Časť 1: Úvod
Časť 2: Vhodná výbava
Časť 3: Veselé fotenie
Časť 4: Od bruška po dospievajúceho
Časť 5: Fotografovanie vo vnútorných priestoroch
Časť 6: Fotografie vonku
Časť 7: Rodinný život
Časť 8: Tipy a triky (I)
Časť 9: Tipy a triky (II)
Pohľady
Tvorba obrazu
Dávanie voľnosti
Odvaha byť blízko
Rodičia pri fotení
Cvičenie robí majstra
Fotky proti nudze
Súťaž s časom
Prieporne hodnotenie fotiek
Časť 10: Uloženie, úprava a prezentácia detských fotografií
Text: Jens Brüggemann
Fotografie od: Jens Brüggemann (147), Leonie Ebbert (44), Elli Bezensek (61), Radmila Kerl (26), Ramona Prosch (5) a Kay Johannsen (4)
Náčrt: Jens Brüggemann (27)
Časť 9: Tipy a triky (II)
Pohľady
Ktorý je „ten správny“ pohľad?
(Foto: Jens Brüggemann)
Deti bývajú vnímané skôr ako deti pozorovateľmi obrazu, ak je fotografovaný uľahčený pohľad zdola nahor, práve z ich prirodzenej stojacej polohy. Pohľad „Malých“ automaticky upriamuje smerom k fotoaparátu, perspektíva nám prezradí: tento je mladý človek, typické dieťa, ktoré sa k nám dospelým pozera nahor.
(Foto: Radmila Kerl)
Ale pohľad „zdola“ nahor do objektívu môže byť tiež interpretovaný ako pokorný alebo dokonca podriadený. Preto v mnohých situáciách bude vhodný fotoaparát na rovnakej úrovni s mladými modelmi, čím pôsobia oveľa „dospelšie“.
(Foto: Radmila Kerl)
Baktérie je však všeobecne veľmi nízka pozícia fotoaparátu pôsobitá, z jednoduchého dôvodu, že tento pohľad (okrem ak nepatríte k lenivcom na trávniku v Anglických záhradách v Mníchove) pre nás je pomerne neobvyklý.
(Foto: Radmila Kerl)
Tvorba obrazu
Učiť sa pravidlá?
Alebo dôverovať radšej inštinktu?
(Foto: Leonie Ebbert)
Existuje množstvo pravidiel tvorby obrazu a pred rokmi som si ich všetky raz načisto zapamätal - a väčšinu som mimochodom aj pochopil. Ale nikdy som ich nepoužil. Aspoň nie úplne vedomky.
Ak by som pred každým snímaním musel predtým prejsť v hlave všetky pravidlá tvorby obrazov, nedostal by som sa k stlačeniu spúšte. Tie najlepšie motívy by už boli dávno preč, nenávratne zmiznuté. To platí hlavne pri fotení detí.
Sčasom si vyviniete „cíť“ pre tvorbu a kompozíciu. Nie vždy je to zlatý rez, ktorý vedie k ideálnemu výsledku. Pravidlá tvorby obrazu síce môžu pomôcť vo veľa prípadoch dosiahnuť lepší výsledok, nie sú však zárukou úspechu. Verím, že každý dobrý fotograf fotí skôr intuitívne a že pravidlá tvorby obrazu sú snahou vysvetliť, prečo niektoré fotky pôsobia na diváka lepšie ako iné. Nepokladám tieto pravidlá za pokyny k lepšiemu fotografovaniu. Podstatnejšie je podľa mňa trénovať svoj „pohľad“! A k tomu patrí veľa dobrých fotiek pozrieť.
(Foto: Leonie Ebbert)
Okrem toho: Ktorá je lepšia pozícia? Ktoré je lepšie rozdelenie obrazu? Prvá fotografia bola zhotovená pomocou fotoaparátu Canon EOS 5D Mark II, s objektívom 2,8/70-200 mm, pri ISO 200 a manuálnym nastavením času a clony. Čas závierky: 1/125 sekundy. Ohnisková vzdialenosť bola nastavená na 150 mm (clona 5,0).
(Foto: Radmila Kerl)
Druhá fotografia má rovnaké údaje, ale bola fotografovaná s nastavením ohniskovej vzdialenosti 70 mm.
