10 Pospracovanie
Obrázok 10.1: Táto fotografia zobrazuje bubeníka na koncerte kapely Milow dňa 1. septembra 2011. Po prvom mieste zaujíma záloha dát (a archivácia), je nevyhnutné vybrať tie najlepšie fotografie. Tieto sa následne musia ľahko upraviť a označiť kľúčovým slovom.
Až potom môžu byť samostatne uložené a použiteľné na zverejnenie (dúfajme: na predaj). Fotoaparát Nikon D3S s 4,0/24-120-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 70 mm. Čas závierky 1/200 sekundy, clona 4, ISO 1 600.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
10.1 Záloha dát a archivácia
Predtým, než si prezriem fotografie alebo vyberiem výber, na prvom mieste pri pospracovaní je zabezpečenie (a archivácia) originálnych súborov, ktoré sú v prípade koncertných fotografov zvyčajne RAW súbory (kvôli obtiažnym svetelným podmienkam je RAW formát najvhodnejší, pretože z nich možno vyťažiť najviac z fotografií). Až keď sú všetky fotografie správne (a dvojnásobne) zabezpečené, začnem s výberom.
Existujú rôzne systémy pre zálohu dát. Uprednostňujem dvojnásobnú zálohu dát na dvoch rôznych RAID systémoch („StudioRAID Blueline“ na jednej strane a „myRAID“ na strane druhej, oboje od spoločnosti Certon Systems; dostupné napríklad na www.calumetphoto.de), ktoré sú priestorovo oddelené. Redundancia, ktorá vyplýva z tohto postupu, slúži na bezpečnosť dát, pretože ak by sa jedno RAID zariadenie niekde ukradlo alebo zničilo požiarom, všetky moje dôležité fotografie stále zostanú k dispozícii na inom systéme.
Obrázok 10.2: Na moju bežnú zálohu dát používam systém RAID „Studioline“ od spoločnosti Certon Systems (RAID = „Redundant Array of Independent Discs“ = redundančné usporiadanie nezávislých diskov). Tento systém pozostáva z 8 diskov, z ktorých môže zlyhať až 2 disky súčasne (a pritom sú zachované všetky dáta). Nakoniec, fotografie sú kapitálom pre nás fotografov a bolo by veľmi nepríjemné, keby sa cenné snímky stratili kvôli nezodpovednej a neprofesionálnej zálohe dát. Tento systém je navrhnutý ako NAS (sieťové úložisko), t.j. prostredníctvom siete môžu pristupovať k zamestnanci aj zákazníci z celého sveta cez internet. Na zabránenie zneužívaniu a prístupu neoprávnených osôb je možné vytvoriť priečinky so správami prístupov.
Pre mňa je táto riešenie oveľa atraktívnejšie (a bezpečnejšie) ako ukladanie dôležitých dát do abstraktnej „cloud“ (t.j. v neznámom dátovom centre niekde na svete).
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Fotografi by mali ukladať svoje fotografie podľa overeného vzoru, ktorý im umožní rýchlo ich nájsť, keď budú potrebovať (napríklad na predaj do hudobného časopisu). Pre tento účel sú databázy najvhodnejšie. To však platí iba pre najlepšie vybrané fotografie. Kompletné fotografie z fotografovania koncertov môžu byť najlepšie uložené chronologicky, napríklad podľa vzoru:
…
2013-04-22 - David Garrett - Koncert - Berlín
2013-05-16 - Eros Ramazzotti - Koncert - Berlín
2013-06-08 - Depeche Mode - Rozhovor - Berlín
2013-06-09 - Depeche Mode - Koncert - Berlín
2013-06-16 - Staatsoper für Alle - Koncert - Berlín
2013-07-12 - Blackmail - Koncert - Bočum
…
Týmto spôsobom bude možné už v obsahu rozoznať, o aké zábery presne ide. Zoradenie je chronologicky vzostupné kvôli predchádzajúcemu dátumu. Ten, kto má navyše najlepšie, vybrané a upravené fotografie uložené v databáze, je na všetky účely najlepšie pripravený, pretože takto môže byť archivácia uskutočnená efektívne a požadované zábery môžu byť rýchlo nájdené.
Obrázok 10.3: Vybrané najlepšie fotografie sú dodatočne uložené v databáze, aby ich bolo možné rýchlo nájsť pri požiadavkách zákazníkov. Pre tento účel je nevyhnutné profesionálne označovanie, pretože podľa kľúčových slov môže byť neskôr vyfiltrovaný zodpovedajúci vyhľadávací dopyt. Huslista David Garrett na koncerte v Philharmonii v Berlíne 22. apríla 2013. Canon EOS-1D X s EF 2,8/300mm. 1/250 sekundy, clona 4,0, ISO 4 000. Manuálne nastavenie expozičných parametrov. Zvolená metóda merania expozície: Bodové meranie.
(Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
10.2 Výber obrázkov
Mnohí fotografi robia chybu v tom, že výber obrázkov vykonávajú príliš rýchlo; najlepšie ihneď po koncerte, keď sú všetky dojmy stále čerstvé. Tento postup je celkom legitímny, ak rýchlosť rozhoduje o úspešnom predaji; teda napríklad u novinárov, ktorí musia ešte v ten istý večer odoslať výber fotografií miestnej denníkovej redakcii, aby spolu s správou o koncerte mohla byť nasledujúci deň zverejnená v novinách. Avšak všetkým ostatným koncertným fotografom platí zásada, že medzi zábermi a výberom obrázkov by mal byť aspoň jeden deň (lepšie: 24 hodín). Tak bude výber fotografií trochu objektívnejší, aspoň s trochou viac odstupu.
Obrázok 10.4: Tento obrázok som vybral, pretože som podľa môjho názoru úspešne zachytil „typický“ obrázok umelca na tomto koncerte. Jan Delay spieva, skáče, je extravagántne oblečený a ukazuje sa vpredu, zatiaľ čo kapela zmizne na zadnej časti pódia. Samozrejme, existujú podobné fotografie; no táto je jednou z mojich 5-hviezdičkových favoritov. Jan Delay na svojom koncerte 20. augusta 2010 na festivaloch Ruhr v Bočume/Wittene. Nikon D3S s 2,8/24-70-mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. Čas závierky 1/1000 sekundy, clona 3,5, ISO 3 200. (Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Ktorý program sa používa na výber, je vlastne nepodstatné. Ja používam Adobe Bridge.
Väčšina programov na výber obrázkov umožňuje priradiť prioritu fotografom; napríklad prostredníctvom pridelenia farieb alebo hviezdičiek. Odporúča sa v prvom kroku, pri stále strednej veľkosti zobrazenia, ohodnotiť všetky zdánlivo najlepšie fotografie tromi *** hviezdičkami.
V nasledujúcom druhom prechode, kde sa už zobrazujú iba fotografie s tromi hviezdičkami *** alebo viac, sú lepšie fotografie z prvého kroku buď ohodnotené štyrmi **** hviezdičkami alebo najlepšie favority hneď piatimi hviezdičkami *****. Tie fotografie, ktoré sú trochu horšie ako priemer fotografii ohodnotených tromi hviezdičkami ***, sa premenia na dve hviezdičky ** a zmiznú zo zobrazenia (pretože sa zobrazujú iba fotografie s tromi hviezdičkami *** alebo viac).
Nakoniec, v ďalšom prechode si pozriete všetky fotografie vo veľkom zobrazení, ktoré boli v predchádzajúcom kroku ohodnotené štyrmi **** alebo piatimi hviezdičkami. Teraz by ste mali všetky fotografie, ktoré budú upravované a pridané na predaj, ohodnotiť piatimi hviezdičkami. Touto postupnou systémovou metódou dosiahnete, že vďaka porovnávaniu nájdete najlepšie vyhovujúce fotografie aj z veľmi podobných snímok / motívov. Okrem toho budete mať prehľad o tom, koľko top fotiek vzniklo na koncerte a koľko fotografií bolo vybraných na ďalšie spracovanie.
Obrázok 10.5: Niekedy je ťažké sa rozhodnúť; veľa záberov je podobných, líšia sa len v nuansách. Preto môže byť často užitočné spojiť viacero fotografií do koláže, takmer ako v „štúdii“. Tu som našiel zaujímavé, že bubeník bol osvetlený takmer rovnako (prirodzeným denným svetlom), zatiaľ čo sa pozadie farbovo neustále menilo. Nikon D800 s objektívom 2,8/70-200 mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 100 mm. 1/320 sekundy, clona 3,5, ISO 800.
(Foto © 2013: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
10.3 Tipy na úpravu obrázkov
Fotografie z koncertov sa všeobecne považuje za dokumentárnu fotografiu. To platí preto, že väčšina publikácií súčasťou koncertných správ. Preto je prirodzené, že čitateľom novín a magazínov prezentujeme reálne, autentické obrazové materiály.
V tomto prípade bude úprava obrázkov veľmi diskrétna. Jas a kontrasty budú optimalizované, prílišné farebné odtiene (často spôsobené nevýhodným svetlom reflektorov) budú odstránené.