(Foto: Radmila Kerl)
Ako ukazuje toto príklad, nie je vždy možné zoradiť fotografie podľa ich hodnotenia. Presne to však vyžadujú pravidlá tvorby obrazov. Dôverujte preto skôr svojmu inštinktu a v prípade pochybností radšej odfotografovať niekoľko variantov, aby ste neskôr na počítači mohli v pokoji vybrať tú najlepšiu fotografiu.
Dať priestor
Deti sa takmer nikdy nehýbu, pokiaľ sú mladšie. Preto je dobré, ak už na začiatku plánujete väčší obrazový výrez, čo však vyžaduje úpravy týchto fotografií pomocou programu na úpravu obrazu v post-produkcii …
(Foto: Jens Brüggemann)
… a tiež vedie k zníženiu kvality, pretože pri orezaní fotografie nie je využitá úplná počet pixelov senzora.
(Foto: Jens Brüggemann)
Nastavte preto vždy na svojom fotoaparáte najlepšiu možnú obrazovú kvalitu pri maximálnom rozlíšení (maximálna veľkosť obrázka), aj keď sú fotografie určené len na menšie účely. Po prvé, kvôli potrebe neskôr orezať niektoré fotografie. A po druhé, pretože nikdy neviete, či sa neskôr nenaskytne príležitosť na predaj, napríklad pre reklamnú kampaň, kde sú potrebné veľké súbory. Bolo by škoda, ak by vám dobrý príjem unikol len preto, že pri fotografovaní namiesto plného rozlíšenia ste zvolili len stredné alebo malé!
Iným spôsobom, ako reagovať na pohyb živých modeliek, je použitie priblížených objektívov, ktoré umožňujú rýchlo reagovať na novú situáciu, keď "synček" alebo "dcérka" zacítia slobodu …
(Foto: Elli Bezensek)
Výraz "dať deťom priestor" znamená aj to, že ich nevyzývate, aby stáli nehybne na mieste, ale aby sa pred vaším fotoaparátom mohli rozhýbať. Teda byť fotografovaní „v akcii“. To je pre potomstvo oveľa zábavnejšie a vznikajú zaujímavé snímky, ktoré sú živé a ukazujú deti tak, ako naozaj sú (aspoň väčšinu dňa).
(Foto: Jens Brüggemann)
Odoberať strach
Detské fotografie vyzerajú menej vzdialene, ak si vyberiete úzke zábery. Toto dosiahnete najlepšie pomocou teleobjektívov, pretože príliš blízky postoj fotografa by mohol u mladších modelov spôsobiť nepríjemné pocity.
(Foto: Jens Brüggemann)
Pri fotografiách tváre by sa tvárové rysy nevyhnutne znejasnili, ak fotograf používa len bežný objektív alebo širokouhlý objektív. Lepšie sú preto portrétny teleobjektívy, ktoré sa vďaka svojej dobrej svetelnosti často dobre hodia aj vo vnútorných priestoroch bez ďalších svetelných zariadení.
(Foto: Jens Brüggemann)
Typické portrétne teleobjektívy sú nasledujúce: 85mm, 105mm a 135mm. Pri nákupe aspoň jedného z týchto fixných ohniskových vzdialeností nebuďte skúpi, radšej si kúpte čo najsvetlejšiu verziu (napríklad 1,4/85mm alebo 2,0/105mm alebo 2,0/135mm) jedného z vyššie uvedených objektívov! Je vždy uspokojivé byť schopný bez problémov snímať skvelé portréty potomstva, zatiaľ čo iní otcovia alebo matky so slabými zoom objektívmi svojich kompaktných fotoaparátov už tieto odložili alebo svetlom nezvyknú medzičasom zničili celú náladu ...
(Foto: Ramona Prosch)
Portréty fotografované z blízkej vzdialenosti majú väčšiu šancu na úspech, ak sa fotograf (-ka) a model potomstva dobre poznajú. Nikto nebude môcť dieťa fotografovať tak dôverne, ako to dokážu vlastní rodičia! Veľké šťastie je mať mamu alebo otca, ktorí majú dosť skúseností a zručností, aby sa tieto nádherné okamihy podarili. Nasledujúce portréty ukazujú dvojročnú dcérku hamburgskej fotografky (Canon 2,8/100mm).