Často je tiež potrebné redukovať šum, pretože veľa koncertných fotografií je nevyhnutne zachytených s vysokou citlivosťou na svetlo (ISO 3,200 a viac). Redukcia šumu slúži na zmiernenie rušivého obrazového šumu, aby sa mohli odovzdávať technicky bezchybné (alebo aspoň lepšie) fotografie.
Obrázok 10.6: Camera Raw ponúka možnosť vykonania redukcie šumu pri spracovaní súborov RAW pre fotografie. Táto funkcia je cenou mnohými koncertnými fotografmi, pretože vzhľadom na relatívne slabé svetelné podmienky pri väčšine koncertov musíme nastaviť citlivosť ISO na často 3,200 ISO alebo viac, aby sme mohli fotografovať relatívne stabilne (bez statívu!). Tu je ukázaná príkladná redukcia šumu na jednom z mojich fotografií (pre lepšie posúdenie efektu v zobrazení časti obrazu 100%, viď ďalšia stránka).
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 10.7: Culcha Candela dňa 20. augusta 2011 na Festivale v Ruhr. Nikon D3S s objektívom 4,0/24-120mm Nikkor, pri použitej ohniskovej vzdialenosti 24 mm. 1/500 sekundy, clona 4,0, ISO 3.200.
(Foto © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 10.8: Udo Lindenberg na koncerte v Berlíne dňa 15. októbra 2008. Úprava najlepších (vybraných) fotografií je súčasťou procesu. Aspoň jas a kontrast by mali byť skontrolované a prípadne optimalizované pri každej fotografii. Zaostrenie obrázku (pomocou Photoshopu: Filter>Scharfzeichnungsfilter>Unscharf maskieren), pred zverejnením fotografií je tiež podstatné. Mali by ste však dbať na to, aby ste zaostrovanie nepreháňali a aby to bola posledná činnosť pred odovzdaním obrázka!
(Foto © 2012: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Zmena farebnosti obrázku môže byť pokojne považovaná za oprávnený zásah bez toho, aby snímok strácal autenticitu. Predovšetkým denníky kedysi zverejnili fotografie iba čiernobielych. Po tom, čo sa väčšina novín preniesla na farebnú tlač a teraz predstavujú všetky strany v farbe, sa to síce zmenilo; ale čierno-biele fotografie sú stále „in“ a sú obľúbené u mladých aj starších ľudí rovnako.
Mali by ste však brať do úvahy, že nie všetky zábery pôsobia rovnako dobre v čiernobielych; v niektorých prípadoch je farebnosť nevyhnutná pre účinok fotografie. Iné obrázky sú však oveľa výraznejšie v čiernobielej, preto každý fotograf by mal preskúmať svoje koncertné fotografie s ohľadom na to, či sú medzi nimi nejaké, ktoré by bolo lepšie upraviť, aby sa lepšie páčili divákovi.
Obrázok 10.9: Tu sú tri príklady toho istého záberu: Horný obrázok ukazuje originál. Nie je upravený, farby červenej a modrej v pozadí majú silný signálny účinok. Na prvý pohľad by ste pravdepodobne povedali, že farby v tomto obrázku sú nevyhnutné pre účinok obrazu. Po odstránení farebnosti (jednoduché redukciou farb. nasýtenia) vznikne čierno-bielý obrázok (stred), ktorý sa v porovnaní s originálom javí skôr nudný, nevýrazný (a práve bezfarebný). Pri priamom porovnaní by asi každý dal prednosť originálu. Priestor na úpravu fotografií je však veľmi osobný. Ako môžete vidieť v tomto príklade, čistá redukcia farb. nasýtenia na vznik čierno-bielého obrázka nie je nevyhnutne optimálna. Ďalšie/iné úpravy sú potrebné, ak má byť fotografia účinná. Ja som sa rozhodol poskytnúť čierno-bielym fotografiám výraznejší „nádych“, tým, že som ich sfarbil do sepie (spodný obrázok).
Keď to teraz porovnám s originálom, oveľa viac sa mi páči, pretože silné farby červená a modrá teraz už tak veľmi neodvádzajú pozornosť od speváka. Táto fotografia teraz lepšie zodpovedá čiastočne jemnej hudbe od Milow ako farebný originál. Milow-koncert z 1. septembra 2011. Nikon D3S s 1,4/85 mm Nikkor. 1/160 sekundy, clona 2,2, ISO 1 250.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 10.10: V programe Photoshop som si uložil štandardnú postupnosť príkazov na konverziu farebných fotografií na sepia pod Aktionen. Toto nie len šetrí čas, ale zároveň garantuje, že väčšina z mojich convertovaných fotografií na sepia bude mať rovnaký štýl. Keď sa každý raz individuálne pristúpi k odtieňovaniu na sepia, je možné, že fotky budú pôsobiť príliš odlišne a nebudú ladiť k sebe. Napriek tomu si však vyhradzujem právo pristúpiť k odtieňovaniu individuálne v jednotlivých prípadoch, napríklad keď nie som spokojný s týmto štandardným postupom. Možnosť v programe Photoshop ukladať úpravy pod Aktionen (a meno) veľmi pomáha, ak ide o úpravu viacerých fotografií (napríklad pre zákazníka) s podobným spracovaním.