(Foto: Ramona Prosch)
Rodičia pri fotení
Ak nefotíte vlastné deti, ale deti cudzích rodičov, takmer nikdy neprídu na fotenie sami.
(Foto: Jens Brüggemann)
Aspoň tie menšie budú prichádzať so svojimi stresovanými rodičmi alebo milými starými rodičmi.
(Foto: Jens Brüggemann)
Toto vyvoláva otázku, či prítomnosť zákonného zástupcu alebo starých rodičov pozitívne alebo skôr negatívne ovplyvní kvalitu fotografií, respektíve ako dosiahnuť, aby sa dospelí pri fotení nestrašili, ale naopak prispievali k úspešnosti fotografií.
V každom prípade, aspoň do dosiahnutia puberty, bude dieťa šťastné, ak má pri fotení aspoň jedného rodiča (alebo oboch, alebo niekoho zo starých rodičov) pri sebe. Nebude také nervózne a zdržanlivé, ale skôr odvážne, otvorené a živé.
(Foto: Jens Brüggemann)
Ak sa dospelí sprievodcovia chcú zúčastniť na fotografovaní (chcú byť zahrnutí), ak sa takpovediac majú používať ako animátori, môže sa to tiež pozitívne prejaviť na výsledných obrázkoch. Dôverné osoby ako rodičia alebo starí rodičia (alebo aj veľkí súrodenci) dokážu oveľa ľahšie motivovať a animovať malé deti.
Ktoré dieťa sa nechá tak ľahko uniesť cudzím fotografom, ktorého možno vidí prvýkrát v živote? Inak je to, keď si dôverná osoba (alebo viacero) vezme túto úlohu na seba! (Foto: Elli Bezensek)
Problémové je však, ak dospelí nechcú (alebo nemajú) ísť na fotografiu a preto počas fotenia stojí vedľa fotografa (a snažia sa motivovať potomka), pretože deti sa aspoň pri každom druhom zábery otočia k fotografom a strmohlavia sa k svojej nadšene gestikulujúcej mame alebo otcovi.
(Foto: Elli Bezensek)
Požiadajte teda sprievodcu (alebo sprievodcov), nech ídu buď s vami na fotku, alebo nech sa držia dostatočne ďaleko, aby sa mladí modely nedostali do rozpakov, ale mohli oni sami seba plne sústrediť na vás. V tomto prípade však budete musieť vy konať, aby ste svojho mladého modelu zbavili strachu z fotenia a nadchli ho!
(Foto: Elli Bezensek)
Niekedy dostanú deti medvedíkov na odmenu, no pritom stále hľadia smerom k slnečnej clone, či sa tam možno zjaví ďalší medvedík... 
(Skica: Jens Brüggemann)
Tréning robí majstra
Je rozumné a vzdelávajúce čítať knihy o fotografovaní a tutoriály, navštevovať workshopy, zúčastňovať sa fotografických súťaží alebo vymieňať skúsenosti s rovesníkmi vo fotokluboch. Nakoniec sa však fotografovanie učí len fotografovaním.
(Foto: Elli Bezensek)
Preto na tomto mieste tip, ktorý vás garantovane zavedie k úspechu pri fotení lepších detí: Trénujte! Trénujte! Trénujte!
(Foto: Elli Bezensek)
Ak aj realizujete svoje vlastné nápady, zachovávate svoj osobitný štýl, fotíte podľa vlastného pohľadu, počas učebného obdobia je výmena skúseností s odborníkmi, teda s inými fotografičkami a fotografmi, prospešná a užitočná na odhalenie prípadných nedostatkov, odstránenie chýb a všeobecne na získanie spätnej väzby na svoju prácu. No nerobte fotky špeciálne pre kritikov!
(Foto: Radmila Kerl)
O chuti sa nedá hádať? Ale áno, veľmi dobre sa dá, ibaže sa nedá dospieť k „pravému“ výsledku… Preto sa skôr diskutujte o veciach, ktoré sú „hmatateľné“ a zlepšiteľné, ako napríklad o technických chybách atď.
Fotky proti nudnejšiemu
Buďte kreatívni! Nefotite stereotypné fotky! Tých je už dosť! Nezvyčajné nápady sú dôležité, pretože detských fotiek je ako štandardného piesku pri mori.