V jednotlivých prípadoch však rozšírené úpravy obrázkov sú úplne legitímne alebo užitočné, najmä ak sa obrázky nepoužijú na tlačovú správu, ale na vydania, ktoré nie sú zamerané na určité koncerty alebo umelcov (teda takpovediac „neutrálne“).
Obrázok 10.11: Vo všeobecnosti nerád upravujem svoje fotky príliš. Väčšinou sa pri takýchto efektoch rýchlo predbieham. Geleguýrne ale, ak sú potrebné abstraktné fotky, ktoré síce zapadajú do témy „hudba“, ale nie sú individuálne priradené k hudobníkovi alebo kapele, sú to účinné prostriedky úpravy. Nikon D3S s 4/24-120-mm-Nikkor pri použití ohniskovej vzdialenosti 105 mm. 1/200 sekundy, clona 4,0, ISO 2 500. Ručné nastavenie expozičných parametrov.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 10.12: Tu som bol veľmi spokojný s efektom dlaždice, potom ako som farebne upravil obraz. Pri použití filtrov v programe Photoshop však dávajte pozor, aby ste takéto efekty nepoužívali príliš často. Okrem toho je rozumné takéto efekty neustále používať s rovnakými nastaveniami, ale individuálne pre každú fotku zistiť, ktorá kombinácia parametrov prináša najlepší efekt. Sunrise Avenue na koncerte 27. augusta 2012. Nikon D4 s 1,4/85 mm Nikkor. 1/640 sekundy, clona 2,5, ISO 2 500. Priorita clony (časová automatika).
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 10.13: Pôvodne som bol čierno-biely fotograf. S mnohými farebnými fotografiami som si nevedel poradiť; redukcia na čiernobielu (alebo často aj sepia) podľa môjho názoru moje fotografie robila výraznejšími a zaujímavejšími. Neskôr, ešte v dobe analógových fotoaparátov, kedy sa fotilo s filmom, som objavil „crossovanie“ fotografií (diafilm je expozovaný a potom je ako negatív film, v programe C41 namiesto E6, vyvolávaný) pre seba.
Výsledkom bolo, že po nájdení vhodného filmu pre moje účely boli fotografie oveľa farbami intenzívnejšie, s väčšími kontrastmi. V digitálnej fotografii to funguje rovnako: Pomocou príkazov farebná sýtosť a gradačné krivky možno vytvárať fotografie, ktoré sú „kričavo farebné“ a vďaka kontrastom pôsobia takmer graficky.
Horná fotografia zobrazuje originálny záznam. V prvom kroku som zúžil obrázok tým, že som odrezal kúsok z dolnej časti; okrem toho som veľmi silno zvýšil farebnú sýtosť záznamu, aby som dosiahol výrazné farby (pozri stredný obrázok). Wir sind Helden na koncerte 25. augusta 2011. Nikon D3S s 1,4/85 mm Nikkor. 1/250 sekundy, clona 3,5, ISO 2 000. Ručné nastavenie expozičných parametrov.
(Fotografia © 2011: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
Obrázok 10.14: Pre ďalšiu abstrakciu a dosiahnutie skoro grafického efektu som v druhom kroku pomocou gradačných kriviek v programe Photoshop výrazne zvýšil kontrasty fotografií.
Poznámka: Možnosti úpravy a úpravy fotografií sú takmer neobmedzené, najmä pri použití programu Photoshop. Treba však zvážiť, akým spôsobom sa majú fotografie využiť. Prílišná úprava alebo krátenie môže byť kontraproduktívne v prípade autentických správ o koncertoch.
Ak však sú fotografie vystavené v galériách a ide o umelecký výraz samotných fotografií a nie tak o zobrazenie hudobníkov, potom akékoľvek úpravy sú vhodné pre fotografa, aby vyjadril svoj pohľad.
Orientácia na účel zverejnenia je teda dobrým spôsobom, ako rozhodnúť, koľko úprav fotografií je povolených a potrebných.