(Foto: Jens Brüggemann)
Ak chcete, aby si vaše fotky všimli, mal by ste si vymýšľať vhodné obrazové nápady, pracovať s pohybom alebo rozmazaním, používať rekvizity, previesť nezvyčajné pohľady na skvelé obrázky, vybrať zaujímavé osvetlenie alebo nezvyčajné zábery, fotiť na senzáciách miestach, s angažovanými modelmi, atď.; skrátka: všetko je lepšie ako nuda!
(Foto: Radmila Kerl)
Často sa (zatiaľ) nechcete ísť do rizika, aby sa aspoň prvé fotky určite podarili. No akonáhle máte niekoľko dobrých fotiek „na sklade“, mali by ste následne voľne dať priestor svojej kreativite a jednoducho vyskúšať niečo nové. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že väčšina fotografských experimentov, ktoré som uskutočnil, sa zlepšila oveľa viac, ako som kedy predpovedal.
(Foto: Jens Brüggemann)
Rád porovnávam tento postup s krasokorčuľovaním: Najskôr povinná časť a následne voľný program. Ukážte, čo viete!
Preteky s časom
Dajte si dosť času, ak chcete fotografovať deti! Z dvoch dôvodov: Po prvé, mali by ste - nielen, ale najmä - predtým, než ich odfotíte, s deťmi začať rozprávať, hovoriť s nimi, s nimi "zohriať". To platí ešte viac, ak ide o cudzie deti.
(Foto: Jens Brüggemann)
K úspešnému fotografovaniu asi tiež patrí to, že začnete najprv s hraním, aby ste odstránili ich ostych, získali ich dôveru, aby vás akceptovali. Po druhé, nič nie je také kreativitu zabíjajúce ako málo času. Každý, kto už niekedy musel pod časovým tlakom pracovať kreatívne, to potvrdí. Čím blíži sa koniec fotenia, tým nervóznejší sa stávajú fotograf a model, najmä ak sa ešte majú zrealizovať nejaké nápady.
Dajte si teda dosť času na fotografovanie malých detí! To nebude vždy možné, ale možno sa pred samotným fotením dajú pripraviť dôležité veci trvajúce veľa času (napríklad inštalácia bleskov, upevnenie reflektorov, vloženie a formátovanie pamäťovej karty do kamery, kontrola alebo úprava nastavení, inštalácia rekvizít, príprava pozadia, atď.)? Tak deti nebudú musieť čakať a vy počas fotenia budete mať viac času venovať sa mladým modelom.
(Foto: Elli Bezensek)
Priepustná analýza obrazu
Je potrebné neustále - kritické! - analyzovať obrazy, aby ste sa mohli z vašich chýb poučiť, aby ste sa v fotografii nepohli na mieste.
Otázky ako „Čo som spravil dobre? Čo zle? Čo by som mohol v budúcnosti urobiť lepšie?“ nútia fotografa, aby sa zamyslel nad svojimi obrázkami. Buďte kritickí voči sebe, respektíve voči vašej fotografickej práci.
(Foto: Leonie Ebbert)
Iba preto, že sú to vaše vlastné deti, uvidíte mnoho fotografií úplne inými očami, budete ich považovať za oveľa lepšie, ako keby ste mali na snímanie cudzie deti. „Neutrálny“ pozorovateľ obrazu by sa na vaše deti pozrel oveľa vzdialenejšie a určite by prišiel k úplne odlišným hodnoteniam ako vy sami.
(Foto: Jens Brüggemann)
Nič nie je také cenné ako správna hlúpa chyba! Ak sa z nej poučíte. Pretože ak sa naozaj hneváte na fotografickú chybu, iste sa uistíte, že ju už viac neurobíte. A v tomto zmysle vás táto chyba posunula oveľa viac ako akékoľvek podarené foto.
Na druhej strane to znamená aj to, že sa občas môžete pokiaľ je na to dôvod, aj sami chváliť, ak je fotografia obzvlášť úspešná! Kto sa dokáže kritizovať sám, môže sa aj občas pochváliť - a odmeniť sa. Teda, na oslavu úspechu vypite pohár dobrej vína alebo, ak ste nie takí priaznivci alkoholu ako ja, kúpte si na odmenu nový objektív (alebo blesk alebo fotoaparát alebo... )!
(Foto: Leonie Ebbert)