10.4 Prezentácia
Kto svoje fotografie verejnosti prezentuje, mal by mať na pamäti, že ich treba prezentovať čo najlepšie. Rám okolo fotografie (v programe Photoshop vytvorte cez príkaz Arbeitsfläche) má rovnakú funkciu ako predtým pasparta.
Tento „dodatočný“ úsilie, ktoré je potrebné na to, aby sa fotky prezentovali „elegantne“, sa určite oplatí. Fotografie tak pôsobia vznešene, hodnotnejšie.
Ak plánujete na fotografii alebo pasparte použiť text (napríklad meno fotografa), mala by byť zvolená neutrálne „farba“ (čierna, šedá alebo biela) alebo farba, ktorá sa v obraze vyskytuje.
Obrázok 10.15: Aby sa biely rám („náhrada za paspartu“) vyzdvihol z bieleho pozadia papiera, natrel som rohy farbou (v programe Photoshop: použitie veľmi mäkkého štetcu, ktorý iba „zamával“ do rohov). Koncert Jana Delaya s kapelou 20. augusta 2010 na festivalu staní Ruhr. Nikon D3S s 2,8/24-70 mm-Nikkor pri použitej ohniskovej vzdialenosti 70 mm. 1/1250 sekundy, clona 3,5, ISO 3 200. Priorita clony (časová automatika).
(Foto © 2010: Jens Brüggemann – www.jensbrueggemann.de)
10.5 Značkovanie
Ak človek poskytuje fotografie na komerčné účely, najmä profesionálnym spracovateľom (redakciám, fotobankám, atď.), mali by sme sa uistiť, že dôležité informácie o obsahu fotografie nie sú vynechané.
Vo fotografii z koncertu to môže byť: názov vystupujúcej kapely, meno umeleckej osobnosti zvýraznenej na fotografii, miesto konania a miesto vystúpenia (napríklad „Olympijský štadión Berlín“), dátum a čas zhotovenia, špecifikácie (napríklad „posledný koncert so svojou kapelou predtým, ako ju opustil“) a samozrejme aj meno autora fotografie a ďalšie údaje o autorských právach (napr. pri publikovaní, aby nebolo uvedené len meno fotografa, ale aj internetová adresa).
Môže byť tiež užitočné uviesť údaje o bankovom účte, aby komerční spracovatelia mali bankové údaje na odoslanie licenčných poplatkov (dodatočne k faktúre, ak sa táto náhodou nedostane).
Obrázok 10.16: Kľúčové slová pomáhajú pri vyhľadávaní obrázkov pre určité účely. Vyššie uvedená fotografia môže byť ľahko nájdená, ak sa vyhľadávajú fotografie na témy ako živá hudba, koncert, klasická hudba, pódiové vystúpenie a pod. a aj na tému „slepci“ by bola vybraná predtým kvôli značkovaniu. Môže byť napríklad publikovaná v súvislosti s poľutovaniahodnými umeleckými dielmi v novinovom príspevku. Andrea Bocelli 15. mája 2013 na koncerte v Filharmónii v Berlíne. Canon EOS-1D X s EF 2,8/300mm. 1/200 sekundy, clona 4,0, ISO 3 200. Priorita uzávierky (clonová automatika). Zvolená metóda merania expozície: stredovo orientované integrované meranie. (Foto © 2013: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Poznámka: Značkovanie slúži na rýchle vyhľadávanie obrázkov zodpovedajúcich hľadanému tému. No je dôležité uvádzať len zmysluplné kľúčové slová. Niektorí (koncertní) fotografi sú trochu veľkorysí pri prideľovaní kľúčových slov, čo vedie k tomu, že sa fotografie často objavujú pri vyhľadávaní – ale zriedkakedy skutočne zodpovedajú téme. To môže rýchlo poškodiť dobrý vzťah so zákazníkom, preto je dôležité starostlivo vyberať a zvážiť značkovanie, ktoré skutočne zodpovedá obsahu fotografie.
Obrázok 10.17: Bubnár Marin Grubinger na koncerte v Berlínskej filharmónii 11. apríla 2012. Pri písaní tohto návodu mi veľmi pomohli kľúčové slová môjho kolegu Svena Darmera v informáciách o súbore v programe Photoshop, pretože bez nich by som nevedel všetky mená hudobníkov. Canon EOS-1D Mark IV s EF 2,8/300mm. 1/160 sekundy, clona 2,8, ISO 1 600. Priorita uzávierky (clonová automatika). Metóda merania expozície: stredovo orientované integrované meranie.
(Foto © 2012: DAVIDS/Sven Darmer – www.svendarmer.de)
Želám vám vždy „Veľa svetla“ a mnoho skvelých koncertov!
Jens Brüggemann, apríl 2014
